referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Matúš
Sobota, 21. septembra 2019
Nerastné bohatstvo a jeho využívanie
Dátum pridania: 09.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: cheever
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 487
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 7.3
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 12m 10s
Pomalé čítanie: 18m 15s
 
Dôležitou a nevyhnutnou podmienkou pre plynulý rozvoj ekonomiky SR, ako prvotného vstupu do výrobných procesov, sú nerastné suroviny. Podľa článku 4 Ústavy SR je domáce nerastné bohatstvo vlastníctvom štátu. Nakoľko je neobnoviteľné musí sa chrániť a efektívne využívať.

Na území Slovenskej republiky bolo k 1. 1. 2005 evidovaných 668 výhradných ložísk nerastných surovín v celkovom objeme geologických zásob 16,2 mld. ton. Celková ročná ťažba z výhradných ložísk dosiahla v roku 2004 takmer 29,3 mil. t, ťažba z ložísk nevyhradených nerastov predstavuje ďalších takmer 3,6 mil. t.

Okrem zásob výhradných ložísk sú evidované aj zásoby na cca 300 ložiskách nevyhradených nerastov v celkovej výške výše 3 mld. ton.

Pod pojmom geologické zásoby sa v súčasnosti rozumejú všetky overené geologické zásoby na ložiskách vyhradených nerastov t.j. zásoby bilančné (ekonomicky ťažiteľné) a nebilančné (potenciálne ekonomické, ťažiteľné v budúcnosti) voľné aj viazané. Z overených geologických zásob priemyselne využiteľné, podľa súčasných ekonomických kritérií, sú len zásoby bilančné, voľné a aj z tých je technologicky možné vyťažiť podľa charakteru jednotlivých ložísk cca 40% palivovo-energetických surovín a až 90% nerudných surovín.

Nerastné suroviny predstavujú základ výroby v hutníctve, elektrotechnickom, chemickom, stavebnom, keramickom a sklárskom priemysle, ako aj v ďalších priemyselných odvetviach. Ťažba nerastných surovín (vrátane ťažby ropy a zemného plynu) sa v r. 2004 podieľala na tvorbe hrubého domáceho produktu hodnotou 6 226 mil. Sk v bežných cenách, čo predstavuje 0,5 % z HDP. Podstatnú časť tvorí ťažba nerudných, stavebných a energetických surovín. Produkcia väčšiny nerudných a stavebných surovín (magnezit, vápenec, dolomit, sadrovec, stavebný kameň a i.) pokrýva v podstatnej miere ich domácu spotrebu.

Nerastné suroviny a výrobky na minerálnej báze predstavujú dôležitú položku zahraničného obchodu SR.
Významnou položkou importovaných minerálnych surovín sú najmä minerálne palivá (ropa, zemný plyn, čierne uhlie) a rudné suroviny (železné rudy, suroviny pre hutníctvo hliníka, ocele a ferozliatin). Zo surovín produkovaných na minerálnej báze Slovensko exportuje najmä železo a oceľ, hliník, ferozliatiny, magnezit, cement, bentonit , dolomit a ďalšie produkty, najmä nerudných nerastných surovín.
Nerastné suroviny

Palivovo-energetické suroviny

Zo siedmich druhov evidovaných energetických surovín (ropa, zemný plyn, hnedé uhlie, lignit, uránové rudy, antracit a bituminózne horniny) sú priemyselne využiteľné len štyri druhy – ropa, zemný plyn, hnedé uhlie a lignit.
Ekonomický význam uránových rúd, antracitu a bituminóznych hornín je zanedbateľný vzhľadom na ich množstvo a kvalitu.
Slovenská republika má obmedzené zásoby energetických surovín, najmä ropy a zemného plynu.

Ropa
Ropa sa na Slovensku ťaží najmä vo Viedenskej panve (ložiská Gajary a Dúbrava), gazolín vo Východoslovenskej nížine (Senné, Stretava, Ptrukša). Celková spotreba suroviny je však takmer výlučne krytá dovozom, keďže podiel domácej produkcie ropy na spotrebe predstavuje len 1 %.

Zemný plyn
Zemný plyn je získavaný najmä z ložísk Východoslovenskej nížiny (asi 70 % ťažby), zvyšná produkcia pochádza z ložísk vo Viedenskej panve a Podunajskej nížine. Produkcia plynu zo slovenských ložisk pokrýva iba okolo 3 % spotreby, ktorá musí byť zabezpečovaná dovozom. Jediným producentom ropy a zemného plynu je v súčasnosti spoločnosť Nafta, a. s.
Vzhľadom na množstvo overených bilančných zásob ropy a zemného plynu sa tento stav pravdepodobne v budúcnosti nezmení. Z toho vyplýva permanentná závislosť od importu.

Hnedé uhlie a lignit
Ťažba hnedého uhlia je realizovaná na ložiskách Handlová, Cigeľ, Nováky (Hornonitrianske bane, a. s.) a Modrý Kameň (Baňa Dolina, a. s.)
Lignit je ťažený na ložisku Gbely (Baňa Záhorie, a. s.)

Najväčším domácim odberateľom energetického uhlia a lignitu je Elektráreň Nováky, časť produkcie spotrebujú teplárne a chemické priemyselné závody (Chemko Strážske).
Domáca ťažba pokrýva spotrebu hnedého uhlia na cca 80 %. Závislosť od importu čierneho uhlia je trvalá.
Rudné suroviny

K 1. 1. 2005 bolo na území Slovenska evidovaných 70 výhradných ložísk rudných surovín a celkové geologické zásoby dosahujú 356 mil. ton. Z 13 registrovaných druhov (antimón, cín, mangán, meď, molybdén, nikel, olovo, ortuť, striebro, volfrám, zinok, zlato, železná ruda) majú v súčasnosti ekonomický význam iba železné a zlaté rudy. Zásoby ostatných rúd sú vzhľadom na množstvo, ale najmä kvalitu suroviny nebilančné. Pre zabezpečenie potrieb hutníckeho priemyslu je preto potrebné tieto suroviny v podstatnej miere dovážať.

Železné rudy
Ťažba železných rúd v súčasnosti prebieha iba na ložisku sideritu Nižná Slaná (Želba, a. s., závod Siderit Nižná Slaná), kde je surovina ďalej spracovávaná na železný koncentrát a vysokopecné pelety. Strategickým odberateľom produkcie je US Steel Košice. Ťažba pokrýva okolo 10 % domácej spotreby.

Zlaté rudy
Ťažba zlatých rúd je v súčasnej dobe na ústupe v súvislosti s doťažbou zásob na jedinom exploatovanom ložisku Banská Hodruša (Slovenská banská, spol. s r. o.) V súčasnosti je ložisko prakticky vyťažené, zároveň sa tu však realizuje vyhľadávací ložiskový geologický prieskum východne od vydobytých priestorov. Produkcia vo forme koncentrátov smerovala v podstatnej miere na export, časť koncentrátov bola spracovávaná v Kremnici.
Nerudné suroviny

Celkom bolo k 1. 1. 2005 na území Slovenska evidovaných 296 výhradných ložísk nerudných surovín a geologické zásoby dosahujú 12,1 mld. ton. Nerudné suroviny predstavujú najvýznamnejšiu skupinu nerastných surovín, čo sa týka zásob, hodnoty produkcie i exportu. Najvýznamnejšou slovenskou exportnou komoditou na minerálnej báze je cement, nasledovaný produktmi z magnezitu a dolomitu. Perspektívnu skupinu predstavujú nerastné suroviny využiteľné v ekológii (bentonity, zeolity), ktorých význam neustále rastie.

Baryt
Baryt sa na Slovensku ťaží od roku 1999 už len na ložisku Rudňavy (Želba, a. s.) a väčšina spracovaného koncentrátu a barytovej drviny je určená na export. Ťažba barytu má od roku 1995 trvale klesajúcu tendenciu, čo súvisí s poklesom odbytu.

Bentonit
Väčšina ťažby bentonitov na Slovensku pochádza z ložiska Stará Kremnička, ktoré ťaží Kremnická banská spoločnosť, spol. s r. o. Občasne sú ťažené aj niektoré ďalšie ložiská v závislosti od dopytu (Brezina – Kuzmice, Lieskovec, Lastovce, Kopernica). Väčšina produkcie smeruje na export. V posledných rokoch je možné sledovať postupný nárast ťažby.
Čadič
Čadič pre petrurigcké účely (výroba predmetov zo spekaných alebo tavených hornín) bol ťažený najmä na ložiskách Bulhary (Priemysel kameňa, a. s.) a Tekovská Breznica (IZOMAT, a. s.) Surovina sa po tepelnom spracovaní využíva na výrobu čadičových odliatkov a minerálneho vlákna. Domáca ťažba plne pokrýva spotrebu suroviny na Slovensku.

Dekoračný kameň
Jediným intenzívne využívaným ložiskom dekoračného kameňa je ložisko travertínu Spišské Podhradie (Kameňopriemysel – Spiš, a. s.). Spotreba travertínu je krytá domácou ťažbou, ostatné dekoračné kamene (bridlica, mramor, granit a i.) sa dovážajú. Občastná ťažba na ložiskách Ludrová a Chtelnica nemá z globálneho hľadiska podstatný ekonomický význam.
V minulosti sa v malej miere využívali aj domáce ložiská mramorov (Tuhár).

Dolomit
Najvýznamnejšími producentmi dolomitu sú spoločnosti Dobývanie, spol. s r. o. (ložisko Stráňavy) a Dolkam, a. s. (ložisko Rajec – Šuja), ktorí spolu zabezpečujú okolo 70 % celkovej produkcie na Slovensku. Na ťažbe sa významne podieľajú aj V.D.S., a. s. (ložisko Malé Kršťeňany) a Dolomit, a. s. (ložisko Družstevná pri Hornáde). Spotreba suroviny je plne krytá ťažbou, vyše 50 % produkcie sa vyváža. Okrem klasických použití (stavebníctvo, hutníctvo železa, keramický a sklársky priemysel) nachádza dolomit čoraz častejšie uplatnenie aj v ďalších aplikáciách (chemický priemysel, plnivá, farmaceutický priemysel).

Soľ
Soľ sa na Slovensku ťaží na jedinom ložisku Prešov (Solivary, a. s.) a produkcia umiestnená na domácom trhu zabezpečuje okolo 25 % spotreby. Približne 50 % domácej výroby soli smeruje na export. Otvárka a dobývanie soli na perspektívnom ložisku Zbudza sú pre nedostatok finančných prostriedkov a nepripravenosť spracovateľského závodu v Michalovciach naďalej zastavené.
Kaolín

Spotreba kaolínu na Slovensku v podstatnej miere kryje dovoz. Domáca ťažba zabezpečuje asi tretinu spotreby suroviny. Hlavnými producentmi sú PSK, spol. s r. o. (ložisko Poltár – Horná Prievrana) a KERKO, a. s. (ložisko Rudník).

Keramické íly
Keramické íly sú ťažené najmä v Lučeneckej kotline (Gregorova Vieska, Stará Halič), Košickej kotline (Tepličany) a Východoslovenskej nížine (Pozdišovce). Hlavným producentom je KERKO, a. s. Domáca ťažba zabezpečuje takmer tri štvrtiny spotreby, zvyšná časť sa dováža.

Magnezit
Domáca ťažba magnezitu pokrýva v podstatnej miere spotrebu suroviny na Slovensku. Väčšina produkcie je určená na export (80 %). Magnezit a výrobky na jeho báze predstavujú jedny z najvýznamnejších exportných komodít. Dominantné postavenie v ťažbe magnezitu a výrobe koncentrátov si udržiavajú SMZ, a. s., ktoré ťažia ložisko Jelšava – Dúbravský masív. Ďalším významným producentom a spracovateľom magnezitu (bázické stavivá) je SLOVMAG, a. s. (ložisko Lubeník).

Perlit
Jediná spoločnosť zaoberajúca sa ťažbou a spracovaním prelitu je KERKO-PERLIT, a. s. ktorá ťaží ložisko Lehôtka pod Brehmi. Značná časť produkcie sa exportuje v surovom alebo upravenom (expandovanom) stave. Surovina sa po úprave využíva najmä v stavebníctve a izolačnej technike (ľahčené stavebné prvky, izolačné omietky, tepelná izolácia striech a podláh), ako aj v environmentálnych aplikáciách.

Sadrovec a anhydrit
Sadrovec a anhydrit sa ťažili na ložiskách Spišská Nová Ves, Markušovce a Gemerská Hôrka, produkcia pokrýva okolo 60 % spotreby. Producentmi sú v súčasnosti Východoslovenské kameňolomy, a. s., a VSH Sádrovec, spol. s r. o. Väčšina produkcie sa expeduje do cementární.

Vápence
Vápence patria na Slovensku k najviac exportovaným surovinám. Spotreba vápencov
je krytá v plnom rozsahu domácou ťažbou, ktorá ročne presahuje 7 mil. ton, z čoho asi 40 % predstavujú vysokopercentné vápence. Najvýznamnejšími producentmi vysokopercentného vápenca sú Holcim, a. s. (ložisko Vajarská) a Carmeuse Slovakia, spol. s r. o. (ložisko Slavec – Gombasek). V ťažbe ostatného vápenca si udržuje vedúce postavenie spoločnosť Carmeuse Slovakia, spol. s r. o. (ložisko Včeláre), významnými producentmi sú aj Dobývanie, spol. s r. o. (Stráňavy) a Považská cementáreň, a. s. (Ladce). Vápenec sa využíva najmä ako surovina na výrobu cementu a vápna. Cement predstavuje najvýznamnejšiu slovenskú exportnú komoditu, založenú na minerálnej báze. Ťažba vápencov sa udržiava na relatívne stabilnej úrovni.

Zeolit
Najvýznamnejším producentom a spracovateľom zeolitu je v súčasnosti Zeocem, a. s., ktorý využíva ložisko Nižný Hrabovec. Ťažbu v malom rozsahu realizuje aj Slovzeolit, spol, s r. o. Ťažba v plnej miere pokrýva domácu spotrebu. Široké možnosti využitia zeolitu pre environmentálne a poľnohospodárske účely sa začínajú v posledných rokoch prejavovať aj na stúpajúcom trende ťažby suroviny. Vzhľadom na množstvo a kvalitu overených zásob je možné v budúcnosti očakávať ďalší rast ťažby a rozšírenie exportných možností.

Kremenné piesky
Kremenné piesky sú v súčasnosti ťažené na ložiskách Šajdíkove Humence (Kerkosand, spol. s r. o.) a Šaštín-Stráže (Kerko, a. s.) Spotreba kremenných pieskov na zlievarenské, sklárske a stavebné účely je v podstatnej miere (80%) krytá domácou ťažbou. Dovážaná surovina sa využíva najmä v sklárskom priemysle.

Stavebné suroviny

Výhradné ložiská nevyhradených nerastov stavebných kameňov, štrkopieskov a tehliarskych surovín majú významné postavenie v štruktúre nerastného bohatstva Slovenska. Celkom bolo k 1. 1. 2005 evidovaných 210 výhradných ložísk stavebných kameňov, štrkopieskov a tehliarskych surovín v objeme 2,6 mld. ton geologických zásob. Ťažba výhradných ložísk stavebných surovín predstavuje takmer 50 % z celkovej ťažby výhradných ložísk nerastných surovín na Slovensku. Okrem výhradných ložísk sa využíva aj celý rad ložísk nevyhradených nerastov. Ťažba stavebných surovín je úzko spätá s vývojom situácie v stavebnom priemysle a odráža reálny dopyt po surovinách.

Stavebný kameň
Ťažba stavebného kameňa sa v posledných rokoch pohybuje nad úrovňou 9 mil. ton za rok a má stúpajúcu tendenciu. Najvýznamnejšími producentmi v minulých rokoch boli Slovenský
vodohospodársky podnik, š. p., Stredoslovenské kameňolomy, a. s., Doprastav, a. s. a Malokarpatské štrkopieskovne, a. s.
Štrkopiesky
Najvýznamnejšími producentmi štrkopieskov v posledných rokoch boli Alas Slovakia, spol. s r. o., VSH, a. s. (Betox, spol. s r. o.) a V.D.S., a. s., ktorí spolu zabezpečovali takmer 70 % celkovej produkcie štrkopieskov na Slovensku.

Tehliarske suroviny
Ťažba tehliarskych surovín bola počas posledných desiatich rokov pomerne nestála a odráža situáciu v stavebnom priemysle a dopyte za uvedené obdobie. V posledných rokoch možno pozorovať postupný nárast produkcie. Vyše tretinu celkovej produkcie v súčasnosti zabezpečuje spoločnosť Wienerberger Slovenské tehelne, spol. s r. o. Ďalší významní producenti sú Ipeľské tehelne, a. s. a Pezinské tehelne, a. s. Tieto tri spoločnosti spolu zabezpečovali v minulých rokoch takmer 65 % celkovej ťažby tehliarskych surovín na Slovensku.
 
Galéria k článku [7]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.