Pinus mugo Turra. (Borovica kosodrevina)

Poliehavý ker alebo až 25 m vysoký strom. Vytvára 3 vzrastové formy: jednokmennú vzpriamenú stromovitú (forma arborea), viackmennú vzpriamenú (f. frutescens) a viackmennú poliehavú (f. prostrata). Konáre sú v praslenoch. Kôra je hnedosivá, postupne prechádza do tmavosivej až černastej nepravidelne rozpukanej borky.
Púčiky majú 6 mm, sú podlhovasto vajcovité, krátko prihrotené, hnedé až červenkasté, veľmi živičnaté. Konáriky sú zelenkavé, neskôr hnedé až tmavosivé, lysé.

Ihlice sú 20-80 x 1,5-2 mm veľké, tmavozelené, lesklé, tupo prihrotené, mierne kosákovito prehnuté, na priereze polkruhovité, na vnútornej strane so sivastými pásmi prieduchov, vyrastajú po 2 na brachyblastoch, vytrvávajú 5-9 rokov, na konároch sú husto zoskupené.

Jednodomá, často však dvojdomá rastlina. Kvitne v júni až júli. Kvety sú rôznopohlavné; samčie šištičky sú až 15 mm dlhé, podlhovasto vajcovité, zreteľne stopkaté, zlatožlté, vyrastajú vo väčšom počte v spodnej časti tohoročného výhonku. Samičie šištičky dorastajú do 5 mm, sú guľaté až široko vajcovité, krátkostopkaté, tmavočervené až fialovasté, vyrastajú jednotlivo alebo v praslenoch po dvoch a viac na vrchole tohoročného výhonku. Po opelení v jeseni 1. roka sú takmer 10 mm dlhé, sivohnedé až fialové, vzpriamené, v jeseni 2. roka dorastajú na zrelú veľkosť a otvárajú sa až na jar 3. roka.

Šiška je 20-60 x 15-20 mm veľká, tmavohnedá, lesklá, veľmi premenlivého tvaru; podľa jej rozdielnych morfologických tvarov sa tento súborný druh delí na poddruhy, variety a formy.Semeno je 5 mm dlhé, vajcovité až podlhovasto vajcovité, s tupým žltohnedým až červenohnedým blanitým krídlom dva až tri razy dlhším ako semeno. Môže byť rôzne sfarbené - čierne, hnedé, belavé, škvrnité.

Rastie v Pyrenejach, Alpách, Hercýnskej oblasti, Karpatoch a na Balkánskom polostrove. Vo vysokých horských polohách utvára široký pás hustých nepriepustných porastov. Po lavínoviskách zostupuje do nižších polôh. Druhú oblasť rozšírenia má na rašeliniskách v nižších polohách.

Na Slovensku rastie od Západných Beskýd, cez Krivánsku Malú Fatru, Veľkú Fatru, Slovenské rudohorie a Spišskú Maguru s centrom výskytu vo Vysokých a Nízkych Tatrách, a to na rôznych geologických podkladoch, v nadmorských výškach od 670 do 2050 m. Možno ju zaradiť medzi naše najskromnejšie dreviny, je nenáročná na obsah živín v pôde, odolná voči extrémnym teplotám, náročná na zrážky, najmä však na svetlo. Má veľký pôdoochranný a vodohospodársky význam, často sa využíva pri tvorbe zelene v sídlach. Je chránená.

Larix decidua L. (Smrekovec opadavý)

Strom vysoký vyše 50 m; kmeň má priamy alebo na báze šabľovito zakrivený. Koruna je kužeľovitá, riedka. Konáre usporiadané v skrutkovici sa vodorovne odkláňajú, niekedy na konci vystupujú. Kôra je zo začiatku žltohnedá až sivastá, pomerne rýchlo prechádza do hrubej, obdĺžnikovito rozpukanej hnedočervenej až sivohnedej borky, ktorá je na lome fialovkastá.Púčiky sú 2 mm dlhé, takmer guľovité, svetlohnedé, lesklé.

Má dva typy konárov: predĺžené výhonky (makroblasty), ktoré sú svetložlté, lysé, tenké, často visiace, so zreteľne zbiehavými vankúšikmi, na ktoré prisadajú ihlice; skrátené výhonky (brachyblasty), ktoré vyrastajú na dvojročných konároch s výrazne zvráskaveným povrchom.

Ihlice sú 20-40 x 1 mm veľké, na vrchnej strane ploché, na spodnej mierne vypuklé, jemné, jasnozelené (f. viridis) alebo modrasté (f. glauca), na predĺžených výhonkoch vyrastajú jednotlivo v skrutkovici a sú dlhšie (40-50 mm), na brachyblastoch vyrastajú vo zväzočkoch po 20-60 a sú kratšie. Každoročne v jeseni žltnú a opadávajú.
Jednodomá rastlina. Kvitne v marci až apríli zároveň s rozvíjaním listov. Kvety sú rôznopohlavné, vyrastajú z brachyblastov. Samčie šištičky majú 5-10 mm, sú široko vajcovité až guľovité, žlté, na báze obalené šupinami; utvárajú sa väčšinou na spodnej strane konárov a smerujú nadol. Samičie šištičky sú takmer guľovité, belavé, žltozelené až červené, podporné šupiny sú väčšie ako semenné, semenné sa až po opelení rýchle zväčšujú a potom zakrývajú podporné. Utvárajú sa väčšinou na vrchnej strane konára.

Šiška je 12-40 x 15-25 mm veľká, široko vajcovitá, veľkosťou veľmi premenlivá, svetlohnedá. Plodné šupiny sú kožovité, na okraji nezhrubnuté. Dozrieva v prvom roku, na strome vytrváva niekoľko rokov.Semeno je 3-4 mm dlhé, trojhranne vajcovité, svetlo hnedožlté, lesklé, s prirasteným 9-11 mm dlhým krídlom.

Pôvodne rozšírený v Alpách a Karpatoch, najväčší výskyt má na severozápade európskej časti Ruska a na Sibíri. Tieto výskyty sa však často hodnotia ako samostatné druhy (Larix sukaczewii, L. sibirica).Výrazne svetlomilná drevina prispôsobená kontinentálnej klíme, znáša i veľmi nízke teploty. Darí sa jej na dostatočne hlbokých, vzdušných a čerstvo vlhkých pôdach. Zaraduje sa k priekopníckym drevinám. Je citlivá na exhaláty.

U nás sa vyskytuje v najsevernejších častiach stredného Slovenska, na miestach s členitým terénom, prevažne na karbonátoch, od 400 do 1600 (1780) m n. m. V lesných porastoch rastie jednotlivo alebo v skupinách. Z ozdobných foriem sú známe nízke husto zakonárené a poliehavé formy.