-sú prispôsobené životným cyklom striedania obdobia rastu a pokoja – v tomto období čerpajú zo zásobných orgánov – hľúz. Hľuzy sa uskladňujú pri zníženej teplote.

Dahlia variabilis - georgína premenlivá (asteraceae astrovité)

Vznikli mnohonásobným krížením d. pinnata pôvodom z Mexika.

Rozdelenie:

1,„Jednoducho kvitnúce georgíny“ – trpasličie kultivary, 0,25m, mignonky do 0,5 a jednoduché kultivary vyššie ako 0,5m. Súkvetie sa skladá z rúrkovitých kvetov, ktoré tvoria žltý terč a jazykovitých kvetov umiestnených na okraji terča. Rozmnožujú sa semenom.

2,„Veternicovite kvitnúce georgíny“. Súkvetie tvorí vonkajší prstenec jazykovitých kvetov, ktoré smerom do stredu prechádzajú do kratších rúrkovitých kvetov a do žltého terča. Sú nízkeho vzrastu.

3,„Okružovité georgíny“ - vysoké do 1m. Súkvetie tvoria jazykovité kvety na obvode, ďalej veniec odlišne zafarbených rúrkovitých kvetov a žltý terč.

4,„Pivonkovito kvitnúce georgíny“ - poloplné, husté a jazykovité kvety, široké.

5,„Dekoračné georgíny“ - súkvetia plné, husté a jazykovité kvety.

6,„Zaguľateno kvitnúce georgíny“ - celkom plné súkvetie, guľatého, mierne splošteného tvaru.

7,„Ponpónnovité georgíny“ - plné guľaté súkvetie do priemeru 50mm.

8,„Kaktusovité georgíny“ - plné súkvetie, jazykovit,é usporiadané lúčovite, sú hrotité a úzko skrútené.

9,„Polokaktusovité georgíny“ - plné súkvetie, jazykovité kvety sú väčšinou zahrotené a užšie ako pri dekoračných georgínach.

10, „rozmanitosti“, ktoré sa nedajú zaradiť do predchádzajúcich skupín.

Pestujú sa na chránených stanovištiach pred vetrom. Georgíny rozmnožujeme semenom, odrezkami a delením hľúz.

Rozmn. odrezkami – materské hľuzy zakladáme vo februári do skleníka s teplotou 20 oC – zasypané na 3/4 rašelinou s pieskom. Po vypučaní stoniek režeme s troma pármi listov a pätkou zapichujeme v rozmnožovni. Vysádzame v druhej polovici mája.

Rozmn. delením hľúz - pred vysádzaním rozdelíme hľuzy tak, aby na každom oddelku ostal koreňový kŕčok.

Pestovanie: sadíme hľuzy v prvej polovici mája na vzdialenosť 0,8 1,0 m. Koreňový kŕčok má byť 100mm hlboko. Hľuzy sa uskladňujú pri teplote 4-6 oC. Môžu sa pestovať v kontajneroch.

Rastliny poškodzujú virózy, nádorovitosť, cicavý hmyz

Gladiolus – mečíky, gladiola (Iridaceae – kosatcovité)

Pôvod zo Stredomoria a južnej Afriky. Dorastá do až do výšky 1m, listy sú mečovité a kvety usporiadané do klasovitého súkvetia. V pôde má plochú hľuzu, každý rok odumiera a vytvorí sa nová. Vedľa novej sa vytvoria drobné hľuzy, tzv. korálky. Dnešné kultivary vznikli krížením botanických druhov G. primulius, G. cardinalis, G. psittacinus. Mečíky pestujeme na pozemku, na ktorom sa v predchádzajúcich rokoch nepestovali.

Rozmnožujú sa drobnými hľuzami, ktoré sa po zbere očistia a roztriedia. Menšie ako 5mm na rozmn. nie sú vhodné. Uskladňujú sa pri teplote 10 oC. Cez zimu sa máčajú 30 min vo vode teplej 5,5 oC, po kúpeli sa hneď ochladia a osušia. Tepelný kúpeľ znehodnotí hľúzky napadnuté hubovými chorobami. Pretože na zakorenenie potrebujú dlhšie obdobie, skracujeme ho umelým prebudením. 20 dní pred vysádzaním hľuzy každý druhý deň namáčame v teplej vode 20 oC a na 24 hodín ich ponoríme do moridla. Po morení ich ihneď vysejeme do hĺbky 30-40 mm v marci. Na 100m2 5-10 kg korálikov. Tvoriace kvety odstraňujeme. Hľuzy zberáme v októbri. Z 1 kg korálikov pozberáme 3000 dospelých hľúz – priemerne dopestujme za dva roky. Dospelé hľuzy sadíme koncom apríla až začiatkom mája do hĺbky 80-100 mm. Do 5 dní striekame herbicídom Tenoran 50. Mečíky režeme tak, aby sme čo najmenej poškodili listy. Hľuzy zberáme koncom septembra, keď listy začnú žltnúť. Usušíme ich pri maximálnom prúdení vzduchu.

Canna generalis – kana (Cannaceae – kanovité)

Pôvod zo Strednej Ameriky, Mexika a západnej Indie.

Dosahujú výšku 0,80-1,30m. Listy sú buď zelené alebo červenofialové, kvety červenej, ružovej, žltej, alebo oranžovej farby. Vyžaduje slnečné a teplé stanovište. Rozmnožujú sa delením trsov vo februári až marci. Oddelky sa zakladajú na skleníkové stvoly, pri teplote 15-18 oC sa nechajú vypučať. Vypučané sa vložia do črepníkov a vysádzajú sa koncom mája, na vzdialenosť 0,5m. Po prvých jesenných mrazoch sa rastliny uskladnia v suchých miestnostiach pri teplote 5 oC. Rastliny poškodzuje púčiková hniloba.

Corcus - šafran, krokus (Iridaceae – kosatcovité)

Pôvod zo Stredomoria a Malej Ázie.

Rastlina v pôde vytvára plochú hľuzu, listy úzke, čiarkovité, s bielym pásom v strede. Kvety sú vzpriamené ,sediace, bielej, žltooranžovej alebo fialovej farby.

Podľa obdobia kvitnutia sa šafrany rozdeľujú:

druhy kvitnúce na jar
druhy kvitnúce na jeseň

Dnes sa v záhradách pestujú krížence, ktoré sa označujú C. Vernus- šafran jarný. Obľubujú slnečné stanovište a ľahkú humusovitú pôdu. Rozmnožujú sa dcérskymi hľuzami. Druhy kvitnúce na jeseň vysádzame v júli, druhy kvitnúce na jar v septembri. Hľuzy sa sadia do hĺbky 60-80 mm.

Rastliny poškodzuje sivá mozaika, pleseň, hrdza, háďatká a myši.