referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Žaneta
Pondelok, 1. júna 2020
Alergény
Dátum pridania: 07.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: pettussa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 387
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 3.8
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 6m 20s
Pomalé čítanie: 9m 30s
 
Čo je to alergén?

Alergénom rozumieme každú látku, ktorá vyvoláva stav precitlivelosti hlavne u ľudí. Medzi alergény patrí najčastejšie peľ tráv, časti potravín, plesne, mikróby, domáci prach, múka a iné. Z alergológie je známe, že alergické reakcie môžu vyvolať aj látky neantigénovej povahy (liečivá, kozmetické prípravky) a precitlivelosť sa môže dokonca vyvinúť aj na fyzikálne vplyvy, ako UV lúče, rtg. žiarenie a pod. V takýchto prípadoch antigénovú funkciu pripisujeme zmeneným vlastným bielkovinám, ktoré v dôsledku fyzikálnych vplyvov alebo naviazania chemickej štruktúry majú zmenenú konfiguráciu a organizmus na ne reaguje ako na cudzie látky.

Brest - Ulmus
Bresty sú listnaté stromy rozšírené v celej Európe. U nás je rozšírený v zaplavovaných lužných lesoch b. väzový (Ulmus laevis),
tiež v lužných lesoch b. hrabolistý (U. minor) a ako drevina sutín vlhkých lesov pahorkatín do podhorských polôh b. horský (U. glabra). Kvety sú obojpohlavné, niekedy aj jednopohlavne, v hustých mnohokvetých zväzočkoch. Kvitnú najmä v marci a apríli. Peľové zrná merajú od 25 do 35 µm.

Breza - Betula
U nás je hojne rozšírená b. previsnutá (B. pendula) od nížin až po horský stupeň v prirodzených porastoch i v častých výsadbách, najmä v parkoch a v mestskej zástavbe. U nás sa pôvodne vyskytujú ešte b. biela (B. pubescens) b. karpatská (B. carpatica) a b. tmavá (B. obscura). Kvitne zvyčajne v apríli a máji, koncentrácie peľu v ovzduší sú často rozdielne. Veľkosť peľu je 20 až 25 µm. Peľ brezy je hlavným jarným alergénom u nás. Častá je skrížená reakcia s ovocím a zeleninou (jablko).

Lieska - Corylus
Listanatá drevina, rozšírená v celej Európe, u nás hojný druh(Lieska obyčajná – Corylus avellena) listnatých lesov a krovín. Liesky sú jednodomé, samčie jahňady sú previsnuté, zlatožlté, samičie červené kvety sú zoskupené, drobné. Je prvou kvitnúcou drevinou, u nás kvitne vo februári a v marci. Peľ sa vyskytuje v ovzduší 30 až 50 dní. Peľové zrno meria od 18 do 25 µm. V záhradách a parkoch sa vysádza tiež l. turecká (C. colurna), vzácnejšie l. americká (C. americana) a l. najväčšia (C. maxima).

Na väčšine územia je malá dôležitosť pri vyvolaní príznakov polinózy. Koncentrácie peľu liesky v ovzduší bývajú malé. V našich podmienkach začína kvitnutím liesky alergológov rok. Na vyvolanie ťažkostí stačí aj niekoľkohodinové pekné slnečné jarné počasie. Je dokázaná skrížená precitlivelosť medzi lieskou, jelšou a brezou.

Tis - Taxus
Vyskytuje sa roztrúsene v celej Európe. U nás už pôvodne zriedkavý druh vápencových bučín. Veľmi často a hojne sa pestuje v parkoch a záhradách ako okrasná drevina, používa sa do živých plotov. Je dvojdomý, samčie šištičky sú hojné na spodnej strane konárikov. U nás kvitne v marci a apríli, peľové zrná sú v priemere od 20 do 20 µm.

Topoľ - Populus
Topole sú hojne rozšírené stromy v celej Európe, okrem studených alebo suchých oblastí. u nás sú rozšírené najmä v lužných lesoch t. biely (P. alba), častý a hojný t. sivý (P. xcanescens), čierny (P. nigra), t. osikový (P. tremula). Sú dvojdomé, samčie jahňady sú previsnuté, hrubo valcovité. Kvitnú postupne od začiatku marca do konca apríla Veľkosť peľových zŕn je v priemere od 20 do 30 µm.

Alergénnosť topoľa je malá. Môže existovať skrížená reakcia s peľom vŕby.

Vŕba - Salix
Vŕby sú listnaté kry a stromy. Existuje veľa druhov , ktoré sú u nás hojne rozšírené. Vŕby sú dvojdomé, kvety v jahňadách. Sú len z časti vetroopelivé. Veľký počet druhov zakvitá postupne, od marca až do júna. Peľové zrná majú v priemere 15 až 25 µm. Najčastejšími druhmi v peľovom spektre sú v. biela (Salix alba), v. rakyta (S. caprea) a v, popolavá (S. cinerea).

Alergénnosť vŕby je malá. Môže existovať skrížená reakcia s peľom topoľa.

Jelša – Alnus
Peľ jelše je dosť častým alergénom. Existuje skrížená precitlivelosť s peľom brezy. Príznaky polinózy sa prejavujú len vtedy, keď je koncentrácia peľu vysoká.

Hrab – Carpinus
Alergénne vlastnosti sú malé, existuje ale skrížená precitlivelosť s peľom liesky, jelše a brezy.

Dub – Quercus
Alergénne vlastnosti rôznych druhov duba nie sú preskúmané. Zdá sa však, že sú malé. Dôležitá je čiastočná skrížená reaktivita s brezou.

Gaštan – Castanea
Alergénne vlastnosti sú malé, úloha pri vzniku polinózy sa dokazuje veľmi ťažko.

Borovicovité – Pinaceae
Peľ borovicovitých (jedľa, céder, smrekovec, smrek, borovica) sa síce považujeza bezvýznamný, ale je potrebné ho vziať do úvahy, lebo jeho peľové zrná patria medzi najväčšie, sú ťažké a lepkavé na povrchu. Citlivú sliznicu nosa a oka môžu dráždiť mechanicky.

Baza – Sambucus
Peľ bazy je málo alergénny, jeho význam pri vzniku polinózy je malý. Niektorých pacientov dráždi silná vôňa kvetov.Najrozšírenejšia je baza čierna (Sambucus nigra). Kvitne najmä od mája do júla.


Palina – Artemisia
Peľ je silným alergénom, v našich podmienkach na konci leta je dominantným alergénom. Všeobecne sme svedkami nárastu alergikov s precitlivelosťou na palinu.

Všetky astrovité byliny (palina, ambrózia, rumanček, slnečnica,...) často vyvolávajú skrížené reakcie po konzumácii zeleniny (koreňovej, hlávkovej, hľuzovej), ovocia a korenín (napr. čili, čierne korenie, kari korenie, rasca, aníz, bazalka, oregáno, majorán, mäta,...).

Štiav – Rumex
Peľ štiavu je málo alergénny. Obdobie kvitnutia štiavu sa v našich podmienkach prekrýva s obdobím kvitnutia tráv, a tým aj jeho význam nie je dostatočne preskúmaný.

U nás je pomerne rozšírený. Najbežnejšie sú: štiavec kučeravý (Rumex crispus), štiavec alpínsky (Rumex alpinus), štiavec tupolistý (Rumex obtusifolius), štiavec karpatský (Rumex carpaticus).

Kvitne najmä od mája do septembra.

Skorocel – Plantago
Senzibilizácia sa vyskytuje zriedkavo. Podobne ako u štiavu sa jeho úloha hodnotí ťažko, lebo kvitne spolu s trávami, ktoré sú oveľa viac alergickejšie. U nás je najznámejší skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata).

Kvitne najmä od mája do septembra.
Jeho peľ je pomerne málo alergénny.

Pŕhľava – Urtika
Peľ pŕhľavy hrá v patogenéze polinózy nepodstatnú úlohu. Počet precitlivelých jedincov má však stúpajúcu tendenciu.
U nás je veľmi rozšírená. Najbežnejšia je pŕhľava dvojdomá (Urtika dioica). Kvitne najmä od mája do septembra.
Jej peľ je málo alergénny, ale počet citlivých ľudí stále rastie.

Trávy – Poace
Jeden z najväčších alergénov u nás i vo svete. Polinóza vyvolaná peľom tráv postihuje 8-10% obyvateľstva.

Raž - Secale
Je pomerne častým alergénom. U senzibilných ľudí na trávy sú časté skrížené reakcie po konzumácii ovocia (jednak citrusové plody a iné exotické ovoci - ananás, kivi, avokádo, melón, mango, banány), zeleniny (koreňovej, zemiakov, paradajok, papriky,...), cereálnych produktov, obilnín (pšenica, kukurica, raž, jačmeň) orechov, semien a bôbov (sója, šošovica).

Horčica - Sinapis
Jej peľ je málo alergénny. U senzibilných ľudí na trávy sú časté skrížené reakcie po konzumácii ovocia (jednak citrusové plody a iné exotické ovoci - ananás, kivi, avokádo, melón, mango, banány), zeleniny (koreňovej, zemiakov, paradajok, papriky,...), cereálnych produktov, obilnín (pšenica, kukurica, raž, jačmeň) orechov, semien a bôbov (sója, šošovica).
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.