Narcissus – narcis (Amaryllidaceae – amarylkovité)

Pôvod: v západnej a strednej Európe sa vyskytuje asi 40 druhov narcisov. Majú úzke, remeňovité listy a duté kvetné stvoly, z ktorých vyrastá jeden alebo viac kvetov. Kvet tvorí okvetie zrastené s pakorunkou, ktorá býva rozlične dlhá a často pestro sfarbená. Na spoločnom podcibulí vyrastá viac cibúľ.

Kultivary

1,Botanické druhy, napr. N. pseudoanarcissus, pre pestovanie nemajú väčší význam.

2,Šlachtené záhradné kultivary

„Rúrkovité narcisy“: majú na stvole, jeden kvet, pakorunka je rovnako dlhá alebo dlhšia než okvetné lísty.
„Narcisy s veľkou pakorunkou“: majú na stvole jeden kvet, pakorunka je dlhšia než tretina dĺžky okvetných lístkov.
„Narcisy s malou pakorunkou“: majú na stvole jeden kvet, pakorunka je kratšia než tretina dĺžky okvetných lístkov.
„Plnokveté narcisy“: majú plný kvet, sú významné pre rýchlenie. Vonku na záhonoch sa stvoly ľahko lámu, lebo nesú ťažký kvet.
„Triandrus – hybridy“: majú na stvole 1-6 voňavých kvetov, okvetné lístky sú zahnuté nazad a stočené.
„Cyclamineus – hybridy“: majú na stvole jeden kvet s naspäť zahnutými okvetnými lístkami a dlhšou pakorunkou.
„Jonquilla – hybridy“: majú na stvole 1-3 zlatožlté, voňavé kvety s dlhšími pakorunkami.
„Tazeta narcisy“: majú sploštený stvol so 4-20 kvetinami.
„Poeticus narcis“: na stvole jeden plochý kvet s krátkou pakorunkou.
„Narcisy s členenou pakorunkou“: široko rozložené pakorunky, členené do 6 častí.
„ ostatné narcisy ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich skupín".

Narcisy vyžadujú vyššie množstvo zrážok, zimnú snehovú prikrývku, vysádzajú sa v auguste. Rozmnožujú sa bočnými pacibuľkami, ktoré nesmieme násilne oddeľovať, dorastajú za 2-3 roky. Cibule sa sadia tak, aby nad nimi bola 100-120 mm hrubá vrstva zeminy. Cibule zberáme od polovice júla, po vysušení triedime. Keď sa sadia slabšie cibule, množiteľské porasty sa zberajú až po dvoch rokoch.

Škodcovia – virózy, fuzáriová hniloba, háďatká a cibuľovka.

Hyacinthus – hyacint (Liliaceae ľaliovité)

Pôvod: oblasti stredozemného mora, krížením H orientali L.

Hyacint je trváca kvetina, jej guľovitá cibuľa stále dorastá. Kvetný stvol je zakončený strapcovitým súkvetím. Zvončekovité kvety príjemne voňajú, kvitne v apríli až máji. Rozmnožuje sa dcérskymi cibuľami, samovoľne vytvorených cibúľ je však málo. Tvorbu kvalitných cibúľ podnietime mechanickým poškodením rastového vrchola. Narežú sa na báze do dvoch tretín hĺbky dvoma až troma rezmi tak hlboko, aby sme prerazili rastový vrchol alebo na báze cibule vytvoríme kužeľovitú jamu, čím odstránime podcibulie. Dcérske cibule sa vyvíjajú asi 3,5 mesiaca v inkubačných miestnostiach – tmavé klimatizované. Po narezaní necháme cibule pri 20 oC zaschnúť. Po zaschnutí zvýšime teplotu na 25 oC a relatívnu vlhkosť na 95 %. Vývoj dcérskych cibúľ končí asi začiatkom novembra. Pri hviezdicovitom záreze sa vytvorí asi 10 cibuliek, ktoré dorastú za 3-4 roky. Pri kužeľovitom záreze sa vytvorí 15-30 drobných cibuliek, ktoré dorastú za 4-5 rokov. Sadia sa aj s materskou cibuľou, záhony musíme na zimu dobre prikryť. Na jar dokončia vegetáciu neskoršie a počas sušenia sa rozpadnú. Kvetiny poškodzujú virózy, žltá a mäkká hniloba i háďatká.