Masové nálety do domov na lekvár, ovocie a iné sladkosti má na svedomí prevažne Vespula vulgaris, ktorá je aj najhojnejšia a ktorá spolu s V. germanica má aj najdlhšie pretrvávajúce hniezda (do mrazov). Ostatné druhy končia hniezdnu aktivitu už v lete. Všetky naše druhy prezimujú len ako oplodnené matky. Zvyšok hniezda zahynie. Samčeky sa dajú ľahko rozpoznať (a chytiť) podľa dlhých tykadiel. Dajú sa brať do ruky - nemajú totiž žihadlo. Venujú sa len kvetom (nektár) samičkám.

Uštipnutie osou

Viete, čo v takomto prípade robiť? Ak miesto vpichu slabo opuchne, sčervenie a svrbí, prvá pomoc je jednoduchá: v prvom rade vytiahnite žihadlo.

Na miesto priložte studený alebo octanový obklad, pomáha aj koliesko cibule. Keď je opuch veľký ako dlaň a dlhodobo svrbí, ide už o alergickú reakciu a treba vyhľadať lekára, ktorý vám predpíše lieky. Smrteľné následky môže mať uštipnutie pre ťažkých alergikov. V týchto prípadoch opuchne celé telo, sťažka sa dýcha, dostavia sa bolesti žalúdka, triaška. Hovorí sa, že sedem sršních žihadiel zabije koňa a tri stačia na človeka. Čo je na tom pravdy? Úplný nezmysel – hovoria znalci. Sršen obyčajný je v skutočnosti mierumilovný, inteligentný a prakticky neškodný. Na rozdiel od včiel ich nedráždi pach parfumu, potu a dusné ovzdušie pred búrkou a neútočia na zmrzlinu alebo slivkové koláče, ktoré máme v ruke. Podľa výsledkov a výskumov má včielka Maja a jej družky až 55 krát viac jedu ako ich veľkí príbuzní – sršne – a navyše sú útočné látky včiel až 15 krát účinnejšie. Znamená to, že včelie bodnutie môžu byť výrazne nebezpečnejšie ako sršnie. Smrteľnú dávku pre človeka predstavujú nie tri ale niekoľko tisíc sršních. žihadiel. Vážne problémy alebo dokonca smrť môžu nastať iba u precitlivených osôb, trpiacich alergiou. Kto netrpí alergiou, nemusí mať z útoku sršňov žiadny strach.

Sršeň obyčajný (Vespa crabro)

Sršeň obecný je najväčšia európska sociálne žijúca osa. Jeho potravou sú predovšetkým muchy a sladké ovocné šťavy. Dospelý jedinec nespotrebuje všetku potravu s tým, že čo sám neskonzumuje vráti do hniezda a kŕmi larvy, mladé jedince a kráľovnú.
Kráľovná je zakladateľkou sršní kolónie. Na jar začne budovať základ hniezda tak, že hryzadlami nastrúha kúsky dreva a zmieša ich so slinami. Z tejto papierovej hmoty bude okrem ochranného obalu hniezda aj jeho vnútorné bunky, do ktorých kladie vajíčka, z ktorých sa liahnu larvy.

Pretože je hniezdo zavesené a stavané odhora dole tak že otvory buniek smerujú dole a larvy sú prilepené lepkavou hmotou aby nevypadli. Prvá robotnice preberajú všetku prácu, ktoré doteraz vykonávala kráľovná (stavba hniezda, starostlivosť o larvy apod.)a ona potom už iba kladie vajíčka. V dobe keď sú vidiecke teploty vysoké, prinášajú robotnice do hniezda vodu a zvlhčujú ho. Na viac vírením krídel napomáhajú lepšiemu víreniu vzduchu v hniezde. V priemernom hniezde 5-7 plástov (môže ich byt až 15)s asi 1500 bunkami. Hniezdo máva elipsovití tvar(šírka 30,dížka 60 cm.). Kráľovná po prezimovaní lieta od polovice marca do polovice júna, robotnice lietajú od júla do septembra a pohlavní jedinci (tí, ktorí zaistia ďalšiu populáciu) lietajú v októbri. V tejto dobe tiež dochádza k oplodňovaniu. U oplodnenej samičky sa samčie pohlavné bunky ukladajú do zvláštnej schránky a uvoľňujú sa až na jar pri kladení vajíčok. Koncom októbra dochádza k zániku sršnej kolónie, pretože sršni

nedokážu pripraviť zásoby ako včely. Prežívajú iba oplodnené samičky, ktoré sa ukrývajú a prezimujú, aby na jar založili nové kolónie. Vzhľadom na zloženie potravy a neútočnosť je zjavné, že sršeň má pre človeka pozitívny význam.
Pretože sa jedná o veľký druh a ľudia kolujú správy o veľkej účinnosti ich jedu, pretrváva u ľudí neopodstatnený strach zo sršňov. Pokiaľ však letiaceho sršňa nebudeme dráždiť rýchlymi pohybmi a dáme mu možnosť v kľude odletieť, nemusíme sa ho báť. V sršňom hniezde je len niekoľko sto robotníc.

Pri ohrození vylieta maximálne 50 až 80 jedincov až každý piaty skutočne bodne. Mnohonásobné bodnutie môže samozrejme spôsobiť opuchy, prípadne iné problémy a nebezpečné je tiež bodnutie do úst alebo líca. Sršne ale dokážu jed vystrekovať až na vzdialenosť 40 cm a môžu pri tom trafiť oči útočníka. Zásah síce nemusí zaviniť oslepnutie, ale pôsobí ako účinný slzný plyn. Niekedy ho sprevádzajú pocity zimnice a triašky. Príznaky ale spravidla odznejú behom polhodiny. Sršne nemajú radi prudké otrasy okolo hniezda, manipuláciu okolo vylietavajúceho otvoru, zablokovanie príletovej dráhy. Podráždene tiež reagujú na zvuk motorovej kosačky, malého traktora a podobných mechanizmov. Podobne ako osy môžu bodnúť opakovane. Ich žihadlá neslúžia v prvom rade k obrane, ale k lovu.