Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Trvalky kvitnúce v lete

Acaena Mutis – acéna (Rosacena – ružovité)

Acaena buchananii: vysoká 0,3-0,5m, husté porasty, listy nepárnoperovité, trojjarmové až päťjarmové, obojstranne sivo plstnaté. Kvitne od júna do augusta.
Znáša polotieň aj výslnie. Rozmnožuje sa odrezkami aj semenom.

Achillea – rebíček (astraeae – astrovité)

Nízke druhy
Achillea ageratifoliav: vysoké 0,10-0,20m, bielo plstnatými, hrebeňovito vykrajovanými listami. Kvitne v júni až júli.
Achillea chrysocoma: vysoký 0,10-0,15m, jemné strieborné listy. Sýtožlté úbory v chocholíkoch, kvitne v júni až v auguste

Vyššie druhy

Achillea millefolium: Vysoká 0,0-0,8m, vytvára chocholíky z drobných úborov, kvety biele, ružové a červené.
Achillea ptarmica: Vysoká až 1m, listy čiarkovito kopijovité. Biele úbory vo voľnejších chocholíkových metlinách. Je vlhkomilnejšia a veľmi odnožuje.

Achillea vyžaduje slnečné stanovište a suchšie pôdy.

Astilbe – astilba (saxifragaceae – lomikameňovité)

Astilbe x arendsii Arends: Vysoká 0,5-1,5m, listy dvakrát až trikrát trojpočetné. Kvitne v júni až v auguste. Astilbe vyžaduje polotieň až tieň a mierne kyslú pôdu.

Campanula – zvonček (campanulaceae – zvončekovité)

Nízke druhy:

Campanula cochleariifolia: Vytvára 0,03-0,15 vysoké husté vankúše. Kvety má modré, ale aj biele. Kvitne v júli až auguste.
Campanula portenchlagiana: vysoký až 0,15m, vankúšikovitý. Fialové kvety v strapcoch. Kvitne od júna do augusta, v jeseni kvitnutie zväčša opakuje.
Campanula carpatica: zvonček karpatský. Trsy vysoké až 0,3m, stopky políhané i vy stúpavé.

Zvončeky sú široké a jednotlivo, pri kultivaroch aj biele. Kvitne v júni až auguste.

Vyššie druhy:

Campanula glomerarata – zvonček klbkatý, dorastá do výšky 0.3-0,6m, kvety fialové, rýchlo odnožuje a utláča okolité trvalky. Kvitne v júni až júli
Campatula persicifolia: zvonček broskyňolistý, kvety má svetlomodré v koncových strapcoch. Kultivary s bielymi a tmavomodrými kvetmi tiež plnými.

Zvonček neznáša sucho ani zamokrenie. Pôvodné druhy sa roz. semenom, kultivary delením a odrezkami.

Centaurea – nevädza (Asteraceae – astrovité)

Centaurea montana – nevädza horská. Rastie aj u nás na horských lúkach. Vysoká 0,5m, stonky bohato olistené, listy sivo plstnaté. Kvitne na modro v máji až júni. Kultivary s bielymi, ružovými a žltými kvetmi.
Centaurea pulcherrima Willd: vysoká až 0,6m, kvety sú ružové, veľké, s blanitými zákrovnými listeňmi. Kvitne v máji až júni. Vyžadujú suchšie, slnečné stanovište a priepustnú pôdu. Rozmnožuje sa semenom a delením.

Coreopsis – kráska (Asteraceae – astrovité)

Coreopsis grandiflora – kráska veľkokvetá, vysoká až 1m, rozložitá, listy hladké, kvety sýtožlté. Kvitne v júni až v auguste. Vyžaduje slnečné stanovište a výživné pôdy, je vhodné častejšie presádzať a rozdeliť.

Delphinium – stračka (Ranunculaceae – iskerníkovité)

Delphinium x cultorum: Má silne vyvinutý stredový strapec a slabé bočné strapce. Plnokveté treba priväzovať k opore. „Pacific“ má veľké plné kvety roz. aj semenom.
Delphinium x belladonna: Má bohato rozkonárené stonky a je nižšia.

Stračky kvitnú v júni až júli, po zrezaní kvitnú ešte raz. Vyžadujú výslnie a výživné pôdy, vo veterných polohách ľahko políhajú. Rozmnožujú sa delením, semenom, odrezkami z častí koreňov na jar.

Dianthus – klinček (Silenaceae – silenkovité)

Dianthus deltoides – klinček slzička, u nás divo rastúci. Záhradné kultivary vysoké 0,10-0,25 m. Listy má úzke, zelené, kvety ružové, červené alebo biele. Kvitne v júni až auguste. Vyžaduje dostatok vápnika v pôde.
Dianthus gratianopolitanus: vytvára husté vankúše, vysoké 0,10-0,25 s krátkymi sivozelenými listami. Kvitne v máji až júni, kvety ružové až červené.
Dianthus plumarius – klinček peristý. Listy sivozelené, kvety jednoduché alebo plné so strihanými okrajmi bielej, ružovej alebo červenej farby. Vyžadujú slnečné polohy, priepustnú pôdu, poškodzuje ju čerň klinčeková. Rozmnožuje sa semenom, delením alebo odrezkami.

Echinacea purpurea – echinácea purpurová (Asteraceae – astrovité)

Listy má vajcovito kopijovité, drsné. Kvety ružové až červené, s kužeľovitými hnedými stredmi. Kvitne v septembri. Znáša výslnie aj polotieň a suchšie pôdy. Rozmnožuje sa semenom, kultivary delením alebo koreňovými odrezkami.

Echinops – ježibaba (Asteraceae – astrovité)

Echinops banticus – ježibaba banátska. Vysoká až 1,30m, súkvetie guľovité, modré. Kvitne v júli až auguste. Listy veľké, perovito strihané. Obľubuje výslnné stan., znáša sucho a horšie pôdy. Rozmnožuje sa delením i semenom.

Erigeron – turica (Asteraceae – astrovité)

Rastliny podobné astrám, od ktorých sa odlišujú jemnejšími lúčovými kvetmi, zoradenými vo viacerých radoch, kvitnú už v júni, júli, vtedy astry ešte nekvitnú.

Erigeon speciosus – turica nádherná, vysoká 0,50-0,80m. Vytvára prízemné ružice kopijovitých listov, úbory modrofialové. Kultivary ružové aj tmavočervené. Turica vyžaduje slnečné polohy a vlhkejšie pôdy, napáda ju fuzarióza. Rozmnožuje sa semenom a delením.

Gaillardia aristata – gaillardia (Astraceae – astrovité)

Gaillardia x grandiflora vysoká 0,20-0,80m. Má jednoduché alebo plné úbory žltej alebo červenej farby, prípadne žlté s červeným okom. Kvitne celé leto. Vo vlhkom prostredí má krátku životnosť.

Gypsophila – gypsomilka (Silenaceae – silenkovité)

Gypsophila paniculata – gypsomilka metlinatá. Vysoká až 1m, stonky holé, sivasté. Kvety drobné, bielej farby. Kvitne v júni až auguste. Pestujú sa plnokveté kultivary.
Gypsophila repens – gypsomilka plazivá. U nás rastie divoko. Vytvára 0,10-0,20m vysoké vankúše. Kvety majú priemer až 10mm, bielej až ružovej farby.

Gypsomilka vyžaduje slnečné stanovište a sucho, vlhko škodí, najmä v zime. G. plazivá sa rozmnožuje odrezkami, G. metlinatá semenom. Plnokveté kultivary sa vrúbľujú na podnože jednoducho kvitnúcich gip. v zimnom až jarnom období.Helianthemum – devätorník (Cistaceae – cistovité)

Helianthemum hybridum – Sú to nízke polokry, s trvácimi, prot stojnými, elipsovitými listami. Kvitnú v máji až septembri. Kvety jednoduché i plné, bielej, ružovej alebo červenej farby. Vyžaduje slnečnú plohu a suchšie pôdy, vlhko najmä v zime škodí. Po odkvitnutí zostrihať a na zimu prikryť. Rozmnožuje sa semenom a odrezkami.

Hemerocallis – ľaliovka (Liliaceae - ľaliovité)

Vysoké až 1m, dužinaté až hľuzovité korene s trsmi žliabkovitých listov.

Hemerocallis lilio-asphodelus – ľaliovka žltá. Má svetložlté voňavé kvety, kvitne v máji až júni.
Hemerocallis fulva – ľaliovka červenkastá. Rastie bujne, kvety oranžové alebo červené, nevoňavé. Kvitne v júli až auguste.
Hemerocallis citrina - ľaliovka citrónovožltá. Má veľké voňavé kvety citrónovožltej farby. Kvitne v júli až auguste.

Hosta – funkia (Liliaceae – ľaliovité)

Vytvárajú celistvookrejové listy v hustých prízemných trsoch. Listy sú vajcovito kopijovité až srdcovité. Kvety sú rúrkovité, usporiadané v chudobných strapcoch

Hosta ventricosa Stearn. Vysoká 0,5m, listy široko srdcovité, zelené a na rube lesklé, kvety fialovomodré.
Hosta sieboldiana: má mohutný vzrast, listy až 0,30m veľké, zelené, na rube lesklé, oinovatelé, kvety svetlofialové.
Hosta lancifolia: vysoká 0,30m, listy kopijovité, lesklé, stonky červeno škvrnité. Kvety drobné, svetlomodré.
Hosta crispula je drobná
Hosta fortunei. Vysoká 0,40m, veľmi bohato kvitne, kvety svetlofialové.

Najlepšie rastú v polotieni, ale zle znášajú výslnie aj tieň, obľubujú vlhkejšie pôdy. Rozmnožujú sa delením i semenom.

Iris – kosatec (Iridaceae – kosatcoité)

Mečovité listy. Kvety sú zložené zo šiestich lístkov, z ktorých tri sú vzpriamené a tri previsnuté. Vytvárajú dužinaté korene. Do samostatnej skupiny patria kosatce vytvárajúce cibule, rody Iridodictyum, Xipihium.

Iris pumila – kosatec nízky, pôvodný druh, pestujú sa krížence vysoké 0,10-0,20m. Kvitnú v apríli, kvety biele, žlté alebo modré. Znáša sucho.
Iris sibirica – kosatec sibírsky. Až 1m vysoký, listy úzke, trávovité, stonky duté. Kvety bielej, modrej, fialovej farby. Kvitne v júni až júli. Napádajú nosániky.
Iris germanica – kosatec nemecký. Vysoký 0,8m. Kvety má modré až fialové, na báze žlté. Kvitne v máji až júni.
Iris kaempferi - kosatec Karempferov. Výška 0,60-1m, listy úzke s výraznou žilnatinou. Vonkajšie okvetné lístky má veľké, široko rozložité, vnútorné vzpriamené, kvitne júl až august. V lete náročnejšie na vlahu.
Iris x Barbara: krížence, kultivary vysoké, stredné až vysoké. Majú veľké kvety rozličných farieb a odtieňov. Mnohé kultivary sú však chúlostivé. Poškodzuje bakterióza a borytída

Latris spicata – liatra klasnatá (Asteraceae – astrovité)

Vysoká až 1m, hľuzovité korene, listy má čiarkovité. Kvitne v auguste, kvety fialovo-ružovej farby. Je nenáročná. Obľubuje slnečné stanovište, v zime neznáša mokro. Rozmnožuje sa semenom a delením.

Limonium – limonka (plumbaginaceae – olovníkovité)

Limonium tataricum – limonka tatárska. Stonky neolistené, bohato rozkonárené a zakončené jednostrannými klasmi kvetov. Vytvára pologuľovité trsy, vysoké až 0,30m. Kopijovité listy sú usporiadané v prízemnej ružici. Súkvetie je husté s belavými až ružovkastými kvetmi. Vyžaduje suchšie, priepustné pôdy a výslnie. Rozmnožujú sa semenom. Poškodzuje pleseň sivá.

Na sušenie sa predpestuje v parenisku, sadia sa na vzdialenosť 0,40 x 0,60m. Na sušenie sa zberajú úplne rozkvitnuté súkvetia.

Lupinus polyphyllus – lupína (vlčí bôb) (Farbaceae – bôbovité)

Lupinus x hibridus – Záhradné kultivary, ktoré majú aj iné odtiene ako žlté, oranžové, červené, alebo sú dvojfarebné. Niektoré fary sú ustálené aj pri množení semenom. Listy sú dlaňovito delené s 9-15 kopijovitými lístkami. Vytvára hrubý kolovitý koreň. Kvitnú v júni a kvitnutie po zrezaní čiastočne opakujú. Znášajú aj polotieň, neznášajú mokro v zime. Rozmnožuje sa semenom, odrezkami s časťami, koreňom.Lychnis – kukučka (Silenaceae – silenkovité)

Lychnis chalceldonica – kukučka chalcedónska, dorastá do výšky 1m. Stonky má nerozkonárené s drsnými, protistojnými, široko oválnymi listami. Kvety ružové a biele usporiadané do hustých chocholíkoch.
Lychnis viscaria - kukučka smolnička. Naša lúčna kvetina. Listy protistojné, kopijovité, článkovaná stonka v hornej časti lepkavá. Vyžadujú výslnie. Rozmnožuje sa semenom a delením.

Paronychia kapela – striebrenka (Silenaceae – silenkovité)

Nízka vankúšikovitá trvalka, vysoká 0,05, protistojné drobné listy. Kvety belavozelené, drobné, kvitne júni až v júli. Vyžaduje sa slnečné stanovište a suchšie pôdy. Rozmnožuje sa delením.

Stachys olympica - čistec olympijský

Vytvára nízke jalové políhané stonky, ale zároveň aj rodivé stonky vysoké až 0,5m. Listy podlhovasto elipsovité, sivobiele, plstnaté. Kvety v ružovej farby v vzpriamených klasoch. Kvitne v júni až auguste. Vyžaduje suchšie, pôdy, výslnie, vápenaté pôdy. Vo vlhkom prostredí cez zimu zahníva. Rozmnožuje sa delením a odrezkami.

Thymus serpyllum – dúška materima (Lamiaceae – hluchavkovité)

Naša domáca rastlina, vysoká 0,03-0,07m, vytvára husté vankúše. Listy sú elipsovité, kvitne v júni až auguste. Suchšie a slnečné stanovište. Rozmnožuje sa delením.

Tradescantia x andersoniana – tradeskancia (Commelinaceae – podenkovité)

Krížence pôvodných druhov, vysoké 0,5-0,7m, majú dužinaté a článkované stonky. Listy striedavé, úzko kopijovité až žliabkovité. Kvety majú tri okvetné lístky bielej, ružovej, červenej alebo modrej farby. Kvitnú celé leto. Nenáročná, odolná. Rozmnožuje sa delením.

Veronica – veronika (scophularriaceae – krtičkovité)

Trvalky s proti stojnými listami a modrými kvetmi.

Veronica prostrata – veronika rozprestretá. Vysoká 0,10m. Listy vajcovito kopijovité, chlpaté. Kvety tmavomodré, lilavé alebo biele, v krátkych strapcoch. Kvitne v máji až v júni.
Veronica incana – veronika sivá. V období kvitnutia je vysoká 0,3m. Listy sivasto plstnaté, v prízemnej ružici. Kvety fialovo modré, ale aj ružové. Kvitne v júni až v júli.
Vyžadujú suchšie stanovište, zle znášajú aj mierne zatienenie. Rozmnožujú sa delením.

Yucca filamentosa – juka (Liliaceae – ľaliovité)

V období kvitnutia vysoká až 1,2m. Vytvára mohutnú ružicu mečovitých listov sivozelenej farby. Listy sú trváce. Kvitne v júli až auguste. Kvety na hrubých stopkách sú zvončekovité, bielej farby. Obľubuje slnečné stanovište, suchšie a vápenaté pôdy.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk