Je možné pôdu zničiť?

Pôda chránená rastlinným príkrovom si môže plodnosť zachovať na veky. Lístie a vetvičky zmäkčujú dopad dažďových kvapiek a vrstva koreňov zabraňuje premiesťovaniu pôdnych častíc. Hneď ako sa rastlinný príkrov odstráni, zem je vydaná na milosť a nemilosť obnaženiu podložia a erózii. Prudké lejaky vyrývajú na nechránených svahoch hlboké brázdy. Dokonca i slabý dážď dokáže odniesť tenkú vrstvu životodárnych častíc a behom niekoľko mesiacov sa tak odplavia celé tony hodnotnej ornice. Veľké množstvo pôdy môžu odviať aj vetry, a to hlavne v obdobiach sucha.

Pôda, ktorá zmizne, je stratená navždy. Našťastie existuje celá rada spôsobov ako úrodnú pôdu pred eróziou ochrániť. Ochranné pásy stromovín – vetrolamy- spomaľujú vetry a chránia pôdu na svojej záveternej strane. Ochranné výsevy rýchlo rastúcich rastlín zabraňujú premiesťovaniu zeminy na plochách ležiacich ľadom.

Odtok dažďových vôd na svahoch spomaľuje priečna orba. Rovnaké výsledky prinášajú zakladanie terasových polí a striedavý výsev pruhov rozličných kultúr na svahoch. V rámci systému, ktorému sa hovorí minimálna kultivácia, sa vysávajú niektoré plodiny ako napríklad sója bez predchádzajúcej orby, a teda i bez porušenia pôdneho povrchu. Týmito metódami sa poľnohospodári bránia proti stratám cennej pôdy.

Voda

Voda je neoddeliteľná súčasť nášho života. Túto skutočnosť si takmer vôbec nikto neuvedomuje. Je to základné prostredie, v ktorom sa začal vyvíjať život na našej planéte pred mnohými miliónmi rokov. Je to práve voda, vďaka ktorej tu sme, kvôli ktorej existujeme.

Voda patrí medzi prírodné zdroje, ktoré sú nevyčerpateľné. Je jej nadbytok, ale jej kvalita sa čoraz viac znižuje. Hlavným problémom, ktorý trápi súčastných ekológov, týkajúcich sa vody, je jej znečisťovanie. A to nielen v globálnom zmysle, ako sú napríklad havárie obrovských tankerov, ktoré vypustia ročne do morí a oceánov niekoľko miliónov litrov nafty. Niekto si pomyslí, veď moria sú obrovské? No áno, ale keď uvážime, že jeden liter nafty znečistí, znehodnotí viac ako desaťtisíc litrov vody, tak je to dosť. A to nehovoríme o obrovskom počte uhynutých morských živočíchov, riasach a planktóne.

Na druhej strane však z celosvetového hľadiska voda pôsobí škodlivo. Je to jej plynné skupenstvo - vodná para. Tá má za dôsledok vytváranie skleníkového efektu, čo je na ďalší vývoj na zemi dosť nepriaznivé. Postupné zvyšovanie teploty spôsobené týmto faktorom, sa odrazí v topení obrovských ľadovcov na oboch póloch, a tým sa začnú dvíhať hladiny oceánov. Do roku 2050 sa to počíta asi o jeden meter. Možno sa niekomu zdá, že je to málo. Ale naozaj?

Keď stúpajúca voda zaplaví tisíce hektárov prímorskej pôdy, tým sa zníži množstvo pevniny a asi 200 miliónov ľudí príde o svoje domovy. To je však iba jeden z mnohých vplyvov vody. Aj keď v nedávnej minulosti sme zažili ničivé povodne, vplyv vody na náš život je nepopierateľný. Veď aj ľudské telo, a to 70%, tvorí voda. Je to základné prostredie, v ktorom prebiehajú všetky bunkové činnosti. Veď ako by vyzerala naša zem bez vody? Ako púšť. Nikde žiadne stromy, rastliny. Bola by to iba holá pustatina. A kde by boli ľudia? Veď všetci vieme, že v zelených častiach rastlín - listoch, prebieha proces premeny oxidu uhličitého na kyslík. Dalo by sa žiť bez neho? A čo potrava? Veď keby nebolo rastlín, nebolo by zvierat. A môže človek žiť aj bez potravy? Asi nie.

Je to obrovský súbor vzájomných vzťahov, ktoré však tvoria ucelený systém. No záver je jednoznačný. Musíme sa starať o ochranu čistoty vody, o jej racionálne využitie - nesmieme ňou plytvať, lebo bez nej by nebol vznikol na Zemi život a bez nej by sme tu neboli ani my.

Voda je najdôležitejšia zlúčenina na Zemi. Nachádza sa na jej povrchu, v atmosfére, zvieratách a rastlinách. Obrovské množstvá vody sa denne používajú v domácnostiach a v priemysle, napr.: vo výrobných procesoch, na chladenie v chemických zariadeniach. Obyčajne obsahuje malé množstvo rozpustných plynov, solí a nečistôt.

Voda (H2O) – oxid vodíka a jedna z najbežnejších zlúčenín na Zemi. Je to bezfarebná kvapalina, bez zápachu, ktorá tuhne pri teplote 0°C a vrie pri teplote 100°C. Najhustejšia (1 g na cm3) je pri 4°C. Voda je najznámejšie rozpúšťadlo. Skladá sa z polárnych molekúl navzájom pospájaných vodíkovými väzbami. Vzniká spaľovaním vodíka s kyslíkom. Ľad je tuhá forma vody. Má molekulovú štruktúru, v ktorej molekuly sú od seba viac vzdialené ako vo vode. To je dôsledok vodíkových väzieb, a preto hustota ľadu je menšia ako vody a voda pri mrznutí zväčšuje svoj objem - expanduje.