Abies concolor Lindl. et Gord. (Jedľa srienistá)

Strom vysoký 30-40 m. Koruna je v mladosti hustá, kužeľovitá, neskôr redne. Konáre sú v praslenoch a takmer kolmo sa od kmeňa odkláňajú. Kôra je svetlosivá. Borka je sfarbená podobne, je drsná, nepravidelne rozpukaná.Púčiky sú 3-5 x 2-3 mm, podlhovasto vajcovité. Púčikové šupiny sú blanité, žltkasté až hnedé.Jednoročné výhonky sú žltkastozelené až sivastožlté, lysé alebo len riedko (jednotlivo) chlpaté.Ihlice sú 50-60 x 2-2,5 mm, tupo končisté, ploché, sivastozelené, matné, na obidvoch stranách rovnako sfarbené, kosákovito prehnuté. Vytrvávajú 3 roky.Kvitne v apríli až máji. Kvety sú jednodomé, rôznopohlavné. Samčie šištice sú 10 x 20 a 6 - 10 mm, podlhovasto vajcovité, ružové až fialovasté, vyrastajú z púčikov na spodnej strane vlaňajších výhonkov. Samičie šištice sú 70-45 x 10 mm, valcovité až vretenovité, vyrastajú na whvej strane výhonkov v hornej časti koruny na 2-3 najvyšších miestach.Šiška je 70- 120 x 35-50 mm, valcovitá až oválna. Semenné šupiny sú 17 x 24 mm, celistvookrajové, podporné šupiny kratšie, takže na šiške neprečnievajú. Šiška je pred dozretím zelená až modrofialová, po dozretí hnedá. Dozrieva v októbri. Je nerozpadavá. Semeno je 7 x 5 mm, takmer trojuholníkovité, svetlohnedé. Blanité krídlo je trojuholníkovité, červenkasté.Pôvodne je rozšírená v západnej časti severoamerického kontinentu, od južného Oregonu na severe po Kaliforniu a severné Mexiko na juhu.Do Európy bola zavedená roku 1851. Je to polotôňomilná drevina, ale dobre rastie aj ako solitér na voľných plochách. Je nenáročná na pôdnu a vzdušnú vlhkosť, u nás odoláva nízkym teplotám. Často sa využíva v ozeleňovaní, lebo dohre znáša mestské prostredie. Okrasný druh, dekoratívny habitom, dlhými ihlicami.

Abies grandis Lindl. (Jedľa obrovská)

V domovine dorastá do výšky 60-90 m. Korune je široko kužeľovitá, vo vysokom veku polguľovito vyklenutá. Konáre vyrastajú v pravidelných praslenoch. Kôra je hladká, sivastozelená, s mnohými živicovými mechúrikmi (živica prijemne aromatická). Borka je sivohnedá, rozpukaná v nepravidelných obdĺžnikovitých platničkách.

Púčky sú 3-4 mm, guľovité. Púčikové šupiny sú hnedé až sivé, sklovito živičnaté. Jednoročné výhonky sú olivovozelené až žltkastohnedé, lysé alebo len riedko chlpaté.

Ihlice sú 15-35 x 2,5 mm, na vrchole vykrojené, tmavozelené, lesklé, na spodnej strane s belavými pásmi prieduchov, sú usporiadané výrazne hrebeňovito vo dvoch radoch, vrchný rad tvoria kratšie ihlice (15-25 mm dlhé), spodný rad dlhšie ihlice (40-55 mm dlhé).

Kvitne v apríli až máji. Kvety sú jednodomé, rôznopohlavné. Samčie šištice sú 15-20 x 10 mm, vajcovité, svetložlté, vyrastajú z púčikov na spodnej strane vlaňajších výhonkov. Samičie šištice sú 25-30 x 10 mm, valcovité, vyrastajú vzpriamene na vrchnej strane výhonkov na niekoľkých najvyšších praslenoch.

Šiška je 60-120 x 30-40 mm, valcovitá, vzpriamená. Semenné šupiny sú 12-15 x 30-40 mm, celistvookrajové, kožovité, hnedé. Podporné šupiny sú krátke, v zrelosti cez šišku neprečnievajú. Dozrieva v septembri až októbri, potom sa rozpadáva. Semeno je 7-8 x 4-6 mm, takmer trojuholníkovité, hnedé, s pomerne širokým blanitým krídlom.
Pôvodne je rozšírená v západnej časti severoamerického kontinentu, od ostrova Vancouver na severe až po strednú Kaliforniu, v rozsahu 12° zemepisnej šírky. Od pobrežnej oblasti prechádza na východné svahy Kaskádových vrchov na západné svahy Skalnatých vrchov.

Do Európy bola zavedená roku 1830. Je to polotôňomilná drevina, rozvíja sa asi o dva týždne neskôr ako naša jedľa, preto ju neskoré mrazy poškodzujú len zriedkavo, viac jej škodia extrémne nízke teploty v zime. Rýchlo rastie, dáva vysokú produkciu drevnej hmoty, a preto sa využíva v lemom hospodárstve. Pre určitú odolnosť, pekný habitus a rýchly rast sa používa aj v ozeleňovaní sídel.

Metasequoia glyptostroboides Hu. (Metasekvoja čínska)

V pôvodnej oblasti súčasného rozšírenia dorastá do výšky aj 35 m. Koruna je zo začiatku úzka, kužeľovitá, neskôr vajcovitá až široko rozložitá, hlboko zakonárená. Konáre sú postavené protistojne, najprv sú takmer vodorovné, neskôr oblúkovito vzpriamené. Kôra je červenohnedá, už na dvoj - trojročných konárikoch puká pozdĺžnymi puklinami a tenké obdĺžnikovité platničky sa odchyľujú podvinutými okrajmi. Borka je tmavá, sivohnedá. rozpukaná v pozdĺžnych pásoch. púčiky sú 5 x 3 mm, vajcovité až elipsoidné, červenohnedé, postavené protistojne.

Vytvára dva typy výhonkov. Dlhé výhonky (makroblasty) sú trváce, zelene af červenkasté, neskôr červenohnedé; skrátené výhonky (brachyblasty) sú 50-150 x 1 mm, postavené protistojne, opadávajú v jeseni spolu s ihlicami.
Ihlice sú 10-35 x 1,5-2,5 mm, čiarkovité, hrotité, pri báze najširšie, ploché, rovné alebo mierne zahnuté nadol, sú zbiehavé, svetlozelené, v jeseni hnednú a opadávajú. Sú postavené krížmo protistojne, na dlhých výhonkoch v redších protistojných dvojiciach, na skrátených výhonkoch v hustejších pároch vo dvoch radoch v jednej rovine.

Kvety sú jednodomé, rôznopohlavné. Samčie šištice majú 15-20 tyčiniek a sú zoskupené. Samičie šištice majú 20-26 semenných šupín, vyrastajú jednotlivo na krátkych stopkách. Šiška je 18-2S mm, takmer guľovitá, najprv zelená, po dozretí hnedá.
Semenné šupiny sú protistojné, zdrevnatené, štítky sú výrazné, predĺžené kolmo na os šišky.

Semeno je stlačené, 6 x 4 mm, šedé dookola krídlaté, krídlo je hnedé, v hornej časti vykrojené.

V súčasnom období rastie prirodzene v strednej Číne na rozlohe asi 800 km štvorcových, v nadmorských výškach (400) 800-1400 (2000) m, nad potokmi a riečkami, na úbočiach dolín väčších riek alebo v okolí ryžových polí, na vlhkých lokalitách, v porastoch zmiešaných z ihličnatých a listnatých drevín. Klíma tejto oblasti je charakterizovaná menšími výkyvmi teplôt, vlhkým letom a miernou suchou zimou. s 1100-1200 mm zrážok.
Je to vzácny treťohorný relikt, ktorý bol skôr známy paleobotanikom a ako žijúci bol nájdený a opísaný až roku 1944. V treťohorách bol rozšírený po celej severnej pologuli, od Aljašky, cez Špicbergy až po Grónsko.
Do Európy bol zavedený roku 1947. V mladosti je to polosvetlomilná, neskôr svetlomilná drevina, rýchlo rastie najmä na vlhkejších lokalitách, nízke teploty ju čiastočne poškodzujú, ale dobre regeneruje. V Nórsku prekonala teploty aj -30 °C. Poznatky z pestovania tohto druhu sú zatiaľ malé. Je to však vzácny, esteticky pôsobivý druh.