Magnetit

- je to veľmi významná ruda, ktorá obsahuje až 72%železa. V prírode je rozšírený v rôznych horninach. Pri kryštalizacii magmy sa miestami oddelili mohutné ložiská magnetitu, v ktorých rudné telesá dosahujú hrúbku až 80 m.

- magnetit síce vytvára čierne osemstenové kryštály, ale väčšinou býva zrnitý alebo kusový. Magnetit je prirodzeným magnetom, priťahuje železo a pôsobí na magnetickú strelku kompasu. Najväčšie ložiská sú vo Švédsku. Veľké zásoby sú tiež v ZSSR na Urale a v USA.

- farba aj vryp sú čierne
- kovový lesk, nepriesvitný
- silne magnetický

Zlato

- je najvyhľadávanejším kovom. V súčasnosti je zlato medzinárodným menovým kovom a základom meny jednotlivých štátov. Okrem toho sa používa v klenotníctve, zubnom lekárstve, elektrotechnike i v sklárstve – sklo sa farbí na červeno. V prírode sa zlato najčastejšie nachádza v žilách s kremeňom v podobe plieškov, hrudiek, drôtikov. Ako šupinky, zrnká i väčšie zrná (malým zrniečkam hovoríme zlatinky, väčšie sú nugety) ho nájdeme aj v druhotných náleziskách - náplavoch. Kryštály zlata sú vzácne.

- farba aj vryp sú zlatožlté
- lesk kovový nepriesvitný
- lom hákový
- je ťažné kujné a ohybné

Rula

- minerálne i chemické zloženie ruly je rovnaké ako žuly. Rula patrí medzi horniny nazvané regionálne premenené, a to preto, že premena zasiahla veľké oblasti, cudzím slovom regióny. Rula vznikla premenou vo veľkých hĺbkach zemskej kôry (5-10 km) pri vysokých teplotách a tlaku. Premene podľahli buď usadené horniny, takéto ruly označujeme ako pararuly, alebo staršie vyvrete horniny - ortoruly. Základnými zložkami ruly sú nerasty: kremeň, ortoklas, biotit, muskovit, amfibol. Z vedľajších: apatit, zirkon, rutit, granáty. Ruly sú stredozrné až drobnozrné. Narozdiel od žúl sa pri ťažbe odlučujú v doskách.

- farba: sivá, sivobiela, žltkastá, hnedá, červenohnedá alebo sivočierna

- v prírode sa vyskytuje veľmi často. Používa sa ako stavebný material.

Pyrit

- v prírode je z jedných najrozšírenejších minerálov. Nachádzame ho vo všetkých druhoch hornín. Vzniká za rôznych podmienok pri nízkych i vysokých teplotách. Býva zrnitý, kusový, celistvý i náterový, napríklad obličkovitý. Vo vlhku ľahko zvetráva a mení sa na hnedý limonit. Veľké ložiská sú v Španielsku, v Portugalsku, v Taliansku, v Škandinávii, v Japonsku a v USA. Pyrit je dôležitou surovinou na výrobu kyseliny sírovej, hoci na jej výrobu sa častejšie používa čistá síra. Využiva sa i na výrobu síranov, farbív a leštiacich prostriedkov. Po vypražení sa z neho niekedy získava železo. Vybrúsený pyrit sa zavše využíva ako ozdobný kameň pri zhotovovaní klenotov

Tuha

- (grafit) je šupinkovitý, žiaruvzdorný minerál. Podľa chemického zloženia je tuha čistý uhlík. V prírode sa väčšinou vyskytuje v metamorfovaných, čiže premenených horninách, menej vo vyvrelinách. Vytvára ložiská jemne šupinatých alebo tabuľkovitých kryštalických zhlukov. Nájdeme ju však aj kusovú, celistvú či zemitú, obyčajne znečistenú inými minerálmi. Doluje sa v baniach. Z grafitu sa vyrábajú žiaruvzdorné nádoby na tavenie najrôznejších kovov. Využíva sa i v elektropriemysle, napríklad na elektródy do batérii, na zberné kefky motorov. Grafit slúži aj ako tuhé mazadlo a tesniaca hmota.