Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Jarné trvalky do polotieňa

Ajuga reptans – zbehovec plazivý (lamiaceae – hluchavkovité)

Sterilné kvety plazivé, kvetné stonky vzpriamené a nesú modré kvety. Kvitne v máji až auguste.

Kultivary

Atropurpurea - červené listy
Multicolor – červeno-žlto-hnedo škvrnité listy

Vlhkejšie humózne pôdy. Rozmnožuje sa delením a odrezkami.

Anemone – veternica (Ranunculaceae – islerníkovité)

Veternice kvitnúce na jar


Anemone sylvestris – veternica lesná, chránená, listy trojpočetné až päťpočetné, kvitne v apríli až júni

Veternice kvitnúce v jeseni

Anemone hupehensis Lemone – veternica japonská, vysoká až 1m. Listy trojpočetné, laločnaté, kvety veľké, ružové, v metlinách, kvitne od augusta do mrazov. Na zimu prikrývka
Anemone tomentosa: podobná predošlej, je odolnejšia, ale nemá tak pekné kvety. Rozmnožovanie aj koreňovými odrezkami. Vlhkejšie humózne pôdy aj polotieň.

Aquilegia – orlíček (Ranunculaceae – iskerníkovité)

Aquilegia vulgaris – orlíček obyčajný: chránený, vysoký 0,8m, kvitne v máji na bielo alebo fialovo
Aquilegia x hybrida: kríženec severoamerických druhov. Vysoké 0,8 m, ostroha je rovná, výrazné kvety žlté, červené, biele modré, kvitne v júni.

Ľahšie výživné, vápenaté pôdy, ale nie úpal. Rozmnožuje sa semenom po premrznutí.

Berenia cordifolia - bergénia srdcovitolistá (saxifragaceae – lomikameňovité)

Vysoká 0,4m, má vždyzelené okrúhle, tuhé, lesklé listy. Na hrubých stvoloch závitky ružových kvetov. Kvitne v máji a v apríli a niekedy remontuje. Obľubuje vlhkejšie pôdy. Rozmnožuje sa delením, koreňovými odrezkami a semenom.

Convalaria majalis – konvalinka voňavá (Liliaceae – ľaliovité)

Elipsovité listy sú vysoké 0,2m. Kvety má biele zvončekovité, v jednostranných strapcoch, voňavé. Kvitne máji až v júni. Vyžadujú vlhkejšie pôdy. Rozmnožujú sa delením v jeseni alebo na jar.

Dicentra spectabilis – srdcovka nádherná (Papaveraceae – makovité)

Bohaté trsy mierne previsnutých stoniek, vysoké 0,8m. Kvety sú srdcovité, ružové, v oblúkovito ohnutých strapcoch. Kvitne v apríli až máji – nadzemné časti po odkvitnutí zaťahujú. Prílišné vlhko i sucho jej škodí. Rozmnožuje sa semenom, delením a odrezkami.

Doronicum – kamzičník (asteraceae – astrovité)

Doronicum orientale Hoffm – kamzičník východný, vysoký 0,4-0,5m. Listy má na báze srdcovito vykrojené, sediace. Kvitne v apríli až máji.
Doronicum plantagineum, vysoký 0,8-1m. Stonky má bohato olistené, chlpaté, kvitne v máji, neskoršie ako predchádzajúci druh. Na kvetoch škodia blyskáčiky. Rozmnožuje sa delením.

Epimedium grandiflorum – krpčiarska veľkokvetá (Berberidaceae – dráčovité)

Listy má dlhostopkaté, dvakrát až trikrát trojpočetné so srdcovitými lístkami, v zime čiastočne trváce, v jeseni zafarbené do červena. Kvitne v apríli až máji. Kvety biele, svetložlté, ružové, červené a fialové. Zle znesie aj výslnie. Rozmnožuje sa delením, pôvodné druhy aj semenom.

Gentiana – horec (Gentianaceae – horcovité)

Listy protistojné, takmer sediace, jednoduché. Kvety rúrkovité, lievikovité až zvončekovité, charakteristicky modré. Chránené.

Gentiana acaulis – horec bezbyľový. Mnohé vzájomne podobné druhy a krížence. Výška 0,5-0,10m.
Gentiana verna - horec jarný, vytvára súvislé porasty, kvety má drobnejšie, tmavomodré.
Gentiana septemfida. Vysoký 0,2-0,25m, kvitne tmavomodro v septembri.
Gentiana septemfida var. Ladogechiana Kuns: stonky takmer políhané
Gentiana asclepiadea – horec luskáčovitý, vysoký 0,5-0,7, mierne ohnuté stonky a kopijovité listy. Kvety modré po 2-3, v pazuchách lístkov.

Horce neznášajú úpal, vyžadujú vlhkejšie humózne pôdy. Rozmnožujú sa semenom, ktoré nechávame premrznúť, delením a odrezkami.

Helleborus – čemerica (Ranunculaceae – iskerníkovité)

Helleborus niger – čemerica čierna – 0,3-0,4 vysoká. Lístky so 7-9 kopijovitými lístkami. Kvety má biele, po odkvitnutí ozelenejú, kvitne vo februári až marci.
Helleborus abchasicus: vysoký 0,3-0,4m, kvitne v marci až apríli, kvety ružové, červené a fialové. Čemericu sadíme do polotieňa až tieňa, do vlhších pôd. Rozmnožuje sa semenom hneď po dozretí, delením.

Heuchera – heuchera (saxifragaceae – lomikameňovité)

Heuchera x brizoides: označujú sa krížence vysoké 0,4-0,7m, kvitnú v máji až júli na červeno a ružovo. Heuchera neznáša sucho a úpal, poškodzujú ju roztoče. Rozmnožuje sa delením časti koreňa

Primula – prvosienka (primulaceae – prvosienkovité)

Vytvára prízemné ružice listov. Rozlišujeme podľa tvaru súkvetia guľovité, okolíkovité, poschodovité a kvetov ploché, zvončekovité.

Primula vulgaris – vytvára prízemné vankúšovité trsy vysoké 0,5-0,15m, kvitne v marci až apríli.
Primula denticulata – vysoká 0,20m. Listy kopijovité, zvráskavené, kvety ružovofialové v guľovitých okolíkoch. Kvitne v marci až apríli.
Primula elatior -prvosienka vyššia, výška až 0,30m, kvety v riedkom okolíku, svetložlté.
Primula veris - prvosienka jarná: Podobná predošlej, kvety sýtožlté.
Primula auricula - prvosienka holá. Listy má dužinaté, tuhé, pomúčené, v prízemnej ružici. Kvitne v apríli až máji. Kvety žlté v okolíku.
Primula pubescens: záhradná aurikula. Má tuhé listy, kvety rozličných farieb.
Primula juliae: pôvodný druh, nemá veľký význam

Prvosienky neznášajú úpal a sucho. Rozmnožujú sa semenom, delením a odrezkami.

Vinca minor – zimozeleň menšia

Vždyzelený kríček, vysoký 0,10-0,15m. Stonky sú políhané s protistojnými kožovitými tmavozelenými listami. Kvitne v apríli až máji, kvety bledomodré.
Nenáročná, rozmnožuje sa delením a odrezkami.

Viola – fialka (violaceae – fialkovité)

Viola odorata – fialka voňavá: je naša domáca rastlina s voňavými kvetmi.
Viola cornuta – fialka rohatá. Pestujú sa jej kultivary vysoké 0,10-0,25m, kvitnú na modro, bielo a žlto.

Fialka obľubuje polotieň. Rozmnožuje sa odrezkami a semenom, ktoré klíči po premrznutí.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk