Mechanizmus dýchania
Dýchanie delíme na 4 čiastkové procesy:
- ventilácia pľúc – doprava vzduchu z ovzdušia do pľúc a opačne
- vonkajšie dýchanie – výmena dýchacích plynov medzi alveolami a krvou
- vnútorné dýchanie – výmena dýchacích plynov medzi krvou a tkanivami
- bunkové (celulárne) dýchanie – rozklad živín v bunkách
Ventilácia pľúc
Pri normálnom, pokojovom dýchaní vymení dospelý človek jedným dychom a výdychom asi 500 ml vzduchu pri frekvencii 14-18 dychov/min. Minútový dychový objem je teda 7-9 l vzduchu.
Vitálna kapacita pľúc je množstvo vzduchu, ktoré vymeníme pri maximálnom výdychu po maximálnom nádychu. U žien predstavuje asi 3,5 l a u mužov priemerne 5 l. Závisí od telesnej výšky a hmotnosti, od tvaru a rozmerov hrudníka, od spôsobu zamestnania a od trénovanosti.
Celková kapacita pľúc sa skladá zo 4 zložiek:
- respiračný (dychový) objem (500 ml) – množstvo vzduchu, ktoré prejde pľúcami pri jednom nádychu a výdychu v kľude
- expiračný rezervný objem (1000–1200 ml) – množstvo vzduchu pri max. výdychu
- inspiračný rezervný objem (3000 ml) – množstvo vzduchu pri max. nádychu
- reziduálny (zvyškový) objem – zostáva v pľúcach i po max. výdychu – nedá sa ovplyvniť
Dýchanie je regulované z centier v predĺženej mieche. Činnosť dýchacieho centra ovplyvňujú aj podnety z kôrových a podkôrových oblastí mozgu. Vôľou môžeme preto regulovať frekvenciu dýchania aj hĺbku nádychu a výdychu.
Pri prehĺbenom a zrýchlenom dýchaní sa môže v pľúcach vymeniť za minútu až 150 l vzduchu. Je to maximálny minútový dychový objem. Dýchanie sa však nesmie veľmi zrýchliť (horná hranica je asi 60 dychov za minútu), lebo potom sa stáva povrchným a ventilácia pľúc sa zhoršuje.
Obranné dýchacie reflexy
Dýchacie cesty sa bránia prítomnosti pevných čiastočiek, ako aj dráždivých látok, ktoré sa nádychom dostávajú do organizmu. Bránia sa určitými obrannými reflexami, ktoré pracujú na základe voľných nervových zakončení.
Dráždenie sliznice nosa vyvoláva kýchanie, podráždenie sliznice hrtana, priedušnice a priedušiek kašeľ. Pri obidvoch reflexoch sa jedná o prudký hlučný výdych, ktorého cieľom je odstrániť tieto dráždivé látky z dýchacích ciest.
Choroby dýchacích ciest
Väčšina infekčných ochorení dýchacích ciest sa prenáša tzv. kvapôčkami. Sú to drobné kvapôčky hlienu a slín, ktoré pri reči, kašli a kýchaní prudko vydychujeme. Kvapôčky z úst chorých obsahujú choroboplodné zárodky. Najmenšie kvapôčky sa vznášajú vo vzduchu, takže ich ostatní ľudia vdychujú, väčšie padajú k zemi, vysychajú a miešajú sa s prachom. Kvapôčky sú zvyčajne zdrojom nákazy ľudí, ktorí prichádzajú do blízkosti chorého doma, v škole, v dopravných prostriedkoch, v kinách a pod. Pretože zostávajú vo vzduchu dlho, sú príčinou rozsiahlych epidémií. Kvapôčkovou infekciou sa šíri nádcha, chrípka, zápaly mandlí, mnohé detské infekčné choroby, tuberkulóza a pod.
Najčastejšie sú chrípkové epidémie. Chrípka je akútne horúčkové ochorenie postihujúce najmä dýchacie orgány. Niekedy ju sprevádza ťažký celkový stav a často aj komplikácie. Chrípku zapríčiňujú vírusy. Vírusové ochorenia dýchacích ciest nezanechávajú imunitu. Na dýchacie orgány aj na obehovú sústavu má veľmi nepriaznivý vplyv fajčenie.
