Priamka

Zvislý smer – vertikálny určený smerom zemskej tiaže. Vytyčuje sa olovnicou.
Vodorovný smer – horizontálny je kolmý na zvislý smer
Olovnica – rotačné kovové teleso na spodnom okraji zahrotené zavesené v osi na tenkom závesnej niti.
Dlaždičský kríž – dve laty spojené do tvaru T dolná lata sa urovná do zvislej polohy olovnicou, čím sa zároveň horná lata postaví do vodorovnej osi – vyznačenie roviny.

Vodováha – rúrková libela je uzavretá sklenená rúra, ktorá je mierne ohnutá do kruhového oblúka alebo vybrúsená. Naplnená je okrem malej vzduchovej bubliny liehom, éterom. Stred libely sa určí jednou alebo dvoma čiarami na rúrke, medzi ktoré sa bublina rovná. Miera, akou reaguje bublina libely na najmenšie vychýlenie, sa nazýva citlivosť libely.

Rektifikácia libely – sa skladá z rektifikačných opravných skrutiek a protitlakových skrutiek.

Rúrkové libely

– stolová s kovovou platničkou.
- krížová dvoma rúrkami ktorých osi sú na seba kolmé.
- murárska –dve rúrky ktorých osi sú navzájom kolmé

libelový sklonomer

– jedným ramenom sa priloží na svah a druhé sa pomocou libely urovná do vodorovnej polohy, na kruhovej stupnici sa odčíta uhol sklonu.

Kruhová libela

– sklenená nádoba valcovitého tvaru vybrúsená do guľovej plochy. Bublina kruhového tvaru v urovnanej polohe sústredená v kruhovej ryske. Meria vodorovnú os vo všetkých smeroch.

Vytyčovanie priamok

Priamka – dva body ktoré sú trvalo alebo dočasne zabezpečené stabilizačnými značkami.

Vytyčovanie priamky – Jeden koncový bod prístupný a viditeľnosť na druhý koncový bod. Merač sa postaví asi 5m za výtyčku A tak, aby videl výtyčku A v zákryte
s výtyčku B, ak sa do priamky AB zaraďuje bod C mimo úsečky. Postaví sa čelom k výtyčke B, pridrží si zaraďovanú výtyčku C a zaraďuje, až kým sa všetky tri výtyčky nekryjú. Vzdialenosť medzi B, C väčšia ako štvrtina vzdialenosti A, B. Ak sú koncové body neprístupné pohľadom, vytýči sa priamka metódou približovania.

Priesečník priamok. Sú vyznačené výtyčkami v bodoch A, B a C, D. Ak vymeriavajú dvaja merači a pomocník, postupne sa zaraďujú výtyčku pomocníka od smeru jednej i druhej priamky. Ak meria jeden merač a jeden pomocník vymerajú sa pomocné priamky A1,B1 a C1,D1 a natiahnutím motúza sa určí hľadaný priesečník

Meranie dĺžok.

Pásma – zvinovateľné oceľové alebo plátenné meradlá.
Pásmo na vidlici – Tenký pružný oceľový pás dlhý 10- 50 m ktorý sa navíja kľukou na hriadeli otáčajúci sa v kovovej vidlici zakončenou drevenou rukoväťou. Odvíja sa ťahom za drôtené oko na konci. Pásmo v koženom puzdre býva oceľové ale aj tkanivové pričom je tkanina pretkaná medenými drôtmi.
Meračské klince – doplnok pri meraní.
Meračské laty – drevené madlá obdĺžnikového prierezu, dĺžka 2-3m.
Poľné kružidlo – na približné určenie. Žiadaná dĺžka sa určí striedavý otáčaním okolo oboch hrotov. Roztvorenie hrotov d a počet otočení k tak dĺžka AB = k.d

Meranie dĺžok vo svahovitom teréne:

1,Pri meraní vodorovných dĺžok sa vychádza so sklonového trojuholníka, meradlo sa urovná do vodorovnej polohy a jeho koniec sa prevažuje do terénu olovnicou. Pri meraní pásmom s napínacou žrďou sa dáva napínacia žrď do zvislého smeru hrot žrde určuje bod v teréne.
2, Zmerať šikmú dĺžku a vodorovnú dĺžku vypočítať.

Meranie cez údolie:

Meradlo sa kladie priamo na terén, meria sa šikmá dĺžka š a uhol sklonu . Zo sklonového trojuholníka d = š.cos

Optické merania dĺžok

Meračská súprava sa skladá z uhlomerného prístroja a diaľkomeru a z diaľkomernej laty.

Nitkový diaľkomer – každý teodolit, ktorá má ryskový (nitkový) kríž s troma vodorovnými ryskami + lata rozdelená na centimetre.

1,Meranie dĺžky pri vodomernej zámere

Krajné rysky premieta merač na latu v zvislej polohe a odčíta horné h a dolné s čítanie. Ich rozdiel (na late) l = h-s , konštanta celé číslo k = 100 vzdialenosť bodov d = k.l

2,Meranie dĺžky pri sklonenej (šikmej) zámene.

Zameriavame so skloneným ďalekohľadom na zvislú latu, zviera s horizontom prístroja uhol . Šikmá vzdialenosť sa určí ´d = k.ĺ v ktorom ĺ je prepočítaný meraný úsek l pre kolmú polohu laty ĺ = l.cos