Dunajská delta - UNESCO

Delta znamená ústie rieky rozvetvujúcej sa do mnohých ramien. Dunajská delta sa na území Rumunska rozkladá na ploche 4140 km2 a je prírodnou rezerváciou. Zvyšných 765 km2 sa nachádza na Ukrajine. Toto územie patrí k najmladším častiam európskeho povrchu. Za biosférickú rezerváciu ju vyhlásili roku 1990 a o rok neskôr ju zapísali na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Delta Dunaja sa stále vyvíja. Každoročne sa v nej usádza neuveriteľné množstvo sedimentov – až 55 mil. ton. Rieka v delte sa rozvetvuje na 4 hlavné ramená: Chilia, Tulcea, Sulina, Sfantu Gheorghe a okrem toho je na území delty aj veľké množstvo sladkovodných jazier. V južnej časti sa nachádzajú rozsiahle poloslané mokrade, ktoré od Čierneho mora oddeľujú prírodné pieskové násypy. Nad úrovňou vody sa stabilne nachádza len 10 % delty. Tieto mokrade sú najväčšie v Európe. Sú domovom rozsiahlych porastov trstín, ktoré vytvárajú početné ostrovčeky nazývané palury. Na mokradiach sú časté žlté a biele lekná. Pri ústí krajina nadobúda tropický vzhľad. Mokré lúky, jazerá, duny a ďalšie vyššie položené plochy v delte Dunaja vytvárajú najväčšiu ornitologickú rezerváciu v Európe z hľadiska počtu aj pestrosti druhov.

Prilieta tam 300 druhov vtákov z rôznych miest Stredomoria, kontinentálnej Európy, či dokonca Afriky a Ázie a 176 z nich tam aj hniezdi. Patrí medzi ne aj malý kormorán Phalacrocorax pygmaeus, ktorého tamojšia populácia, 2500 párov, predstavuje 60 % celosvetovej populácie. Žije tam aj najväčšia európska populácia dvoch druhov pelikánov. Početné sú tu ibisy, volavky, bociany a labute. Žije tu aj pomerne veľa druhov malých cicavcov ako vydry, nutrie, zajace, mačky divé a ondatry. Hustota zaľudnenia je 3 obyvatelia na meter štvorcový. Ľudia žijú v roztrúsených dedinách a často pochádzajú z Ukrajiny. Osídlenie delty postupne klesá, lebo rumunská vláda zaviedla prísne ochranárske opatrenia. Toto smerovanie je v rozpore s plánmi z 80. rokov min. stor., keď komunistický režim Ceaucseska pripravoval intenzívne využívanie delty Dunaja. Mnohé nízko položené územia sa vtedy ešte viac prehĺbili za účelom experimentálneho pestovania ryže. Rozľahlé plochy sa odlesnili, aby sa uvoľnil priestor pre plantáže maku a papierne. Továrne ťažkého priemyslu vypúšťali do Dunaja tony jedov. Podľa odborníkov sa stav delty zlepšil a je v dobrom stave.