Cyclamen – cyklámen (Primulaceae – prvosienkovité)
Pôvodom v pásme východnej stredozemnej oblasti. Vyžadujú v zimnom období v maximálnej miere prirodzené osvetlenie.
Svetlo: Na jar a v lete ich treba chrániť pred intenzívnym slnečným žiarením, koncom leta privykať na plné osvetlenie. Kvitnutie cyklámenov nie je závislé od dĺžky dňa.
Teplota: Najlepšie klíči pri teplote 18-22 oC, nižšia i výšia teplota brzdí klíčenie. Vegetatívny rast a zakladanie kvetov - optimálna teplota 18 oC, kvety zakladá po vytvorení najmenej 7 listov. Vývin kvetov najrýchlejší pri teplote okolo 15 oC.
Substrát: pH 6,0, pomer rašeliny a ílu 3:2
Výživa: Je stredne citlivý na koncentráciu pôdneho roztoku.
Pestovanie: pri sejbe vo februári a v marci trvá pestovanie 8-9 mesiacov, pri sejbe v lete a v jeseni dlhšie, až 9-12 mesiacov. V 1g osiva = 80-90 semien, klíčivosť si uchová 3 roky. Najneskoršie do dvoch mesiacov sa rastlinky rozsádzajú. Privýkrát sa rozsádza na 30x30 až 60x60, druhýkrát 60x80 až 60x100 mm. Pri rozsádzaní a sadení sa zemina nesmie utlačiť a hľúzka má byť zakrytá tenkou vrstvou zeminy, až kým sa vegetatívny rast nekonč,í vtedy treba odkryť vrchnú časť hľúzky. Konečná vzdialenosť 12-16 rastlín na 1m2. Rastliny na zber kvetov sa vysádzajú na vzdialenosť 0,30x40,0 m. Z jednej rastliny sa získa 30-35 kvetov. Trvácnosť kvetov sa zvýši, keď sa pozdĺžne narežú konce stopiek kvetov.
Choroby a škodcovia
– Požerky: larva nosánika, listy húsenice chrústov,
- Deformáciu listov a pukov: roztočík,
- Cicaním: strapky a vošky. Fuzáriové odumieranie.
Calceolaria – papučka (Scrophulariaceae – krtičníkovité)
Pôvod: horské lesy v Južnej Ameriky
Svetlo: Podobné nároky ako cinerárie. O mesiac skoršie kvitnutie možno dosiahnuť podmienkami dlhého dňa, ktoré sa zaraďujú po 9-10 týždni s teplotou 10 oC. Počas 4 týždňov sa noc od 22:00 do 04:00 preruší svetlom 20W na 1m2.
Teplota: podobné ako cinerária.
Substrát: s nižším podielom minerálnej zeminy, pH 5,- 6
Výživa: koncentrácia nemá presiahnuť 0,2 %.
Pestovanie: od sejby do kvitnutia trvá 6-8 mesiacov. Osivo sa seje od júna do septembra. V 1g osiva je 30 000 semien, dopestuje sa asi 4000 rastlín. Do jedného mesiaca po sejbe sa rozsádza a o 6 týždňov sa rozsádza do črepníkov s priemerom 100mm. Konečná vzdialenosť na 1m2 je 16-36 rastlín.
Choroby a škodcovia: hubová a bazálna hniloba koreňov, chloróza.
Primula – prvosienka (primulka) (Primulaceae – prvosienkovité)
Pôvod: stredná a juhozápadná Čína. Chĺpky obsahujú primúl, ktoré spôsobujú kožné alergie.
P. malacoides – šlachtenie pomerne krátko, ale veľký počet kultivarov
P. sinensis - stráca pestovateľský význam.
P. vulgaris - šľachtenie zamerané na dokonalejšie olistenie a pevnejšie stonky.
Svetlo: neznášajú intenzívne osvetlenie, hlavne výsev a mladé rastliny.
Teplota: Optimálna teplota pre klíčenie je 18-20 oC. Vysoká teplota v lete nepriaznivo pôsobí, teplota na prezimovanie 12 oC. Pre Obconica 12-15 oC.
Substrát: primulky neznášajú nerozložené organické látky, reakcia substrátu 6-6,5pH
Výživa: sú náročné na draslík, hlavne od začiatku kvitnutia. Na vyššiu koncentráciu pôdneho roztoku sú dosť citlivé – optimálna 0,05-02%.
Pestovanie: dĺžka pestovania 6-8 mesiacov, v zime 8-10 mesiacov. Po prezimovaní v bezmraznej miestnosti sa od januára prenášajú do skleníka s teplotou 8-10 oC, kde do dvoch týždňov rozkvitajú. Po výseve sa dvakrát prepichujú a vysádzajú sa do črepníkov s priemerom 80-90 mm. Konečná vzdialenosť P. obconica do 20, P. malacoides 30, P. sinensis 34 rastlín na 1m2.
P obconica: výsev január až júl, termín kvitnutia celý rok.
P. malacoides: výsev júl - august, kvitnutie december až marec.
P sinensis: výsev jún - júl, termín kvitnutia december až február.
Choroby a škodcovia: škvrnitosť lista, hniloba koreňov a pleseň sivá.
Senecio l. – starček (cinerária) (Asteraceae – astrovité)
Pôvod: Kanárske ostrovy
Kultivary kvitnú rozdielne od 6 do 9 mesiacov.
Svetlo: Nedostatočné osvetlenie spôsobuje nežiaduce predlžovanie stoniek. Semenáčiky a mladé rastliny mierne zatieňovať.
Teplota: Vyššia teplota priaznivo pôsobí na klíčenie a na rast pri intenzívnejšom osvetlení. Na staršie rastliny vysoká teplota pôsobí nepriaznivo. Nízka teplota 8-10 oC je nevyhnutná na zakladanie kvetov a prebieha v období prezimovania. Pre vývin kvetov je optimálna teplota 12-14 oC, nižšou teplotou možno kvitnutie rastlín oddialiť. Mladé rastliny sa pestujú v pareniskách, do skleníka sa prenášajú až začiatkom jesene. Rastliny nesmú byť vystavené teplote pod bodom mrazu.
Substrát: pH 6,0-7,0, má dobre zdržiavať vodu a živiny.
Výživa: sú náročné na živiny a staršie rast. znášajú vyšší obsah solí.
Pestovanie: Sejú sa od júla do začiatku septembra. Čím dlhšie po sejbe trvá obdobie s vyššími teplotami pred trvalým poklesom teploty, tým sú rastliny väčšie. O tri týždne po výseve prvé prepichovanie 60x60 mm a po ďalších 4-5 týždňoch sa sadia do črepníkov 80-90mm, neskôr 110-120mm. Konečná vzdialenosť 12-16 rastlín na 1m2.
Choroby – trpia nepravou múčnatkou – teplý a suchý vzduch a pravou múčnatkou nadmerná vlhkosť a škvrnitosť listov – vošky
Fuchsia - fuksia (Oenotheraceae – pupalkovité)
Pôvod: Chladné a vlhkejšie stanovištia Strednej a Južnej Ameriky
Kultivary: kultivary so slabším vzrastom a kompaktnejšou, alebo s ovisnutým, poloovisnitým vzrastom, vzrastom na výsadbu v črepníkoch. Väčšine kultivarov sa darí na stanovišti chránenom pred slnečným úpalom, ale niektoré kultivary sú menej citlivé na slnečný úpal.
Svetlo: Príliš intenzívne osvetlenie v lete neprospieva, nedostatok svetla pri vyššej teplote v zime spôsobuje predlžovanie stoniek. Nedostatočná intenzita svetla do začiatku februára zabraňuje kvitnutiu. Kvety sa zakladajú pri dlhšom dni ako 12-14 hodinové osvetlenie. Ďalší vývin kvetov však už nezávislý od dĺžky dňa. Dĺžka dňa ovplyvňuje aj rozkonárenie rastlín – v podmienkach krátkeho dňa vytvára viac bočných výhonkov než za dlhého dňa.
Teplota: Pri vyššej intenzite osvetlenia je pre vegetatívny rast optimálna teplota 20-25 oC, v zime pri nedostatočnom osvetlení denná teplota 14-17 oC, v noci o 3 oC menšia. Prezimuje pri teplote 6-10 oC, na zakoreňovanie odrezkov je potrebná teplota 18-22 oC.
Substrát: vyhovuje mierne kyslý substrát s pH 5,5-6,5, 2 diely rašeliny a 1 diel zeminy.
Výživa: Rastú v menších čepníkoch, preto je potrebné pravidelne prihnojovanie.
Pestovanie: Odrezky vrcholové s 2-3 pármi listov sa zberajú z jednoročných materských rastlín. V októbri až novembri na dopestovanie väčších rastlín. V januári až marci rastliny, ktoré majú kvitnúť v máji až júni – menšie rastliny. Mladé rastliny z neskoršieho rozmn. sa sadia do črepníkov konečnej veľkosti 100-120 mm. Skoršie rozmn. rastliny sa zaštipujú, z neskoršieho rozmn. netreba zaštipovať okrem kultivarov, ktoré horšie rozkonárujú. Príliš hlboké a neskoršie zaštipovanie ako v marci oneskoruje jarné kvitnutie.
Choroby a škodcovia: Pleseň sivá a najnebezpečnejší škodca molice.
Begonia tuberhybrida
Pôvod: Vznik mnohonásobným krížením väčšieho počtu juhoamerických druhov.
Do skupín sa rozdeľujú podľa kvetov a v každej skupine podľa ďalších znakov:
Veľkokveté begónie
B x tuberhybrida s priemerom kvetov nad 100mm
Begónie so stredne veľkým kvetom
B. X tuberhybrida Grandiflora Compacta
B. X tuberhybrida Grandiflora Multiflora Maxima
B. X tuberhybrida Grandiflora floribunda
Drobnokveté begónie B. X tuberhybrida Multiflóra
Previsnuté begónie
B. X tuberhybrida Flore Plena Pendula
Svetlo: Dlhší deň ako 12-13 hodín umožňuje vegetatívny rast nadzemných častí. Pri dĺžke dňa pod uvedenú hranicu sa končí vegetatívny rast z rastového vrchola a podporuje rast hľuzy. Kvitnutie priamo nezávisí od dĺžky dňa. Prirodzená dĺžka dňa má dlhodenný účinok od začiatku marca do konca septembra. Koncom septembra sa končí vegetatívny rast a čím dlhšie môžu hľuzy rásť do príchodu mrazov, tým sú väčšie. Skracovanie dňa asi 3 týždne v septembri rast hľúz urýchli.
Teplota: Optimálna teplota na klíčenie semena 20-22 oC – takáto teplota až kým sa semenáčiky nezakorenia po prvom prepichovaní. Na ďalší rast stačí teplota 15 oC. Na voľné záhony sa vysádzajú až po prechode neskorých jarných mrazíkov na ktoré sú citlivé. Uskladňujú sa hľuzy pri teplote 2-5 oC, pri teplote 16-20 oC začnú hľuzy pučať.
Substrát: s reakciou pH 5,0-5,5, rašelinová substrát.
Výživa: Begónie sú náročné na živiny, po dobrom zakorenení znášajú vyšší obsah solí, ale citlivo reagujú na vyšší obsah solí po presadení, pri preschnutí substrátu.
Pestovanie: Zo sejby v novembri a decembri sa získavajú kvitnúce rastliny v črepníkoch začiatkom mája. Z 1g osiva je možné získať 20 000 semenáčikov, semená sa nezakrývajú. Presádza sa 6-7 týždňov po sejbe, pri druhom presádzaní sa zosadia na vzdialenosť asi 25mm a začiatkom marca do konečných črepníkov s priemerom 100-110 mm. Pri pestovaní z hľúz sa vo februári ukladajú do debničiek na rašelinu aby vypučali, potom sa vysadia do kvetináčov. Rastliny kvitnú o 3 a 1/2 mesiaca po vysadení hľúz. Najvhodnejšie podmienky na dopestovanie hľúz – vyššia vlhkosť vzduchu, nižšia teplota vzduchu v lete a neskorším príchodom mrazov je Belgicko.
Škodcovia: z hubových chorôb múčnatka, škvrnitosť listov a pleseň sivá. Roztočíky a strapky.
Sinningia – siningia (gloxínia) (Gesneriaceae – gesnériovité)
Pôvod: sú krížencami druhov S. Speciosa a S. Regia, rastú ako podrast v lesoch Brazílie.
Svetlo: od marca ich treba zatieňovať. Slabé osvetlenie a krátky deň v zimnom období brzdí rast semenáčikov a zabraňuje zakladaniu kvetov. Doplnkové osvetlenie od novembra do februára zlepšuje rastové podmienky a o 2-4 týždne skracuje dĺžku pestovania. Cemenáčiky treba po prvom presádzaní 4- 6 týždňov doplnkovo osvetľovať 6-8 hodín.
Teplota: Rastliny sú náročné na teplotu a neznášajú väčšie kolísanie teploty. Optimálna teplota pre klíčenie 25-28 oC, pre rast malých semenáčikov 25 oC. Pri raste do priemeru 150mm je optimálna teplota 22-24 oC. Následným znížením teploty na 18-20 oC na obdobie jedného mesiaca možno ovplyvniť vyššiu násadu kvetov, ale tým sa predĺži obdobie pestovania.
Substrát: humózny substrát s min. zemou v pomere 3:1, pH 5,5-6,5.
Pestovanie: zo semena trvá 6-8 mesiacov, sejba od októbra do februára. Pri výseve v apríli kvitne v septembri. V 1g semien je 30 000 semien, semená klíčia na svetle, nezakrývajú sa zeminou, len sklom. Prvý krát sa rozsádzajú asi o mesiac ,po sejbe druhýkrát o 4-6 týždňov, asi 2500 rastlín na 1m2. Dvakrát rozsádzané rastliny sa vysadia do konečných črepníkov 110-120 mm. Konečná vzdialenosť 12-20 rastlín na 1m2. Pestovanie z hľúz trvá 4-5 mesiacov, pre veľkovýrobu nemá význam.
Škodcovia: hubová hniloba spodnej časti stonky a listov, hádatká, roztoče a strapky.
Streptocarpus – streptokarp (Gesneriaceae – gesneriovité)
Pôvod – pestovatelsky významné krížence, niekoľkých druhov, ktoré rastú a Afrike.
Na rozdiel od siningií majú kvety na dlhších stvoloch a pri pestovaní v miestnosti trvanlivejšie. Kultivary majú kvety modrej, fialovej, červenej, ružovej alebo bielej farby.
Pestovanie: Semeno sa vysieva od augusta do februára, rastliny začínajú kvitnúť o 7-8 mesiacov. Nároky rast. ako pri siningiách, ale sú menej náročné na teplo, v zime 16-18 oC.
Saintpaulia – sentpólia (Gesneriaceae – gesneriovité)
Pôvod: tropické lesy vo východnej Afrike.
Väčšina kultivarov sa rozmnožuje vegetatívne, kultivary, ktoré sa rozmnožujú semenom, sú menej významné.
Svetlo: Cez jar a cez leto vyžadujú ochranu pred slnečným žiarením. Slabé svetlo v zime spomaľuje rast a obmedzuje vytváranie kvetov.
Teplota: Pri zakoreňovaní odrezkov 20-25 oC. Pre rast a zakladanie kvetov 20-22 oC. Cez zimu nemá klesnúť pod 20 oC. Príliš vysoké teplota v lete urýchľuje vývin kvetov, ale znižuje sa ich veľkosť. Rastliny citlivo reagujú na väčšie kolísanie teploty vody (20-23 oC). Neznášajú prevlhčenie substrátu a nízku vzdušnú vlhkosť.
Substrát: rašelina, min. zem v pomere 2-3:1, pH 5,5-6,5.
Výživa: Sú pomerne náročné na živiny a koncentrácia roztoku sa prispôsobuje veku rastlín.
Pestovanie: Z listových odrezkov trvá 6-8 mesiacov, na rozmn. sú najvhodnejšie listy zo strednej časti listovej ružice s priemerom asi 40mm. Adventné púčiky sa najlepšie tvoria na listoch, ktoré majú asi 30-40mm dlhú stopku. Na 1m2 sa umiestni 600 odrezkov. Po 6 týždňoch sa rozsádzajú na 400 na m2. Po zosilnení sa sadia do črepníkov s priemerom 90-100mm. Konečná vzdialenosť 25-30 rastlín na m2.
Škodcovia: hniloba koreňového krčka, pravá múčnatka, a boritída, roztoče a háďatká.
Hydrangea – hortenzia (Hydrangeace – hortenziovité)
Pôvod: mnohonásobným krížením druhu H. Macrophylla, ktorý rastie v prímorských oblastiach Japonska.
Kultivary s ružovou a červenou farbou lístkov, menší význam majú kultivary s bielymi kvetmi.
Svetlo: priame slnečné žiarenie znášajú zakorenené rastliny a netreba ich tieniť.
Teplota: Odrezky zakoreňujú pri teplote 18-20 oC, pri pestovaní 16-18 oC. Zakladanie kvetov pri teplote 18-20 oC. Priebeh teploty v lete ovplyvňuje predčasné alebo naopak oneskorené kvitnutie. Po vyzretí púčikov potrebujú obdobie pokoja pri teplote 5-8 oC počas 6-8 týždňov. Vyššia teplota je potrebná pri skorom rýchlení 15-20 oC. V posledných týždňoch treba teplotu znížiť na 15-17 oC.
Substrát – hlavná zložka je rašelina a ornica v pomere 3:1. Najlepšie rastú v kyslom substráte pH 3,5-4,5, okvetné lístky ružových a čerených kultivarov zafarbujú domodra, preto treba zvýšiť na 5,5 6,0. V substráte s pH 6,5-7,0 sa prejavuje chloróza. Pri zalievaní roztokom kamenca hlinitoamónneho sa farba okvetných lístkov mení na modrú.
Hnojenie: Náročné na živiny, najmä na dusík.
Pestovanie: Materské rastliny prezimované v bezmraznej miestnosti, po zvýšení teploty od začiatku roka pučia z vopred zrezaných stoniek. Od februára poskytujú vrcholové odrezky. Odrezky so skorého rozmn. (február – marec) sa používajú na pestovanie rozkonárených rastlín a z neskorého rozmnožovania (máj – jún) nerozkonárených. Vrcholové odrezky s dvoma pármi listov a s 20 mm dlhou stonkou sa pichajú do kvetináčov. Aby sa dopestovali rozkonárené rastliny, zaštipujú sa za tretím párom listov. Podľa skorosti rýchlenia sa zaštipujú v období od konca mája do polovice júna. Je výhodnejšie, keď pre skoré rýchlenie prezimujú rastliny v krytých priestoroch s vetraním a teplotou 5-8 oC. Rýchlenie trvá 80-110 dní. Skoré kultivary sa rýchlia od polovice decembra, stredne skoré do polovice januára. Od konca januára možno rýchliť všetky kultivary. Počas rýchlenia sa odstraňujú stonky bez kvetných pukov. Konečná vzdialenosť 8-12 rozkonárených a 18-23 nerozkonárených rastlín.
Škodcovia: múčnatka hortenziová a pleseň sivá, háďatká a roztoče.
Euphorbia pulcherrima - prýštec najkrajší (euphorbiaceae – mliečnikovité)
Pôvod: z tropických oblastí Mexika
Svetlo: Mliečnik je kvalitatívne krátkodenná rastlina s kritickou dĺžkou dňa 12 hodín. Sú náročné na dobré osvetlenie a zatieňovanie je vhodné len pri zakoreňovaní odrezkov. Čím dlhšie rastliny rastú vegetatívne, tým sú stonky dlhšie. Podľa kultivaru rastliny kvitnú o 8-12 týždňov od začiatku pôsobenia induktívnych podmienok. Pri vegetatívnom raste v období od septembra do začiatku apríla osvetlenie umelým osvetlením 25W na m2 uprostred noci. Podmienky na zakladanie kvetov je skracovanie dňa na 9-10 hodín.
Teplota: optimálna teplota na zakoreňovanie odrezkov 22-24 oC, pre vegetatívny rast 20-22 oC na vyfarbenie listeňov v jeseni 18 oC.
Substrát: ako pre cyklámeny, pH 6,0-6,5.
Výživa: je stredne citlivá na koncentráciu solí v substráte. Je náročná na živiny, nedostatok molybdénu sa prejavuje nekrózou listov.
Pestovanie: Silnejšie rastliny sa po odkvitnutí zrežú, prezimujú bez zálievky, začiatkom jari sa šikmo založia do substrátu. Prezimovanie rastlín s listami, ktoré sa zrežú začiatkom jari, odrezky sa použijú z prvých vypučaných stoniek, ktoré sa použijú na založenie materských rastlín. V júni a začiatkom júla sa rozmnožujú rastliny na rezanie. Rastliny v črepníkoch zo zakorenených odrezkov v auguste a začiatkom septembra. Rastliny, z ktrorých sa po zaštipovaní získavajú rozkonárené stonky, treba vysádzať o 2-3 týždne skôr. Vrcholové odrezky sa režú pod 4-5 listom. Po odobratí odrezkov majú na stonkách materských rastlín zostať najmenej 2 listy. Pred sadením sa odrezky vložia do vody, aby sa cievy neupchali mliečnou šťavou. Odrezky sa zakorenia do 3 týždňov, sadia sa do konečných črepníkov s priemerom 90-100mm. Rastliny zo skoršieho rozmnoženia sa zaštipujú asi o dva týždne po vysadení. Ošetrenie Retacelom je okrem rastlín z neskorého rozmnoženia nevyhnutné. Najúčinnejšia je zálievka 1% roztokom, 2-3 týždne po vysadení. Zaštipované rastliny sa ošetrujú až po vypučaní nových výhonkov. Výhodnejšie je postrekovanie 0,4 % Retacelom 10 dní po vysadení a podľa potreby po dvoch týždňoch zopakovať postrekovanie, neskoršie než v polovici septembra spôsobuje poruchy listeňov. Pri pestovaní na rez: 16 rastlín na m2.
Škodcovia: Pôdne huby spôsobujúce hnilobu alebo hnednutie koreňov a stoniek, roztoče a molice.
Kalanchoe – kalanchoa (Crassulaceae – tučnolistovité)
Pôvod – polopúšte Madagaskaru
Svetlo: krátkodenné s kritickou dĺžkou dňa 12 hodín. Semenáčiky sú fotoperiodicky citlivé až po vytvorení 3 párov listov. Prirodzene kvitnú od januára do apríla, pri úprave dĺžky dňa celoročne. Na zabezpečenie vegetatívneho rastu materských rastlín v období od septembra do polovice marca je účinné osvetľovanie rastlín uprostred noci. Skracovanie dňa zatemňovaním na 9-10 hodín na vytvorenie kvetov je nevyhnutné od začiatku marca do konca septembra. Ošetrenie krátkym dňom má trvať 4 týždne a rastliny rozkvitajú o 3-4 mesiace od jeho začatia.
Teplota: V priebehu pestovania nemá klesnúť pod 15 oC. Optimálna na zakoreňovanie odrezkov a sejbu 20-22 oC, rast a vytváranie kvetov 16-20 oC, na vyfarbenie kvetov 15-16 oC.
Substrát: rašelina a min. zemina v pomere 1:1, pH 5,5-6,5.
Pestovanie: Pestovanie zo semena trvá asi jeden rok. Hlavným obdobím sejby je marec. Semeno je veľmi jemné a klíči na svetle. Dvakrát rozsádzané rastliny sa vysádzajú koncom augusta do konečného črepníka 90-100 mm. Pestovanie vrcholovými odrezkami umožňuje skrátiť obdobie pestovania a pri niektorých kultivaroch je to jediná možnosť pestovania. Pestovanie z odrezkov trvá 6-8 mesiacov, pri usmernenom pestovaní 4-5 mesiacov. Bežne sa rozmnožujú v júli, po zakorenení do konečného črepníka. Zaštipovanie je nevyhnuté pri skoršom pestovaní a pri niektorých kultivaroch.
Škodcovia: hniloba stoniek, pravá múčnatka a pleseň sivá.
Schlumbergera – zygokaktus (vianočný kaktus) (Cactaceae - kaktusovité)
Pôvod: východná Brazília, vo vyšších polohách ako epifyt.
Svetlo a teplota: pre vegetatívnay rast teplota 18-22 oC. Pri teplote 20 oC trvá vegetatívny rast len za dlhého dňa (14-16 hodín). Na vytváranie kvetov závislý od teploty a dĺžky dňa. Pri dĺžke dňa 8-9 hodín podporuje nočná teplota 15o C najintenzívnejšie vytváranie kvetov, pričom denná teplota nie je rozhodujúca. Čím viac nočná teplota stúpa nad 15 oC, tým nepriaznivejšie na vytváranie kvetov. V podmienkach dlhého dňa vzniká kvetná indukcia pri dennej teplote 10-15 oC, vyššia teplota vytváranie kvetov brzdí. Asi po 10 dňoch začiatku induktívnch podmienok je pre ďalší vývin kvetov optimálna teplota 20 oC, až do vývinu asi 5 mm veľkých pukov, vyššia teplota pôsobí nepriaznivo. Obdobie kvitnutia možno regulovať skracovaním dňa na 9 hodín. Zatemňovať sa začína asi 10 týždňov pred požadovaným termínom kvitnutia. Kvety sa vytvárajú len na dostatočne vyzretých článkoch na konci výhonkov – malé koncové články odstrániť.
Substrát: rovnaký ako pre kalanchoe.
Pestovanie: Rozmnožovanie očkovaním na podpník Perkesia aculeata je zriedkavé. Pestovanie z odrezkov trvá 9- 15 mesiacov. Väčšie rastliny sa získavajú pri rozmn. v auguste a menšie od januára do marca. Zakoreňovanie odrezkov pri teplote 22-24 oC a trvá 6-7 týždňov. Presadenie do konečného črepníka najneskôr v auguste. V črepníku 100 mm jedna väčšia, alebo 2-3 priamo vysadené rastliny.
Škodcovia – hniloba koreňov, stoniek, červce, roztoče.
Hibiscus – ibištek (Malvaceae – slezovité)
Pôvod: Čína
Svetlo: Pre rast a vývin kvetu vyžadujú väčšie množstvo svetla.
Teplota: Optimálna teplota na zakoreňovanie odrezkov 22-25 oC. V zimnom období pre mladé rastliny najmenej 16 oC, prezimovanie starších rastlín 12-14 oC.
Substrát: rašelina a min. zemina v pomere 1:1.
Výživa – náročný na živiny
Pestovanie trvá 6-9 mesiacov. Najčastejšie sa rozmnožuje z vrcholových odrezkov v januári pre predaj v júni, alebo v októbri pre predaj v apríli. Z jednoročných materských rastlín a napichávajú sa do kvetináčov s priemerom 100mm, alebo po tri do črepníka 130mm. Počas pestovania sa dvakrát zaštipujú, aby sa rozkonárili. Aplikáciou Retacelu môžeme regulovať dĺžku stoniek, aplikujeme postrekovaním v koncentrácii 0,01-0,25%, keď nové výhonky po druhom zaštipovaní narastú do dĺžky asi 30 mm.
Škodcovia: roztoče a vošky.
Hoya - hoya (Asclepiadaceae – glejovkovité)
Pôvod: z tropických oblastí Ázie
Pestovanie: rozmnožuje sa odrezkami z krátkych stoniek na jar a koncom leta. Pestovanie do obdobia kvitnutia trvá 1 a pol roka. Pri prezimovaní vyžaduje svetlé stanovištia, teplotu 10-12 oC. Zemina s pH okolo 6. Zmena stanovištia na záver pestovania môže spôsobiť opadávanie pukov.
Passiflora – mučenka (Passifloraceae – mučenkovité)
Pôvod – liana z Južnej Ameriky.
Jej pestovateľský význam poklesol, pretože v bytoch nemôžeme zabezpečiť prezimovanie pri nižšej teplote. Vyžaduje podobné pestovateľské podmienky ako Hoja, je náročná na vzdušnú vlhkosť. Prezimuje vo fáze pokoja pri teplote 10-12 oC. Rozmnožuje sa v lete stonkovými odrezkami s 3 listami. Po uplynutí obdobia pokoja, odporúča sa zrezať stonky. Dlhé stonky sa vysadzujú k opore.
Clivia – klívia (Amaryllidaceae – amarylkovité)
Pôvod: z južnej Afriky
Svetlo a teplota: Pre vegetatívny rast mladých rastlín v zime je potrebná teplota 16-18 oC. Pevnejšie rastliny kvitnú už po troch rokoch po sejbe, väčšinou však až v štvrtom roku. Od jari do jesene sa tvoria základy kvetov, ich ďalší vývoj je podmienený prekonaním obdobia pokoja. Pri optimálnej teplote 10 oC trvá obdobie pokoja 2 mesiace.
Substrát: rašelina a zemina v pomere 3:2, pH 6.
Výživa: V poslednom roku pred kvitnutím prihnojovanie rastlín v júni ukončíme.
Pestovanie: Semeno dozrieva v bobuliach asi za 10 mesiacov po opelení materských rastlín. Semeno sa vysieva čo najskôr po zbere (december – marec), rýchlo stráca klíčivosť. Semená sa zakrývajú až po vyklíčení. Po roku sa semenáčiky každý rok presádzajú.
Škodcovia: červce
Hippeastrum – zorica (Amaryllidaceae – amerilkovité)
Pôvod: Južná Amerika
Rozmnožovanie – Na neporušenej cibuli vytvára málo cibúľ. Preto cibule rozrežeme na úzké dieliky s časťou podcibulia, ktoré napicháme do záhona. Pri teplote 25 oC sa na nich po troch mesiacoch vytvoria malé cibuľky. Pri rozmnožovaní semenom materským rastlinám zabránime, aby sa opelil vlastným peľom. Semená dozrievajú najneskoršie do dvoch mesiacov po opelení. Musia sa vysiať do troch mesiacov po zbere, pretože rýchlo strácajú klíčivosť (jún).
Semená sa sejú jednotlivo v spone 30x30 mm a slabo sa prikryjú zeminou. Pri teplote 22-25 oC vyklíčia za dva týždne. V 2. a treťom roku pestujeme v skone 0,10x0,10m. Mladé rastliny pestujeme bez obdobia pokoja a prezimujeme v skleníku pri teplote 16-18 oC. Silnejšie cibule v treťom, a ostatné cibule v štvrtom roku použijeme na kvitnutie.
Od augusta už neprihnojujeme a obmedzujeme zálievku. V septembri už nepolievame vôbec. Najskôr začiatkom septembra vyberáme cibule na skoré rýchlenie, zberáme až do októbra. Pri vyberaní odrežeme listy. Uskladňujeme v suchu pri teplote 15-17 oC, keď vypučí výhonok, môžeme začať rýchliť. Cibule zasadíme do črepníkov a raz zalejeme. Rýchlime pri teplote 20 oC až do vyfarbenia puku, potom teplotu nížime na 15 oC. Pri začiatku rýchlenia od januára, od februára do apríla. Na skoré rýchlenie použijeme cibule, ktoré sa uskladnili pri teplote 23 oC, v tomto prípade začína rýchlenie v prvej polovici novembra, pri teplote 22-24 oC.
Pestovanie na rezanie: Sú vhodné vykurované zemné záhony. Použije sa cibuľa s obvodom nad 0,20m a kultivary, ktoré vytvárajú najmenej dva kvetné stvoly. Na 1m2 sa vysadzuje 50 cibúľ.
Škodcovia: červená spála, roztoče, červce, strapky, larvy cibuľovky.
