Lesy

Lesy

Les je najvyspelejšie, klimaticky podmienené vyrovnané spoločenstvo rôznych druhov rastlín. Jeho hlavnou zložkou sú stromy - dreviny. Podľa zastúpenia drevín sa lesy rozdeľujú na listnaté, ihličnaté a zmiešané. Listnatými lesmi sú na Slovensku lužné lesy popri brehoch riek a jazier, bučiny, dubiny, dubohrabiny a iné. Tvoria ich stromy so širšími listami, ktoré na jeseň opadávajú. Rastú prevažne v nižších nadmorských výškach. Ihličnaté lesy tvoria najmä smreky, jedle, borovice a iné ihličiny. Borovice rastú prevažne na piesočnatých pôdach na západe Slovenska. Niektoré iné ihličiny rastú hlavne vo vyšších nadmorských výškach a lepšie znášajú nižšie teploty. Ihličnaté stromy sú zelené po celý rok (hovoríme im preto vždyckyzelené).Výnimkou je napríklad smrekovec opadavý, ktorý v jeseni ihličie stráca. Zmiešané lesy sú prechodom medzi listnatými a ihličnatými lesmi. Stromy majú veľký význam pre mnohé živočíchy - cicavce, hlodavce, vtáky, hmyz.. .Mladé výhonky, ktoré narastú listnatým stromom na jar, poskytujú potravu mnohým živočíchom. Koncom leta a na jeseň sa živočíchy živia plodmi a semenami týchto stromov či krov a robia si tukové zásoby, aby prežili prichádzajúcu zimu. Ihličnaté stromy majú tvrdé, ťažko stráviteľné ihličie, ktorým sa živý len málo živočíchov. Poskytujú však spolu s listnatými stromami a krami vhodný úkryt pre najrôznejšie druhy zvierat. Rozmery stromov sú veľmi odlišné. Trpaslíčie vŕby sú vysoké sotva niekoľko centimetrov, zatiaľ čo obrovské sekvojovce dorastajú do výšky až 100m a vážia až 2000 ton (zároveň patria medzi najvyššie organizmy žijúce na Zemi).
Povrch lesnej pôdy tvorí hrabanka, čo sú prevažne odumreté rastlinné, ale aj živočíšne časti. Tie sa vďaka mikroorganizmom a bezstavovcom postupne rozkladajú až na humus, ktorý je zdrojom výživy pre všetky rastliny. Les má niekoľko poschodí - vrstiev :
- prvou najnižšou je vrstva bylín a machov, ktoré rastú všade tam, kde prenikne cez koruny stromov aspoň trochu svetla potrebného pre ich rast.
- vyššia vrstva je podrast, pozostávajúci z krov a mladých stromov.
- ďalšou vrstvou sú kmene vysokých stromov, porastené popínavými rastlinami.
- najvyššia časť sa volá korunová klenba
V lesoch sa okrem nespočetného množstva rastlín vyskytujú aj rôzne druhy živočíchov, ktoré sú ich neodmysliteľnou súčasťou. Žijú v nich rôzne nižšie i vyššie rastliny ,mikroorganizmy, hmyz, plazy, vtáky a cicavce.

V tropických pralesoch, kde sa striedajú obdobia sucha a obdobia výdatných dažďov, žije oveľa viac druhov rastlín a živočíchov ako v našich zemepisných šírkach. Je to hlavne vďaka teplému a vlhkému prostrediu, ktoré neprešlo väčšími zmenami klimatických pomerov a ostalo prakticky nezmenené od čias druhohôr. Les je nepostrádateľný pre život na Zemi. Je najväčším producentom kyslíka, ktorý je pre živočíchov aj pre človeka nevyhnutnou podmienkou života. (napr.: amazonské dažďové pralesy sú nazývané aj pľúca sveta).Zachytáva zrážky a zamedzuje rýchlemu odtoku vody, reguluje klímu a listy stromov vyparujú veľké množstvo vodnej pary, čím sa stromy (a lesy) podieľajú na kolobehu vody v prírode. Korene stromov spevňujú pôdu, takže ju vietor tak ľahko neodveje a dážď neodplaví. V lese žijú rastliny a živočíchy, les poskytuje priestor pre regeneráciu fyzických a duševných síl človeka. Je zdrojom mnohých cenných surovín: dreva, zveriny, lesných plodov.. .
Preto je povinnosťou a životnou potrebou človeka les chrániť, starať sa oň, ozdravovať ho a rozumne v ňom hospodáriť. V súčasnosti je väčšina našich lesov chorá, čo zapríčinilo zlé hospodárenie, zbytočné vyrubovanie (v južnej Amerike boli zničené obrovské plochy dažďových pralesov), ale najmä poškodzovanie exhalátmi a kyslými dažďami. Veľmi citlivé sú hlavne ihličnaté stromy, ktorých listy (ihličie) opadáva raz za 3 - 7 a viac rokov. Ich prieduchy sa upchajú nečistotami z ovzdušia, a preto je väčšina z nich pri takomto hospodárení odsúdená na zánik.