Potravu, ktorú zjeme, nemôže telo v prijatej forme využiť. ak má z nej získať potrebnú energiu alebo stavebné látky, musí ju najprv podstatne zmeniť. Súbor všetkých zmien potravy, ktorú prijalo telo nazývame trávenie. Cieľom trávenia je teda prispôsobiť organické látky z potravy tak, aby ich mohlo telo ďalej spracovať a riadne využiť. Trávenie je nevyhnutných predpokladom premeny látok pri získavaní energie pre ľudské telo.

Trávenie sa uskutočňuje v tráviacich ústrojoch. Ľudské tráviace ústroje tvorí v podstate sústava rúrok, ktorá je uložená v hlave, v krku, v hrudníku a v brušnej dutine. celá tráviaca rúra, ktorá sa začína v ústach a končí sa konečníkovým otvorom, meria u človeka 5 až 7 m. Len čo sa potrava dostane do úst, prechádza ďalej jednotlivými časťami tráviacej rúry: hltanom, žalúdkom, tenkým črevom, hrubým črevom. Nevyužité zvyšky sa vylučujú z tela ako stolica.

Tráviace ústroje vykonávajú tieto činnosti:

• rozomelú potravu
• premiešavajú požitú potravu s tráviacimi šťavami, ktoré sa vylučujú tráviacimi žľazami
• uskutočňujú vlastné trávenie, t.j. rozkladajú požitú potravu tak, aby sa mohla previesť dovnútra organizmu
• rozpúšťajú jednoduchšie látky, ktoré vznikli trávením, a umožňujú ich vstrebávanie
• oddeľujú použiteľné látky od ostatných a tieto nepoužiteľné látky odvádzajú z tela

Trávenie v ľudskom tele sa začína v ústnej dutine, pokračuje v žalúdku a dokončuje sa v tenkom čreve.

Tráviace šťavy sú: sliny, žalúdočná šťava, pankreatická šťava (z podžalúdkovej žľazy), žlč a črevná šťava.

Trávenie v ústach

Potravu, ktorú si dávame do úst, najprv odhryzneme rezákmi. Potom ju jazykom vsunieme medzi zadné zuby a nimi potravu rozžujeme.

Tuhú potravu žujeme dlhšie, mäkkú len krátky čas. Jazyk kontroluje, či je už potrava dobre rozžutá. Pri žuvaní spĺňajú dôležitú úlohu žuvacie svaly.

Potrava sa pri žuvaní premieša so slinami. Z rozžutej a preslinenej potravy sa vytvárajú sústa. Sústa s hmotnosťou asi 5 g prehĺtame.

Sliny sa tvoria v slinných žľazách. Človek má tri páry veľkých slinných žliaz: príušné, podsánkové a podjazykové. No okrem nich má aj veľké množstvo drobných slinných žliaz, ktoré sú roztrúsené v ústnej sliznici.

Najdôležitejšou súčasťou slín sú ptyalín a mucín. Ptyalín je enzým, ktorým sa rozkladá škrob na sladový cukor.
Tento enzým pôsobí aj v žalúdku, kým nenadobudne reakcia žalúdočného obsahu veľmi kyslú reakciu. Mucín je bielkovinová látka, umožňuje prehĺtanie potravy tým, že obaľuje sústa, takže sú klzké.

Enzýmy čiže fermenty sa vylučujú tráviacimi žľazami. Pôsobením enzýmov sa organické zložky potravy (najmä základné živiny) rozladajú na jednoduchšie látky. Názov enzýmu zvyčajne naznačuje, na akú látku pôsobí (lipáza štiepi lipidy – tuky).
Zloženie slín sa líši podľa toho, z ktorých slinných žliaz pochádzajú. Príslušné žľazy tvoria riedke sliny bohaté na ptyalín, ostatné veľké slinné žľazy vylučujú naproti tomu husté sliny bohaté na mucín. Sliny sú bezfarebné, trocha zakalené, viskózne, reagujú neutrálne alebo slabo kyslo. Obsahujú 99 % vody a len 1 % rozpustených látok. K rozpustným látkam patria napr. soli vápnika. Ich vyzrážaním sa usadzuje na zuboch zubný kameň.

Sliny spĺňajú v tele niekoľko úloh:

• navlhčujú ústnu sliznicu
• uľahčujú rozžuvanie tuhých potravín tým, že ich navlhčujú a zmäkčujú
• zvyšujú dráždenie chuti tým, že rozpúšťajú rozličné látky
• začínajú tráviť škrob
• uľahčujú prehĺtanie
• pomáhajú vylučovať látky škodlivé telu (ortuť, olovo a iné).

Sústo zostáva v ústnej dutine asi 15 až 20 sekúnd. potom ho prehĺtneme.

Prehĺtanie

Prehĺtaním sa rozžuvané sústa alebo dúšky kvapaliny dostávajú najprv do hltana a potom do pažeráka a do žalúdka. Prehĺtanie sa začína činnosťou jazyka. len čo sa sústo dotkne koreňa jazyka, vzbudí sa prehĺtací reflex. Je to zložitý úkon, ktorý po vzbudení človek už nemôže svojou vôľou zastaviť.
Pri prehĺtaní sa zovrie hlasová štrbina v hrtane, hrtan sa zdvihne a uzavrie hrtanovou príklopkou. Tým sa zabráni vniknutiu sústa do dýchacích ciest. telo sa ho potom zbavuje kašľom. ináč by sa mohli dýchacie cesty i pľúca infikovať mikroorganizmami z potravy.

Zhltnuté sústo sa dostáva z hltana do pažeráka a jeho svalovými sťahmi sa dopravuje do žalúdka. pažerák nie je teda len rúrou, ktorou padá sústo vlastnou váhou do žalúdka.
I keby stál človek pri prehĺtaní na hlave, sústo by sa činnosťou pažerákových svalov pohybovalo proti zemskej príťažlivosti. Zvieranie pažerákového svalstva postupuje ako vlna zhora nadol, tento pohyb nazývame peristaltika. Kvapaliny prejdú pažerákom asi za 1 sekundu, tuhé sústa za 6 sekúnd.
Prehĺtanie sa končí, len čo sústo vstúpi kardiou do žalúdka.