Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Jaskyňa Driny

Uplynulo už niekoľko rokov odvtedy, čo bola v útrobách nie veľmi veľkého vápencového vŕšku Driny nachádzajúceho sa na JV strane malebných svahov Malých Karpát v obci Smolenice pri Trnave, v roku 1929 objavená jaskyňa Driny.

Jaskyne a iné krasové zjavy sa vyskytujú len v horninách, ktoré sa vo vode rozpúšťajú. Je to predovšetkým vápenec, dolomit, sádrovec a soľ. Kým sádrovec a soľ sú schopné tvoriť podzemné dutiny len tam, kde málo prší, zatiaľ vápenec a dolomit potrebujú k tvorbe jaskýň vodu, a sú teda ozajstnými horninami krasu. Krasové zjavy na Slovensku sa vyvinuli vo všetkých horských skupinách, ktoré sú stavané z druhohorných triasových vápencov a spadajú do sústavy západných Karpát. V jaskyniach sa voda zjavuje v podobe potokov, vodopádov, jazierok a aj ľadu. Základný význam pre tvorenie vnútornej výzdoby jaskýň má voda kvapkavá. Z usadeného vápenca(CaCO3) vznikajú všetky ozdobné tvary. Ozdobou jaskýň sú najrozmanitejšie druhy kvapľov a cencúľov, ktoré sú výsledkom sedimentačnej činnosti vápencovej kvapkavej vody. Sprístupnená jaskyňa Driny patrí do oblasti Malokarpatského krasu.

Rozprestiera sa nad obcou Smolenice a tvorí ho skupina vápencových vŕškov a niekoľko suchých svahových údolí. Najväčšiu pozornosť si zasluhuje vŕšok Driny(434m) a jeho vrchol tvorí rozrušené vápencové bralo, ktorým sa objavitelia dostali do jaskyne Driny.

Jaskyňa Driny bola objavená v roku 1929 Imrichom Vajsáblom a Jánom Baničom a tiež za prítomnosti Štefana Baniča a Alojza Vajsábla.

Jaskyňa Driny je jediná sprístupnená jaskyňa Malých Karpát. Nachádza sa v útrobách vápencového vŕšku Driny(má 434m), na juhozápadnom úbočí masívu Cejtacha, v Smolenickom krase ale hlavne v Malých Karpatoch. Ak pôjdeme necelých 20 minút z Jahodníka cez hustý dubový les, tak sa dostaneme ku vchodu do jaskyne, ktorý je vo výške 398m. Pri popise jaskyne bolo treba vytvoriť názvy jednotlivých útvarov, predmetov, javov a rozličných zvláštností, ktoré sa svojím vzhľadom podobajú na skutočnosti.

V jaskyni sú: drapérie, slonie uši, organy, pagódy, torty, jazyky, hrebene, hroch, cibuľky a iné. Umelým vchodom, ktorý bol vystrieľaný približne do hĺbky 20m do skalnatého bradla po smere pukliny, vchádzame do Vstupnej chodby, v ktorej vidíme aj prvú výzdobu v podobe kvapľových vodopádov na pravej strane vo výške asi 12m. Ich biela farba bez lesku svedčí o tom, že sú odumreté. Ľavá stena chodby je posiata hrachovcom, ktorý sa vytvoril zrazením vápenca v stojatej vode, ktorá zaplavovala Vstupnú chodbu a zanechala tu do výšky 5m hlinitoštrkový nános. V ňom sa pri odstraňovaní našli kosti lesnej zveriny, ktorá sa sem dostala Objavným komínom. Na vrchu vľavo od Objavného komína vo výške okolo 15m našiel bývalý správca M.J.Fiačan v roku 1965 pozostatky jaskynného medveďa.

Vstupnou chodbou, ktorá mierne klesá nadol, prídeme na Rázcestie, kde sa rozchádzajú chodby na rôzne smery. Tu vidíme ako pukliny v skalných bradlách, vytvorené pri treťohornom vrásnení Malých Karpát, idú na dva smery. Hlavný smer ide od severozápadu na juhovýchod a druhý kolmo naň od juhozápadu na severovýchod. Na rázcestí je mohutný stalagnát Strečno, ktorý je v Chodbe spolupracovníkov. Na konci chodby je nad hlavou dlhý kamenný lezúci had.

Ďalej tu je aj Hlinená chodba zo žlto-hnedého sprašu. Na pravej strane je prvé jazierko prehliadky a napravo od neho vedie nízka chodbička so sintrovými jazierkami, v ktorých je vidieť jaskynné perly. Hlinená chodba sa úži a za ňou sa dostávame do novoobjavenej časti, ktorá bola pomenovaná Sieňou Slovenskej Speleologickej Spoločnosti(Sieň SSS). V tejto časti vidíme výzdobu všetkých možných tvarou a farieb. Sieň na začiatku dosahuje šírku 8m a jej celková dĺžka je 36m. Najbohatšiu výzdobu má zadná časť siene a hlavne pravá stena. Nad ústím Kanálu utrpenia do Siene SSS visí Kamenný luster a vedľa neho je Kvapľový vodopád.

Po pravej strane prechádzame popod Babylonskú vežu, ktorá sa v podobe stalagnátu kuželovite dvíha do výšky. Za ňou visia Jazyky, Uši a Záclonky. Len o niekoľko metrov ďalej sa vypína jeden z najväčších stalagmitov jaskyne, nazvaný Palmový peň. Je 220cm vysoký a po menšom udretí vydáva zvuk zvona. Za ním je v úzkej chodbičke Stalagmitový lesík, ktorý je dôkazom existencie geologických porúch v karpatskej oblasti, následkom ktorých boli pôvodné stalagmity a v priebehu niekoľkých tisícročí prirástli k podložke a už odvtedy na nich vyrástli nové stalagmity, ktorých vek sa odhaduje na 8-10 tisíc rokov. Vedľa lesíka sa nachádza asi jediný útvar v strednej Európe, menom Dvojhrotý stalagnát, pripomínajúci dva prsty k prísahe.

Na najvyššom mieste nasledujúcej Kvapľovej chodby sedí postava pripomínajúca Svätopluka. Na zadnej stene Kvapľovej chodby je puklinový otvor ktorý vedie do Priepasťovej chodby, ktorej dno je posiate otvormi zaplavenými vodou. Chodba je dlhá 28m a na konci sa križuje s Jazierkovou puklinou, ktorá v dĺžke 22m ústi do Siene SSS. Keď sa pozrieme na novoobjavené časti jaskyne, ktoré majú skoro 100m, vidíme, že tu prevláda hnedo-hrdzavé sfarbenie, čo znamená že vo vápencoch je veľa železa(Fe). Niekde vidíme šedasté, modrasté až čierne sfarbenie, čo znamená, že je to mangánový nátek. Snehobiele sfarbenie svedčí o tom, že sa tu nachádza uhličitan vápenatý(CaCO3).

Ďalej sa dostaneme ku Cintorínu a od neho k umelo prebúraným Kanálom utrpenia, dlhým 7m. Kanál pokračuje Chodbou nádejí, ktorá je 39m dlhá. Ďalej sa dostaneme ku Kamennému vinohradu. Na konci chodby sa vytvára Vodopád. Po pozretí hore na pravej strane zbadáme obraz mohutnej veľkosti, ktorý sa rozprestiera nad Chodbou Spolupracovníkov, dlhou 61m. Za ňou vojdeme do Tortovej siene s okrúhlymi kvapľovými jazierkami. Na pravej strane sa nachádzajú Slonie uši a pod nimi sa valia bielo-ružové Vodopády. Za nimi odbočujeme doprava do Komínovej chodby, ktorá má dĺžku 33m.

Hneď, ako prejdeme cez Komínovú chodbu, sme pri Visiakoch (stalaktitoch). Potom pokračujeme k obrovskému Organu. Po zabočení doľava vstupujeme do Misovej chodby, ktorá bola pôvodne zanesená hlinou. Táto chodba je suchá, a preto sa v nej zdržiavajú netopiere. Keď odchádzame úzkou chodbičkou preč, je pred nami stalagmit Čínska pagóda. Ďalej ideme do Beňovského chodby, ktorá má juhozápadný smer. Pokračujeme popod Bábkové divadlo, do dlhej chodby, uprostred ktorej je Pisanská veža. Vľavo od veže je Ošklbaná hus s Husacími pečienkami a celkom hore v komíne je Okrídlený drak. Na pravo je Zrkadlové jazierko.

Táto chodba ústi do Netopierej chodby a po pravej strane je Zátišie s cisárskou korunou a plášťom. Z Beňovského chodby sa dostaneme do poslednej časti jaskyne, nazvanej Galériou Národnej bezpečnosti. Najkrajšou časťou Galérie je Klenotnica s brčkovou výzdobou. Oproti nim na dne vyrástli stalagnity, ktoré pripomínajú ohradu. Od Klenotnice sa chodbou dostávame popri jazierku na spodu ktorého je vápenec a ktoré má obdĺžnikový tvar rozmerov 2,3x1,5m.

Odtiaľ vyjdeme na rázcestie, kde sa končí prehliadka a opis jaskyne DRINY.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk