Uplynulo už niekoľko rokov odvtedy, čo bola v útrobách nie veľmi veľkého vápencového vŕšku Driny nachádzajúceho sa na JV strane malebných svahov Malých Karpát v obci Smolenice pri Trnave, v roku 1929 objavená jaskyňa Driny.

Jaskyne a iné krasové zjavy sa vyskytujú len v horninách, ktoré sa vo vode rozpúšťajú. Je to predovšetkým vápenec, dolomit, sádrovec a soľ. Kým sádrovec a soľ sú schopné tvoriť podzemné dutiny len tam, kde málo prší, zatiaľ vápenec a dolomit potrebujú k tvorbe jaskýň vodu, a sú teda ozajstnými horninami krasu. Krasové zjavy na Slovensku sa vyvinuli vo všetkých horských skupinách, ktoré sú stavané z druhohorných triasových vápencov a spadajú do sústavy západných Karpát. V jaskyniach sa voda zjavuje v podobe potokov, vodopádov, jazierok a aj ľadu. Základný význam pre tvorenie vnútornej výzdoby jaskýň má voda kvapkavá. Z usadeného vápenca(CaCO3) vznikajú všetky ozdobné tvary. Ozdobou jaskýň sú najrozmanitejšie druhy kvapľov a cencúľov, ktoré sú výsledkom sedimentačnej činnosti vápencovej kvapkavej vody. Sprístupnená jaskyňa Driny patrí do oblasti Malokarpatského krasu.

Rozprestiera sa nad obcou Smolenice a tvorí ho skupina vápencových vŕškov a niekoľko suchých svahových údolí. Najväčšiu pozornosť si zasluhuje vŕšok Driny(434m) a jeho vrchol tvorí rozrušené vápencové bralo, ktorým sa objavitelia dostali do jaskyne Driny.

Jaskyňa Driny bola objavená v roku 1929 Imrichom Vajsáblom a Jánom Baničom a tiež za prítomnosti Štefana Baniča a Alojza Vajsábla.

Jaskyňa Driny je jediná sprístupnená jaskyňa Malých Karpát. Nachádza sa v útrobách vápencového vŕšku Driny(má 434m), na juhozápadnom úbočí masívu Cejtacha, v Smolenickom krase ale hlavne v Malých Karpatoch. Ak pôjdeme necelých 20 minút z Jahodníka cez hustý dubový les, tak sa dostaneme ku vchodu do jaskyne, ktorý je vo výške 398m. Pri popise jaskyne bolo treba vytvoriť názvy jednotlivých útvarov, predmetov, javov a rozličných zvláštností, ktoré sa svojím vzhľadom podobajú na skutočnosti.

V jaskyni sú: drapérie, slonie uši, organy, pagódy, torty, jazyky, hrebene, hroch, cibuľky a iné. Umelým vchodom, ktorý bol vystrieľaný približne do hĺbky 20m do skalnatého bradla po smere pukliny, vchádzame do Vstupnej chodby, v ktorej vidíme aj prvú výzdobu v podobe kvapľových vodopádov na pravej strane vo výške asi 12m. Ich biela farba bez lesku svedčí o tom, že sú odumreté. Ľavá stena chodby je posiata hrachovcom, ktorý sa vytvoril zrazením vápenca v stojatej vode, ktorá zaplavovala Vstupnú chodbu a zanechala tu do výšky 5m hlinitoštrkový nános. V ňom sa pri odstraňovaní našli kosti lesnej zveriny, ktorá sa sem dostala Objavným komínom. Na vrchu vľavo od Objavného komína vo výške okolo 15m našiel bývalý správca M.J.Fiačan v roku 1965 pozostatky jaskynného medveďa.

Vstupnou chodbou, ktorá mierne klesá nadol, prídeme na Rázcestie, kde sa rozchádzajú chodby na rôzne smery. Tu vidíme ako pukliny v skalných bradlách, vytvorené pri treťohornom vrásnení Malých Karpát, idú na dva smery. Hlavný smer ide od severozápadu na juhovýchod a druhý kolmo naň od juhozápadu na severovýchod. Na rázcestí je mohutný stalagnát Strečno, ktorý je v Chodbe spolupracovníkov. Na konci chodby je nad hlavou dlhý kamenný lezúci had.