Zloženie imunitného systému

Imunitný systém ľudského tela je mimoriadne komplexný, diferencovaný a v mnohých čiastočných aspektoch až do dnes ešte nie celkom pochopený.

Na tvorbe imunitného systému sa podieľajú mnohé orgány a bunkové systémy. K primárnym orgánom imunitného systému patria pečeň, kostná dreň a týmus, k sekundárnym slezina, príp. lymfatické uzliny a lymfatické tkanivo v žalúdočno-črevnom trakte, v pľúcach a v močovo-genitálnom systéme. Imunitná obrana pozostáva z nešpecifickej a špecifickej časti, ktoré sú pri svojej činnosti úzko navzájom spojené.

Nešpecifická obrana

Nešpecifická obrana je pripravená zneškodniť cudzie látky a pôvodcov ochorení všeobecného druhu už pri prvom kontakte. Preto sa o nej hovorí aj ako o vrodenej imunite. K nešpecifickej obrane patria humorálne a celulárne mechanizmy.

Humorálne faktory: Takzvané humorálne (lat. humor=tekutina), tzn. tie faktory nešpecifickej obrany, ktoré sú rozpustené v telových tekutinách, sú baktericídne pôsobiace (=baktérie zabíjajúce) substancie. K tomu patrí enzým lyzozým, ktorý je obsiahnutý v rôznych telových sekrétoch ako slzná tekutina a sliny, a napáda bunkové steny mnohých baktérií. Popritom existuje ešte takzvaný komplementový systém. Jedná sa o enzymatický systém tvorený pečeňou, ktorý pozostáva asi z 20 krvných bielkovinových látok a vedie k rozpadu telu cudzích buniek.Vychádzajúc z toho, patrí aj takzvaný interferón, ktorý má pôsobenie namierené prevažne proti vírusom, k nešpecifickej humorálnej obrane.

Celulárne faktory: K obranným bunkám nešpecifického systému, nazývané aj fagocyty, patria granulocyty (forma bielych krviniek), makrofágy a mastocyty. Vo svojom vnútri obsahujú mikroskopicky malé telieska, takzvané granuly (lat. granum=jadro), v ktorých sú uložené látky, ktoré v normálnom prípade môžu spustiť, príp. zosilniť zápalnú reakciu orientovanú na uzdravovanie.

Mimo humorálnych a celulárnych mechanizmov podporujú nešpecifickú imunitnú obranu ďalšie faktory. Zdravá koža tak poskytuje prirodzenú ochranu proti vniknutiu pôvodcov ochorení. Žalúdočná šťava ničí pomocou svojej vysokej kyslosti baktérie, ktoré sú prijímané s potravou.

Pôvodcovia ochorení, ktorí sa dostanú spolu s dýchaným vzduchom do dýchacích ciest tam, ostanú visieť na hliene vytvorenom sliznicou, a sú vyplavení pohybom riasiniek von z tela. Kýchanie alebo kašľanie slúžia tomu istému cieľu.

Špecifická obrana

Špecifická obrana sa vyvíja na rozdiel od nešpecifickej až pri priamom stretnutí s určitým pôvodcom ochorenia. Preto je označovaná aj ako získaná imunita.
Dochádza pritom k formovaniu osobitých ochranných opatrení, ktoré sú celkom cielene namierené proti opakovanému vniknutiu pôvodcu ochorenia do tela. Vychádzajúc z toho má špecifický imunitný systém schopnosť rozoznať a napádať chorobné telu vlastné bunky ako sú tumory.

Špecifická imunitná obrana je sprostredkovaná imunitnými bunkami, tzn. bunkami, ktoré sú uspôsobené k imunologickým reakciám. Jedná sa pritom o takzvané lymfocyty (lat. lympha=čistá, priezračná voda, gréc. kytos=bunka). Lymfocyty sú najmenšie biele krvinky. Ich podiel na celkovom množstve bielych krviniek v krvi činí asi jednu štvrtinu.

Avšak 98% lymfocytov sa nenachádza v krvi, ale v lymfatických orgánoch (lymfatické uzliny, lymfatické cesty, slezina) a v kostnej dreni. Odtiaľ je do krvi stále uvoľňovaná malá časť buniek.

Životnosť lymfocytov sa pohybuje v rozmedzí desiatich dní až viacerých rokov. Najprv sa vyvíjajú v kostnej dreni a v týmuse, t.zn. v primárnych orgánoch imunitného systému, a odtiaľ osídľujú sekundárne imunitné orgány ako lymfatické tkanivo a slezinu.

T-lymfocyty: V týmuse sú tvorené takzvané T-lymfocyty, formované k tomu, aby rozoznávali medzi telu vlastnými a telu cudzími štruktúrami. Týmus (gréc. thymos=prsná žľaza) je dvojlalokový orgán, ktorý leží pod prsnou kosťou. T-lymfocyty tvoria asi 70-80% všetkých lymfocytov v krvi. Patria k špecifickej celulárnej imunitnej obrane. Pri kontakte s cudzou látkou sa vyvíjajú na takzvané T-efektorové lymfocyty, ktoré vyvolávajú, príp. zosilňujú rôzne imunitné reakcie, alebo na T-pamäťové bunky, ktoré aj po rokoch pri opätovnom vniknutí rovnakej cudzej látky túto rozpoznajú a vedú k zosilneným imunitným reakciám.

B-lymfocyty: B-lymfocyty zrejú v kostnej dreni a tvoria asi 15% všetkých lymfocytov v krvi. Patria k špecifickej humorálnej imunitnej obrane. Pri kontakte s cudzou látkou sa vyvíja časť B-lymfocytov na takzvané plazmatické bunky, ktoré tvoria protilátky (=imunoglobulíny, lg) proti tejto cudzej látke. Plazmatické bunky žijú asi 2-3 dni. Z ďalšej časti B-lymfocytov sa stávajú po kontakte s cudzou látkou dlho žijúce B-pamäťové bunky, ktoré ešte po rokoch, aj keď už telo nie je viac vystavené tejto cudzej látke, môžu tvoriť rovnaké protilátky.

Zdravá ŽIVOTOSPRÁVA

Jarná únava postihuje mnoho ľudí. Po zime je organizmus oslabený, chýbajú mu vitamíny a trpel nedostatkom svetla.

Platí veta- nech sú vaše potraviny vašimi liekmi. Zdravá strava je pre človeka dôležitá, obsahuje vitamíny, látky,ktoré nás chránia pred chorobami a priaznivo pôsobia na ľudský organizmus. Potravy a zdravých potravín je dostatok. Množstvo vitamínov je napr. v ovocí, zelenine, celozrnných potravinách, morských živočíchoch alebo mliečnych výrobkoch. Spomedzi zeleniny sú jednotkou paradajky. Obsahujú vitamín C, draslík,pomáhajú odbúravať únavu. Šošovica, hrach a fazuľa obsahujú najvyšší podiel vlákniny. Samozrejme netreba zabúdať ani na kapustu. Má vysoký obsah vitamínu C, ktorý posiľňuje imunitný systém. Citrusové ovocie obsahuje veľa vitamínu C, ktorý chráni bunky. Citróny sú vhodné napr. pri prechladnutí alebo chrípke. Mlieko a mliečne výrobky sú chutné a výživné. Odporúča sa vypiť aspoň pol litra mlieka denne. Je nielen zdravé, ale v kombinácii s medom zabezpečuje aj kľudný spánok. Morské ryby sú najlepším dodávateľom jódu, zinku. Posiľňujú srdce, mozog, chránia pred zápalmi. Zdravých potravín je omnoho viac, avšak cieľom môjho referátu bolo priblížiť vám len tie, ktoré ľudia konzumujú najčastejšie.

Pokiaľ jeme vyváženú a pestrú stravu, robíme pre svoje zdravie veľa. Poslaním stravy je dodať organizmu správne množstvo nevyhnutných živín - tukov,bielkovín, vitamínov, minerálov, vlákniny a tiež vody. Bohužiaľ, mnoho obyvateľov vyspelých krajín dnes konzumuje až veľmi veľa jedla s veľkým množstvom tuku, soli, cukru a alkoholu. Niet divu, keď si takouto stravou urýchľujú cestu k najrôznejším chorobám - cukrovke, srdečným a cievnym chorobám, zubným kazom i niektorým druhom rakoviny.

Strava je základným faktorom podmieňujúcim zdravie

Hlavný problém dnes spočíva v tom, že ľudia sa prejedajú a sú tuční, a to aj preto, že nemajú dostatok pohybu a správnu životosprávu. Bežná strava v priemyselne rozvinutých krajinách obsahuje asi 40 % tuku a práve tu treba urobiť zásadnú zmenu. Je potrebné znížiť množstvo prijímaných živočíšnych a mliečnych tukov a nahradiť ich tukmi rastlinnými. Mali by sme sa vyhýbať hamburgerom, rožkom s párkom, zemiakovým lupienkom, krémovým tortám a zákuskom, pretože sú veľmibohaté na tuky a obsahujú veľa joulov. Na druhej strane by sme mali prijímať v čerstvej zelenine a ovocí hodnotné vitamíny a vlákninu bez obsahu tuku. Zdravý človek nepotrebuje užívať vitamínové prípravky, najmä ak sa správne stravuje.

Dokázalo sa, že je osožnejšie jesť častejšie a menej

Večerať máme najneskoršie o 18. hod a jedlo má byť ľahko stráviteľné. Pretože si nemôžeme presne vypočítať kalorickú hodnotu užitých potravín, dobre je, ak sa budeme pravidelne vážiť a podľa váhy budeme prípadne zvyšovať náročnosť a predlžovať trvanie telesných cvičení. Do týždňa by sme mali raz alebo 2 razy zaradiť "odľahčovacie" dni; denná strava sa skladá len z ovocia a zeleniny alebo len z neomastenej ryže, prípadne zjeme len 5 vajec na tvrdo. Smäd uhášame malým množstvom nesladeného čaju alebo kávy. Polievky buď obmedzujeme, alebo úplne vynecháme. Obmedzíme soľ, lebo viaže vodu v tele. Celkove sa usilujeme menej koreniť a soliť, pretože korenie a soľ vo veľkom množstve zvyšujú chuť do jedenia.

K hlavným princípom zdravej životosprávy patrí okrem zdravej výživy a stravovania aj otužovanie, prechádzky v prírode, športovanie turistika, plávanie, rôzne športové hry, skrátka veľa pohybu na čerstvom vzduchu a výdatný a zdravý spánok, pri ktorom sa obnovujú duševné i telesné sily. Najväčším nepriateľom správnej životo správy je alkohol, fajčenie, užívanie rôznych omamných látok, závislosť od rôznych liekov, ktoré lekári predpisujú pri bolestiach hlavy a nespavosti. Najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť všetkým týmto neduhom, je vôbec s nimi nezačať. Udržiavajme si po celý deň pohodu a dobrú náladu, pretože nervozita, stres, neprimerané požiadavky, nadmerná záťaž neprispievajú k zdravej životospráve a bývajú príčinou zhoršenia zdravotného stavu človeka.

Zdravie je najväčší poklad, zdravie je zárukou šťastia a bohatstva. Zdravá životospráva pomáha zdravie zachovať a predchádzať chorobám. Musíme sa starať o svoje zdravie vždy včas, pretože keď nás choroba prekvapí, je už neskoro. Preto by mali všetci poznať základy zdravej životosprávy, aby boli schopní práce aj radosti. Len v zdravom tele je zdravý duch, preto kto chce mať aj duševné zdravie, mnoho energie a šľachetnú povahu, musí sa starať predovšetkým o zdravie telesné. Telo aj duch sa vždy vyvýjajú spolu, preto čokoľvek škodí telu, škodí to aj duchu a naopak. Buď striedmy v jedle a pití!

Človek potrebuje k rastu a na výrobu tepla a pohybovej sily pokrmy a nápoje. Samo telo sa hlási pocitmi hladu a smädu, keď sa mu nedostáva výživných látok. Pod „výživnými látkami“ rozumieme bielkoviny, tuky, uhľohydráty, vodu a soli. Telo potrebuje len isté množstvo vymenovaných látok, a preto konzumujeme stravu zmiešanú z ríše živočíšnej (mäso, mliko, syry, vajcia) a z ríše rastlinnej (obilniny, strukoviny, zemiaky, ovocie, zelenina). Priemerne potrebuje človek, v závislosti od veku, veľkosti a námahy, denne 50 – 100 g bielkovín, 60 – 100 g tukov, 300 – 500 g cukrov, 2 – 5 l vody a asi 20 g solí. Aj keby človek nepracoval, spotrebuje tieto látky na dýchanie a srdečnú činnosť a na výrobu tepla. Keby neboli v žalúdku a črevách zásoby, žil by človek zo zásob tela. Preto ľudia hladujúci niekoľko dní či týždňov chudnú.

Rastúci človek spotrebuje časť potravy na stavbu svalov a kostí a časť na udržanie života. Starci a ľudia s ukončeným rastom toľko jedla nepotrebujú. Mládež má dostávať veľa výdatnej stravy, čo ale neznamená, že sa má prejedať a jesť len mäso a pochúťky. Jesť by sa malo len pri pocite hladu. Ak je žalúdok pokazený, sám jedlo odpiera. Najlepšie je jesť v pravidelných časoch, tri krát denne, aby mal žalúdok čas tráviť. Mládeži trávi rýchlejšie a jedáva päť krát denne. Zlaté pravidlo znie: Ži striedmo a jednoducho! Treba sa uspokojiť so stravou jednoduchou a nechcieť všetko, čo vidíme na stoloch boháčov a v cukrárňach. Takáto strava býva len pre chuť, zriedka aj zasýti. Je mylné veriť, že snáď alkohol podporuje trávenie, alebo že dokonca posilňuje telo. Ani strava v reštauráciách nebýva najlepšia, zväčša plná mäsa a dráždidiel, chudobná na živiny, aby zákazníci vypili dosť liehovín. Človek nepotrebuje veľa mäsa. Potreba bielkovýn sa dá kryť aj mliekom a syrmi. Telo si s množstvom mäsových bielkovýn poradí až za dlhší čas a zatiaľ zdržuje trávenie.

Veľmi zdravá je strava rastlinná. Múka, obilniny, ryža, hrach, šošovica, fazuľa, zelenina, ovocie. Obsahuje aj látky, ktoré v takom množstve v mäse nenájdeme, napríkladželezo, fosfor, draslík, horčík...

Rôzne nákypy, kaše, knedlíky a podobné pokrmy sú najvýdatnejšou a najlacnejšou stravou. Chleba, ryže a zemiakov by sme mali zjesť päť krát viac ako mäsa, zeleniny a ovocia ešte omnoho viac. Takýto pomer je pre výživu tela výhodný. Výživnosť a stráviteľnosť jedál závisí od ich prípravy, zloženia a striedania. Jednotvárna strava sa preje. Pridaním ovocia, zeleniny, korenín a zavarenín odstránime monotónnosť. Jesť treba pomaly, požuť dobre. Zle požuté kusy zaťažujú žalúdok a nie je z nich toľko úžitku. Voda je najzdravším nápojom. Telo samo jej obsahuje 60 percent. Všetky životu potrebné pochody v tele potrebujú vodu. Každá iná tekutina je telu cudzia, a preto vylučovaná. Ak niekto pije pivo, víno, ovocné šťavy, smäd hasí vždy len voda. Obsiahnuté cukry vstrebú sa ako potravina. Ak nie je pitná voda naporúdzi, môže sa piť sódovka. Príjemné sú vody minerálne s malým množstvom kyseliny uhličitej. Mlieko je nápojom, a zároveň najdokonalejšou potravou vôbec. Mliekom sa dá zvýšiť výživnosť i chuť iných pokrmov. Všetky výrobky z mlieka sú zdraviu prospešné, ale musia sa jesť či piť pomaly, poprípade zajedať chlebom.

Ako sa vystríhať nákazlivých chorôb

Proti nákazám je najlepšie sa chrániť čistotou a striedmosťou. V dobe epidémií musí byť opatrnosť zostrená. Časté kúpele, umývanie rúk, pitie čistej vody a dbanie o čistotu potravín a vystríhanie sa kontaktu s chorými, to sú asi základné pravidlá ochrany. Slnko ničí množstvo baktérií, a preto je dobré nechať ho v určitej miere účinkovať na telo, šatstvo, byt.

Otužovanie

Koža je dôležitý orgán tela. Chráni ho proti vonkajším vplyvom a pomáha udržovať teplotu. Mikropórmi neustále vylučuje rôzne látky a ak špina upchá póry, je tom pre telo nebezpečné, lebo sa nedokáže zbaviť určitého množstva škodlivých látok. Koža sa prispôsobuje okolitej teplote, mení plochu prestupu telesného tepla. Túto schopnosť je ale treba cvičiť, aby nás neprekvapili rýchle teplotné zmeny, na ktoré by koža reagovať nevedela. To je podstata otužovania. Začať s otužovaním je najlepšie už v ranom veku, ak neskôr, tak len pozvoľna. Po horúcich kúpeľoch treba celé telo ovlažiť chladnou vodou, naopak pred studeným kúpeľom v rieke by telo malo mať vopred dostatok naakumulovaného tepla.