Status druhu

Drop fúzatý (Otis tarda Linnaeus, 1758) patrí do čeľade dropovitých (Otitidae), radu žeriavotvarých (Gruiformes) vtákov (v zmysle systému podľa Voousa 1973).
Globálne ohrozený drop fúzatý je celosvetovo klasifikovaný ako zraniteľný – Vulnerable (Collar et al. 1994) a v európskom meradle ako ohrozený druh.
V práci "Červený zoznam a ekosozologický status vtákov (Aves) Slovenska" je druh zaradený do kategórie kriticky ohrozených (CR) taxónov avifauny Slovenska. V predošlých zoznamoch bol zaradený v kategórii kriticky ohrozených taxónov.

Základná charakteristika druhu

Drop fúzatý je obyvateľ kultúrnej krajiny, ktorý preferuje poľnohospodárske plochy a obľubuje neobrábané plochy, repku a jesenné obilniny. Jeho tok sa z časti viaže na nízke trvale trávnaté plochy, kde si s obľubou vyhľadáva aj svoju potravu, ale jeho hniezda sa väčšinou nachádzajú vo vyššie uvedených porastoch. Preferuje nerušené lokality. U dropa spozorované koloniálne hniezdenie sa vysvetľuje tým, že sliepky nasledujú mozaickú štruktúru hniezdneho teritória, ktorá poskytuje dobré potravné možnosti a dostatočne kryté hniezdne podmienky. Čím priaznivejšie podmienky panujú v teritóriách kohútov, tým viac sliepok si dokážu získať. Kvalita biotopov môže spätne vplývať na ich teritoriálne správanie.

Od septembra do februára je nevyhnutným potravným zdrojom dropov repka, bez ktorej je ťažko predstaviteľné ich prezimovanie v kultúrnej krajine. Výskyt dropov nie je výlučne spätý s nekonečne otvorenými plochami. Vyskytuje sa aj na viacerých stromoradiach či pásmach lesnej vegetácie, spestrených, alebo aj pomerne silno rozdrobených územiach (napr. Mošonská nížina).

Hniezdenie sa začína v polovici apríla, prvé hniezdenie trvá do polovice júna. Dropie hniezda často podliehajú likvidácií. Tým pádom hniezdenie môže trvať až do konca júla. Najdôležitejším miestom na hniezdenie pre dropa je lucerna, prirodzené alebo umelo udržiavané trávnaté plochy a ozimné obilie.  Hniezda sa nachádzajú viac-menej v okolí tokaniska, ale treba pripustiť, že boli pozorované aj miesta nepotvrdzujúci tento údaj. Hniezdo s rozmermi cca. 30 x 40 cm, s hĺbkou cca. 7 – 10 cm, je do zeme vyhrabaná priehlbenina. Vajcia sú spravidla uložené na zemi. Sliepka kladie vajcia v 1 – 2 dňových intervaloch. Hniezdi raz ročne. Po zničení prvého hniezda je nakladenie druhej znášky obvyklé. Drop znáša obyčajne 1 – 3 vajcia. V Európe priemerný počet vajec znášky vzrastá smerom od severu na juh. Ako dva extrémy možno uviesť Poľsko (1,79 vajec) a Španielsko (2,46 vajec).

Počas kvokania sliepky obývajú len niekoľko hektárové územie a pár dní pred vyliahnutím vajec svoje hniezdo opúšťajú len na krátku dobu a len na krátku vzdialenosť. Na vajciach sedí len sliepka a až po znesení druhého alebo tretieho vajcia sa začína kvokanie, ktoré trvá 24 – 26 dní. Samotné liahnutie prebehne za 5 – 36 hodín. Mláďatá sú nekŕmivé, aj keď zo začiatku ešte sú nevládne. Do 2 týždňov ich kŕmi samica, kým sa neosamostatnia. Veľkosť „domáceho“ teritória dropov sa nezmení ani po vyliahnutí mláďat a zdržiavajú sa hlavne v okolí hniezda. Mláďatá lietajú už od svojich 7 – 8 týždňov. Na jeseň vstupujú všetky do jedného kŕdľa. Dropy sú všežravé, ale ich potrava sa vyznačuje sezónnymi zmenami, v závislosti od aktuálnej ponuky. Kuriatka vo svojich prvých 2 týždňoch sa živia hlavne článkonožcami a postupom času prechádzajú na rastlinnú potravu.

V priemernom jesennom a zimnom ročnom období môžeme spozorovať určitú koncentráciu populácií dropov predovšetkým na na potravu bohatých územiach, kde prezimujú najčastejšie na repke. Takýto zdroj potravy môže prilákať dropov až z 50 km okrsku. Miestami zimná koncentrácia populácií má ekologickú tradíciu. Počas zimy ich obývané územie sa opäť zníži na niekoľko desiatok hektárov. V prípade, že nie sú rušené, prezimujú aj na jednej parcele repky. Nedostatok potravy alebo zvýšenie vzdialeností medzi potravnými zdrojmi zvyšuje veľkosť ich okrsku. Na základe týchto údajov drop je v Európe nemigrujúcim vtákom, ale dodnes v ňom latentne prežíva pud migrovania. Počas tvrdých zím sa môže vzdialiť smerom na Balkán a Taliansko. Existujú údaje o spozorovaných alebo odstrelených dropoch z Malty a dokonca aj z Cypru. Našiel sa aj v Maďarsku krúžkovaný drop v Albánsku.

Charakteristika rozšírenia Dropa fúzatého na Slovensku

Pôvodne stepný druh obýva na Slovensku kultúrnu step v nížinách a v pahorkatinách do nadmorskej výšky 300 m. Jeho hniezdnym prostredím sú otvorené plochy agrocenóz bez súvislých lesných porastov. Z doterajších publikovaných údajov jasne vyplýva dramatický pokles početnosti druhu na území Slovenska. V rokoch 1890 – 1900 bola početnosť odhadovaná na 2400 jedincov, v roku 1956 na 1165 a v roku 1973 už len na 410 – 693 exemplárov.

Po roku 1975 došlo ku značnej fragmentácií populácie na málopočetné kŕdle a pravidelný letný výskyt sa zúžil na územie Podunajskej roviny. Výnimkou boli celoročné výskyty 1 – 3 jedincov v rokoch 1975 a 1976 v Nitrianskej pahorkatine pri Nitre.

Ešte do roku 1982 bol zaznamenaný medzi Čukárskou Pakou a Veľkou Pakou celoročný výskyt 20 jedincov, ktoré sa postupne usmrtili nárazmi do vodičov novej trasy vysokého napätia. Pod vodičmi sa našlo 7 uhynutých jedincov a v roku 1989 bola na tejto lokalite pozorovaná už len 1 sliepka, ktorá v roku 1992 vyviedla 1 mláďa.
Do roku 1986 sa v oblasti medzi Oľdzou a Sásou vyskytovalo 17 jedincov, ale po extrémne nízkych teplotách v zimnom období boli v nasledujúcom roku na lokalite pozorované už len 4 jedinci.

Do polovice 80-tych rokov bol zaznamenávaný výskyt 10 – 15 jedincov pri Kvetoslavove. V roku 1989 bolo pri Lehniciach vyvedené 1 mláďa.

Na Podunajskej nížine bol v roku 1994 zaznamenaný letný výskyt 1 sliepky pri Mierove. V oblasti Lehníc, Oľdze, Sásy, Masloviec a Bellovej Vsi boli v rokoch 1995 – 1999 pozorované 1 – 2 jedince.

Posledné hniezdenie na našom území bolo zaznamenané v roku 1994 v záujmovom území na Sysľovských poliach v blízkosti štátnej hranice. V lánoch pšenice zahniezdili 4 sliepky, z toho v jednom prípade bolo zdokumentované vyvedenie 2 mláďat. Intenzívne poľnohospodárstvo, časté vyrušovanie a poľovnícke aktivity boli pravdepodobnou príčinou, že v nasledujúcom období dropy na tejto lokalite nezahniezdili. V súčasnosti na našom území dosiahol charakter výskytu hranicu zániku. Početnosť hniezdnej populácie bola koncom 90-tych rokov 20. storočia odhadovaná na 5 – 10 samíc.

Charakteristika rozšírenia dropa fúzatého v medzinárodnom meradle

Drop fúzatý má 2 poddruhy. Nominátny poddruh Otis tarda tarda sa vyskytuje v Palearktíde medzi 35° a 55° s. š. Je rozšírený od Pyrenejského polostrova a severozápadného Maroka až po Sibír. Poddruh Otis tarda dybowskii sa vyskytuje od východného Altaja až po Mongolsko. Populáciu európskeho (nominátneho) poddruhu tvorí 31 000 – 36 000 jedincov.

Veľkosť hniezdnych populácií v krajinách jeho výskytu (BirdLife International, 2004):
Rakúsko 74-140
Bulharsko 0-10
Česká republika 1-10
Nemecko 73-95
Maďarsko 1 100-1 200
Portugalsko 500-1 500
Rumunsko 0-5
Rusko 5 500-8 000
Slovensko 8-16
Srbsko a Čierna Hora 30-36
Španielsko 23 000-23 000
Turecko 500-720
Ukrajina 500-720.

V rámci svojho rozsiahleho areálu drop fúzatý hniezdi veľmi nesúvisle. Takmer 50% európskej populácie je sústredená na Pyrenejskom polostrove. V severozápadnom Španielsku bola zaznamenaná najvyššia denzita hniezdnej populácie (3 exempláre/km2). Od polovice 70-tych rokov 20. storočia dochádza najmä v strednej Európe k dramatickému poklesu jeho početnosti. Rozšírenie a populačná dynamika dropa v Maďarskej republike vždy slúžila ako indikátor prostredia. Vyrúbaním lesov a odvodňovaním lužných lesov sa otvárali pre dropa nové biotopy, na čo tento druh reagoval zväčšením svojho teritória rozšírenia. Maďarskú populáciu dropa na prelome storočia tvorilo asi 10 000 – 12 000 jedincov a toto množstvo sa do 2. svetovej vojny napriek tuhým zimám a predačnému tlaku človeka zmenilo iba mierne (v roku 1941 – 8557 jedincov). Po 2. svetovej vojne dovtedy súvislý areál postihla fragmentácia, s čím súviselo zmenšenie Maďarskej populácie dropa (v roku 1969 – 2700 jedincov). Následne zavedená ochrana v roku 1969 zo začiatku mala pozitívny vplyv (v roku 1978 – 3600 jedincov). Od roku 1980 nasledovalo postupný pokles. Do zimy v roku 1984/85 počet jedincov sa pohybovalo medzi 2600 – 2800 exemplárov. Počas zimy 1984/85 a 1985/86 sa populácia znížila o 500 a 500 jedincov. V súčasnosti v rozdrobených a izolovaných populáciách žije v Maďarskej Republike 1200 – 1300 jedincov.

Rozšírenie dropa fúzatého v Európe ( schématicky) v období 1996 až 2005

Ciele projektu:

-zlepšiť stav ochrany dropa fúzatého (rozmnožovanie, sťahovanie a zimovanie);
-maximálne chrániť, a kde je to možné, obnoviť stanovište dropa fúzatého vo zvyšných lokalitách rozmnožovania , vrátane všetkých oblastí, kde samice chovajú mláďatá;
-v uskutočniteľnom a vhodnom rozsahu sa určia a monitorujú procesy a činnosti, ktoré sú nebezpečné, alebo môžu ohroziť dropa fúzatého a podniknú sa patričné kroky na regulovanie a riadenie týchto procesov a činností, s cieľom zlepšiť stav ochrany dropa fúzatého;
-vynasnažiť sa zmapovať nedávno opustené stanovištia rozmnožovania dropa fúzatého a realizovať v takých oblastiach vhodné opatrenia pokiaľ ide o manažment stanovíšť i poľnohospodárske praktiky, s cieľom podporiť v blízkej budúcnosti návrat častí populácie dropa fúzatého do daných oblastí;
-určiť a chrániť potenciálne, neobývané stanovištia rozmnožovania, vrátane miest výskytu a hniezdenia, kde možno v budúcnosti znovu zaviesť rozmnožovanie populácie dropa fúzatého
-podniknúť patričné opatrenia na ochranu jednotlivcov alebo malých skupín dropa fúzatého, ktoré sa objavia pri sťahovaní alebo v zimoviskách na pasienkoch a lúkach, či v poľnohospodárskych oblastiach;