Príroda je naša matka. Je krásna, nádherná a veľmi dôležitá. Človek ju však bezohľadne ničí. Prečo?

Zaslepení krátkodobým ziskom, i absolútnou bezohľadnosťou je veľa z nás schopných zničiť úplne všetku nádheru, čo nás obklopuje. Jedným zo spôsobov ničenia a znečisťovania našej planéty je skleníkový efekt. To, ako pracuje, je zrejmé už z jeho názvu. Skleníkové plyny by sme mohli prirovnať ku sklu skleníka, ktoré síce prepúšťa slnečné paprsky dnu, ale vznikajúce teplo už nepúšťa von. Skleníkovým efektom je potom ono teplo, ktoré pocítime, ak do skleníka vstúpime. To, že naďalej vypúšťame množstvo skleníkových plynov do ovzdušia sa teda dá prirovnať ku situácii, kedy si nad svojimi hlavami pomaly, ale isto staviame globálny skleník, z ktorého nieto kam odísť.

Okrem toho existujú veci, ktoré účinok skleníkového efektu zosilňujú. Napríklad, týmito činiteľmi sú plyny s nepriamym skleníkovým efektom, či kyslé dažde, ktoré sa týkajú predovšetkým Severnej Ameriky a Európy. No nieje to až také zlé, lebo existujú činitele, ktoré účinok oslabujú. Príkladom sú pevné častice v atmosfére, ktoré absorbujú a odrážajú slnečné žiarenie, čiže ochladzujú zemský povrch.

Úzko spätá je so skleníkovým efektom je aj ozónová vrstva a ozónová diera. No nie každý vie, čo to je. Vrstva je vlastne plynný obal okolo Zeme a diera v ňom sa nazýva ozónová diera. Je to samozrejme povedané zjednodušene. Ale treba si uvedomiť, že nemalý podiel na vzniku ozónovej diery má človek. Nastolila sa však otázka, prečo vznikla ozónová diera? Odpoveď leží vo vývoji ľudstva a jeho zaobchádzaní s prírodou a zaťažovaním atmosféry. Veľkými firmami chemického, energetického, závodného, potravinárskeho, ťažobného a iných priemyslov sa koná znečisťovanie ovzdušia, no niekedy si však túto činnosť ani neuvedomujeme. V dôsledku týchto faktorov sa vytvorila spomínaná ozónová diera. Následky a vplyv ozónových dier je prenikanie ultrafialového žiarenia do našej atmosféry, čím sú spôsobené rôzne ochorenia a ťažkosti imunitného systému človeka. Tieto si ľudia zapríčiňujúsami , no nevedome.

Ozón je súčasťou plynného obalu Zeme. Je to plyn, ktorý zhruba vo výške 20-50 km nad zemou tvorí ochrannú vrstvu proti nebezpečnému ultrafialovému žiareniu Slnka, ktoré poškodzuje kožu a vyvoláva zhubné nádory. Ozón je vo vzdušnom obale Zeme veľmi nerovnomerne rozložený. Najväčšie takéto diery sa nachádzajú nad vysoko priemyselnými oblasťami, no niekedy aj nad púšťami. V stratosfére sa nachádza hlavný podiel ozónu. Je to v dôsledku energeticky bohatého UV žiarenia, ktoré z kyslíka tvorí ozónovú vrstvu. Táto funguje ako filter, absorbuje škodlivé UV žiarenie a prepúšťa Zemi životodárne svetlo a teplo. Vieme, že niektoré látky, zvlášť freóny, porušujú tento ochranný štít. Jednotlivec nemôže priamo ovplyvňovať koncentráciu prízemného ozónu. Môže však prispieť, aby škodliviny zbytočne neunikali do ovzdušia a nevytvárali ozón. Ako?

- šetriť elektrickú a tepelnú energiu
- používať automobil len vtedy, keď je to nevyhnutné
- nechať si skontrolovať emisie a nastavenie motora u automobilov
- nový automobil mať vybavený trojcestným riadeným katalyzátorom
- pri nakupovaní rozmýšľať ekologicky, napr. kupovať a používať vodou riediteľné farby
- minimalizovať odpady

Dlhodobé merania NASA ukázali, že ak ešte v roku 1984 pokrývala ozónová diera nad Antarktídou asi 10 mil. km2, tak o 10 rokov neskôr to bolo viac než dvojnásobok. Preto si uvedomme, že nie sme pánmi sveta a keď chceme dýchať zdravý vzduch, zaistiť zdravú budúcnosť pre naše rodiny, dodržiavajme určité zásady.