Odborníci definujú pojem imunita ako odolnosť organizmu voči rôznym ochoreniam. Imunita je základnou obrannou líniou nielen proti väčšine choroboplodných mikroorganizmov, ale napríklad i proti nádorovému bujneniu.
Prirodzená imunita
Prvú obrannú líniu tvorí prirodzená imunita, ktorá je daná geneticky. Umožňuje človeku brániť sa proti škodlivinám vonkajšieho prostredia a rôznym choroboplodným zárodkom už od narodenia. Základnými bariérami s vrodenou obrannou schopnosťou sú koža a sliznice. Prirodzenej imunite pomáhajú i niektoré bunky v krvi - keď telu cudzí mikroorganizmus prenikne uvedenými bariérami, dokážu rýchlo zasiahnuť.
Získaná imunita
Druhú obrannú líniu predstavuje získaná imunita. Formuje sa v priebehu života na základe kontaktu s cudzorodými látkami (napr. baktériami), ktoré nezlikvidovala prvá (prirodzená) obranná línia. Fungovanie získanej imunity zabezpečuje zložitá sústava buniek a rôznych látok. "Výkonnými orgánmi" tohto systému sú špecializované bunky a bielkoviny-protilátky. Po prvom stretnutí s novým mikróbom špecializované bunky (tzv. B-lymfocyty) sprostredkujú tvorbu protilátok a spúšťajú celý rad mechanizmov, ktorých výsledkom je pohltenie a likvidácia telu cudzích buniek. Tento proces sa nazýva fagocytóza. Zabezpečujú ju dôležité bunky imunitného systému, tzv. makrofágy. B-lymfocyty majú "pamäť" a pri ďalšom kontakte s nepriateľom sú schopné reagovať rýchlejšie. Zložka imunity založená na tvorbe protilátok sa nazýva látková imunita. Druhú zložku, bunkovú imunitu, zabezpečujú dva typy buniek: tzv. T-lymfocyty alebo pomocné bunky ("helpers"), ktoré rozpoznajú votrelcov a zabíjačské NK-bunky ("natural killers"), ktoré ich zlikvidujú. NK-bunky sú významné najmä v obrane proti vírusom a nádorom.
Ako funguje imunita
Imunitný systém tvorí súbor buniek a orgánov, ktoré spolupracujú na obrane organizmu proti cudzorodým zárodkom – mikróbom (drobné, infekčné organizmy ako baktérie a vírusy), parazitom a hubám. Úlohou imunity je i kontrola a odstraňovanie nádorových buniek. Ak imunita zlyhá alebo je oslabená, vznikajú rôzne ochorenia - časté prechladnutie, chrípka, alergia, zápal kĺbov (artritída), ale aj rakovina. Imunita sa dá prirovnať k zložitej a dynamickej komunikačnej sieti. Pri kontakte s nepriateľom začnú imunitné bunky produkovať chemické látky, ktoré umožňujú bunkám regulovať svoj vlastný rast a správanie, zmobilizovať ďalšie bunky a nasmerovať ich na problematické, postihnuté miesta. Orgány imunity sú rozmiestnené po celom tele a spolu s nervovým, srdcovým, pohybovým a tráviacim systémom zaisťujú harmonickú činnosť organizmu ako celku. Základom imunitného systému je teda schopnosť organizmu rozlíšiť telu vlastné a telu cudzie bunky a primerane na ne reagovať. Ak funguje imunitný systém normálne, imunitné obranné bunky sa aktivujú len v prípade, že objavia telu cudzie látky. Čokoľvek, čo môže spustiť obrannú reakciu imunitných buniek sa nazýva antigén. Antigénom môže byť baktéria, vírus alebo len jeho časť.
Zloženie krvi
Všetky krvné bunky majú spoločný základ - akúsi materskú bunku, ktorá sídli v kostnej dreni (v „továrni“ na krvné bunky). Asi 55 % krvi tvorí krvná tekutina – plazma. Zvyšok predstavujú hlavne červené krvinky. Len zlomok percenta tvoria biele krvinky a krvné doštičky. Krv prináša bunkám kyslík a potrebnú výživu - vodu, minerálne látky, bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, ale aj hormóny a enzýmy. Bunky (zas) naopak do krvi odvádzajú odpadové látky, ktoré spolu s krvou putujú do obličiek a do pľúc, kde sa vylučujú.
Krvná plazma
Plazma je prostredie, v ktorom žijú krvinky a krvné doštičky. Spolu s ňou tvoria náplň krvného riečiska - krvného obehu. Plazma obsahuje všetky látky potrebné pre život:
•anorganické: vápnik, fosfor, železo, draslík, sodík, jód, horčík a iné
•organické: bielkoviny, tuky, cukry, hormóny, vitamíny a iné
Plazma je dôležitá na transport krviniek a životne dôležitých látok do tkanív a orgánov. Zároveň slúži na spätné odstraňovanie nepotrebných produktov látkovej výmeny. Niektoré fakty o plazme:
•farba: žltá
•pH: 7,4
•voda: 91%
•organické látky: 7% plazmatické bielkoviny (albumíny, globulíny, fibrinogén), 1% glukóza, enzýmy, vitamíny, hormóny, tuky, cholesterol, močovina a pod.
•anorganické látky: tvoria cca 1% .
Červené krvinky – erytrocyty
Červené krvinky – erytrocyty, majú okrúhly diskovitý tvar s priemerom 7,5 tisícin milimetra, uprostred sú preliačené. Erytrocyty sa vyznačujú jednou zvláštnosťou - sú zvláštne tým, že - neobsahujú genetický materiál (DNA-kyselinu deoxyribonukleovú). Vďaka tomu nemusia celý svoj život robiť nič iné, iba transportovať krvné plyny pomocou krvného farbiva hemoglobínu. Úlohou hemoglobínu je viazať kyslík v pľúcach a dodávať ho všetkým bunkám v tele. Je to možné len vďaka tvaru erytrocytov – podľa potreby sa dokážu výrazne deformovať (napr. pri prechode najtenšími kapilárami).
Erytrocyty nie sú, prirodzene, večné. Dĺžka ich života je 120 dní. Po tomto termíne už nie sú natoľko tvarovo prispôsobivé a nepodarí sa im „precestovať“ cez slezinu - zachytia sa tam a sú „rozmontované“. Niektoré časti (napr. železo) sa pritom recyklujú a využívajú na tvorbu nových erytrocytov. K tvorbe erytrocytov v kostnej dreni (erytropoéza) sú okrem železa potrebné aj iné stavebné látky (vitamíny – B12, kyselina listová a pod.). Erytrocyty zanikajú v pečeni a slezine, po zániku z nich zostáva žlčové farbivo – bilirubín.
Niektoré fakty o erytrocytoch:
•1 červená krvinka obsahuje 270 – 300 miliónov hemoglobínových molekúl
•1 molekula Hb (hemoglobínu) = 4 bielkovinové reťazce globínu (96 % objemu) a 4 % hemu (obsahujúceho železo), pričom každý atóm železa viaže 1 molekulu kyslíka.
Biele krvinky – leukocyty
Biele krvinky – leukocyty, chránia organizmus pred infekciami a cudzorodými látkami. Človek ich má 7 až 8 tisíc/mm3, čo je asi 40 miliárd. Na jednu bielu krvinku pripadá asi 800 červených. Biele krvinky majú narozdiel od červených jadro a je ich niekoľko druhov (delia sa podľa funkcie či tvaru). Sú veľmi dôležité pri imunitných reakciách organizmu. Pôvodcov infekcie ničia priamo, alebo proti nim vytvárajú protilátky. Životnosť bielych krviniek je niekoľko dní až rokov. Biele krvinky sa delia do dvoch základných skupín, a to podľa prítomnosti drobných granuliek v (telesnej tekutine) – cytoplazme:
A. Granulocyty (70 % všetkých leukocytov) - v cytoplazme majú drobné zrniečka. Delia sa na:
•neutrofilné – 60 % leukocytov, fagocytujú (pohlcujú) zvyšky buniek,
•bazofilné (zásadité) – 0,5 % leukocytov, produkujú napr. heparín (protizrážanlivá látka), histamín (rozširuje priemer ciev),
•eozinofilné (kyslé) – uplatňujú sa pri alergických reakciách.
B. Agranulocyty - v cytoplazme nemajú drobné zrniečka. Podľa vzhľadu a funkcie sa delia na:
•lymfocyty
- typu B : množením vznikajú dva druhy - plazmatická bunka (zúčastňuje sa boja), pamäťová bunka (zostáva na uchovanie informácie o cudzorodej látke),
- typu T: podieľajú sa na tzv. bunkovej imunite: Tc- lymfocyty (cytotoxické, aktívne ničia napadnuté bunky alebo baktérie), Th- lymfocyty (pomocné, pri stretnutí s cudzorodou látkou stimulujú Tc a B lymfocyty). Zároveň rozlišujú zmenené, nádorové a transplantované bunky a bojujú proti nim.
•monocyty - 5 % (ničia čo?fagocytózou – pohlcovaním)
Krvné doštičky – trombocyty
Krvné doštičky - trombocyty - hrajú dôležitú úlohu pri zastavení krvácania, pri zrážanlivosti krvi. Majú nepravidelný tvar a podobne ako červené krvinky, sú bez jadra. Vznikajú „odštiepením“ z tzv. megakaryocytov, ktoré sa nachádzajú v kostnej dreni. V jednom mm3 ich je 200 - 300 tisíc, životnosť sa pohybuje v rozpätí 5 -12 dní. Ak dôjde k zraneniu, krvné doštičky sa zhluknú v mieste poranenia a uvoľňujú látky, ktoré spolupôsobia pri zrážaní krvi. Zrážanie krvi je veľmi zložitý proces, v ktorom majú krvné doštičky nezastupiteľnú funkciu. Vďaka nim je organizmus chránený pred vykrvácaním.
IMUNITNÝ SYSTÉM
Pod imunitným systémom (lat. immunis=voľný, nedotknutý, neporušený) sú zahrnuté orgány, bunky a bielkovinové látky, ktorých funkcia spočíva v udržiavní individuálnych štruktúr pomocou obrany proti telu cudzím látkam a pôvodcom ochorení ako sú baktérie, vírusy, parazity alebo plesne.
Predpokladom toho je, že imunitný systém dokáže rozoznávať telu vlastné a telu cudzie látky, takže v normálnom prípade nenastane imunitná reakcia proti vlastnému zdravému telu („imunologická tolerancia“).
Úlohou imunitného systému je prirodzene aj rozoznávanie a napádanie chorobných telu vlastných buniek ako sú nádorové bunky.
Obrana tela vyvinutá počas evolúcie, sa delí na dva hlavné systémy: na nešpecifickú obranu proti pôvodcom ochorení a cudzím látkam všeobecne a na špecifickú obranu vždy len proti určitým pôvodcom ochorení. Špecifické a nešpecifické obranné mechanizmy sú spolu úzko prepojené.
Všeobecne o imunitnom systéme
Imunitný systém slúži organizmu predovšetkým na obranu proti pôvodcom ochorení a cudzím látkam, ktoré doň vnikli zvonku. Z toho vyplýva jeho schopnosť rozoznať a odstrániť chorobne zmenené, telu vlastné bunky. K tomu je organizmu k dispozícii špecifická a nešpecifická obrana, ktorej slúžia rôzne funkčné spôsoby a ktoré sa pri imunitnej reakcii navzájom dopĺňajú. V dôsledku imunitných reakcií vznikajú zápaly, ktoré vedú k odstráneniu škodlivých alergénov.
Prehnané imunitné reakcie sa môžu vyskytnúť vo forme alergií. Pri takzvaných autoimunitných ochoreniach sa imunitný systém obráti proti vlastným telesným štruktúram a poškodzuje ich.
Ak je toto rozoznávanie chorobne zmenených telu vlastných buniek narušené, môže dôjsť k vývoju zhubných nádorov. Takzvané syndrómy nedostatočnej imunity, pri ktorých je imunitný systém vyvinutý len nedostatočne, vedú u postihnutých pacientov k zvýšenej náchylnosti na infekcie.
Poruchy imunitného systému, ktoré majú pri kontakte s pôvodcami ochorení alebo s cudzími látkami za následok nedostatočnú alebo chýbajúcu imunitnú reakciu organizmu, vedú u postihnutých k zvýšenej náchylnosti na infekcie. Takéto poruchy sa môžu vyskytnúť vo forme takzvaných syndrómov nedostatočnej imunity a môžu byť tak vrodené, ako aj získané počas života v súvislosti s ochoreniami (napr. leukémia, AIDS).
Z toho vyplýva, že reakčná schopnosť imunitného systému je ovplyvňovaná faktormi ako sú výživa, črevná flóra, príp. fyzický a psychický stav indivídua. Ak napríklad vo výžive dlhodobo chýbajú určité látky ako železo, zinok alebo vitamíny, je obranyschopnosť tela znížená. Početné výskumy mohli dokázať značný vplyv stresových faktorov na imunitnú obranu.
Opatrenia ako rozumné otužovanie sa a pravidelný pohyb vo forme prechádzok alebo ľahkého športu posilňujú obranný systém. Aj rôzne spôsoby prírodného liečenia ako hydroterapia (sauna, kúpele, striedavé sprchovanie teplou a studenou vodou) alebo fytoterapia (aplikácia rastlinných extraktov, napr. rudbekia alebo arnikový koreň) vykazujú pozitívne pôsobenie.
Ako funguje imunitný systém
Všeobecné informácie
Na imunologickej obrane proti pôvodcom ochorení sa vo všeobecnosti podieľajú nielen špecifické ale aj nešpecifické faktory. Imunokompetentné bunky, uspôsobené na imunitnú reakciiu, rozoznajú cudziu látku, napr. baktériu, podľa jej cudzej štruktúry povrchu. Táto sa o.i. skladá z cudzorodých bielkovín, takzvaných antigénov. B-lymfocyty môžu tvoriť proti antigénom špeciálne protilátky, ktoré sa vždy hodia ako kľúč do svojho špecifického zámku. Protilátky pozostávajú z bielkovín.
Predpokladá sa, že organizmus je schopný vyrábať špecifické protilátky na asi 10 až 100 rozličných antigénov. Protilátky sa podľa typu rozdeľujú do piatich tried, ktoré majú pri imunitnej odpovedi rozdielny význam:
- lgG-protilátky sú najčastejšie imunoglobulíny a vyskytujú sa prevažne v krvnej plazme. Viažu mikroorganizmy a napr. baktériami tvorené, v plazme sa vyskytujúce jedovaté látky (=toxíny), takže môžu byť vzápätí lepšie zachytené fagocytmi nešpecifickej obrany.
- lgM-protilátky sú tvorené hlavne na začiatku obrannej reakcie. Aktivujú komplement nešpecifickej obrany obzvlášť účinným spôsobom.
- lgA-protilátky sa vyskytujú predovšetkým v slinách, v slznej tekutine, v pote, v nosovom hliene a v pľúcnych sekrétoch a sekrétoch žalúdočno-črevného traktu. Chránia hlavne sliznice orgánov pred bakteriálnymi infekciami.
- lgE-protilátky hrajú osobitnú rolu pri obrane pred parazitmi a pri alergických reakciách. Ak sa dostanú do kontaktu s alergénmi, napoja takzvané mastocyty, ktoré vedú k zápalovým alergickým reakciám.
O úlohe lgD-protilátok je doposiaľ málo známe.
Ak sa do organizmu dostanú cudzie látky alebo pôvodcovia ochorení, sú rozoznané a zachytené makrofágami a transportované do lymfatického tkaniva. Tu sú prezentované ich antigény T-lymfocytom, príp. B-lymfocytom, čím sa vyvolajú špecifické imunitné reakcie. B-lymfocyty tvoria protilátky, ktoré tvoria s náležitým antigénom v tele zotrvávajúcich cudzích látok alebo pôvodcov ochorení komplex „antigén-protilátka“. Pri tomto spojení s protilátkou stráca už veľa antigénov svoj škodlivý účinok, sú „neutralizované“.
Fagocyty nešpecifického systému zachytia vzápätí komplexy antigénu s protilátkou a vylúčia ich tak z krvi. Mimo tvorenia protilátok B-lymfocytmi dochádza k aktivácii T-lymfocytov, ktoré môžu pôvodcov ochorenia priamo zničiť. Súčasne sú aktivované aj určité bunky nešpecifického systému, ktoré majú pre bunky ničiaci účinok, takzvané cytotoxické bunky, a priamo ničia cudzie látky.
Uvoľnením látok, ktoré vedú k rozšíreniu krvných ciev príp. k zvýšenej priepustnosti stien ciev (napr. histamíny, faktory komplementu), je vyvolaný zápal v infikovanom tkanive s typickými znakmi zápalu- sčervenanie, opuchnutie, oteplenie, bolesť a obmedzená funkcia tkaniva. Sprievodná aktivácia a rozmnoženie lymfocytov a zvýšené prekrvenie vedú často k zväčšeniu lymfatických uzlín, príp. sleziny.
Tvorením B- príp. T-pamäťových buniek si je imunitný systém schopný uchovať v pamäti cudziu povrchovú štruktúru, takže pri opätovnom kontakte s rovnakým pôvodcom ochorenia môže reagovať rýchlejšie a so silnejšou produkciou protilátok než po prvý raz. Tento femomén je označovaný ako imunologická pamäť. Obranná schopnosť organizmu sa tým môže tak zmeniť, že pri opakovanej infekcii tým istým pôvodcom ochorenia nenastanú vôbec žiadne chorobné symptómy. V tomto prípade je telo voči danému pôvodcovi ochorenia imúnne. Z tohto dôvodu sa vyskytujú niektoré infekčné ochorenia prevažne v detskom veku (takzvané „detské choroby“ ako osýpky, ružienky, mumps). Pri neskoršej opakovanej infekcii je organizmus voči ochoreniu imúnny.
Princíp tvorenia imunity telom je využitý pri ochranných očkovaniach proti pôvodcom ochorení. Pri takzvanej aktívnej imunizácii sa do organizmu zavedie neškodné množstvo určitého antigénu alebo producenta antigénu vo forme očkovacej látky (živý, oslabený alebo mŕtvy pôvodca ochorenia). Imunitný systém reaguje slabou prvotnou odpoveďou. Pri opätovnom kontakte s pôvodcom ochorenia infekciou sú už k dispozícii špecifické pamäťové bunky, čím môže nasledovať rýchla silnejšia imunitná obrana. Takto očkovaním získaná imunita tela vydrží niekoľko rokov.
Pri pasívnej imunizácii sa pacientovi zavádzajú proti danému antigénu hotové protilátky. Imunita vydrží v tomto prípade väčšinou iba niekoľko mesiacov.
Rôzne výskumy dokazujú silný vplyv psychických faktorov na imunitný systém. Podľa toho sú imunitný, nervový a hormonálny systém prepojené do jedného koordinovaného reagujúceho spojenia, takzvanej „imuno-neuro-endokrinnej siete“. Tak zabraňuje napr. adrenalín, ktorý je uvoľňovaný pri zvýšenej aktivite (stresový hormón), produkcii protilátok B-lymfocytmi.
Zloženie imunitného systému Imunitný systém ľudského tela je mimoriadne komplexný, diferencovaný a v mnohých čiastočných aspektoch až do dnes ešte nie celkom pochopený.
Na tvorbe imunitného systému sa podieľajú mnohé orgány a bunkové systémy. K primárnym orgánom imunitného systému patria pečeň, kostná dreň a týmus, k sekundárnym slezina, príp. lymfatické uzliny a lymfatické tkanivo v žalúdočno-črevnom trakte, v pľúcach a v močovo-genitálnom systéme. Imunitná obrana pozostáva z nešpecifickej a špecifickej časti, ktoré sú pri svojej činnosti úzko navzájom spojené.
Nešpecifická obrana Nešpecifická obrana je pripravená zneškodniť cudzie látky a pôvodcov ochorení všeobecného druhu už pri prvom kontakte. Preto sa o nej hovorí aj ako o vrodenej imunite. K nešpecifickej obrane patria humorálne a celulárne mechanizmy.
Humorálne faktory: Takzvané humorálne (lat. humor=tekutina), tzn. tie faktory nešpecifickej obrany, ktoré sú rozpustené v telových tekutinách, sú baktericídne pôsobiace (=baktérie zabíjajúce) substancie. K tomu patrí enzým
lyzozým, ktorý je obsiahnutý v rôznych telových sekrétoch ako slzná tekutina a sliny, a napáda bunkové steny mnohých baktérií. Popritom existuje ešte takzvaný
komplementový systém. Jedná sa o enzymatický systém tvorený pečeňou, ktorý pozostáva asi z 20 krvných bielkovinových látok a vedie k rozpadu telu cudzích buniek.Vychádzajúc z toho, patrí aj takzvaný interferón, ktorý má pôsobenie namierené prevažne proti vírusom, k nešpecifickej humorálnej obrane.
Celulárne faktory: K obranným bunkám nešpecifického systému, nazývané aj fagocyty, patria granulocyty (forma bielych krviniek), makrofágy a mastocyty. Vo svojom vnútri obsahujú mikroskopicky malé telieska, takzvané granuly (lat. granum=jadro), v ktorých sú uložené látky, ktoré v normálnom prípade môžu spustiť, príp. zosilniť zápalnú reakciu orientovanú na uzdravovanie.
Mimo humorálnych a celulárnych mechanizmov podporujú nešpecifickú imunitnú obranu ďalšie faktory. Zdravá koža tak poskytuje prirodzenú ochranu proti vniknutiu pôvodcov ochorení. Žalúdočná šťava ničí pomocou svojej vysokej kyslosti baktérie, ktoré sú prijímané s potravou.
Pôvodcovia ochorení, ktorí sa dostanú spolu s dýchaným vzduchom do dýchacích ciest tam, ostanú visieť na hliene vytvorenom sliznicou, a sú vyplavení pohybom riasiniek von z tela. Kýchanie alebo kašľanie slúžia tomu istému cieľu.
Špecifická obrana
Špecifická obrana sa vyvíja na rozdiel od nešpecifickej až pri priamom stretnutí s určitým pôvodcom ochorenia. Preto je označovaná aj ako získaná imunita.
Dochádza pritom k formovaniu osobitých ochranných opatrení, ktoré sú celkom cielene namierené proti opakovanému vniknutiu pôvodcu ochorenia do tela. Vychádzajúc z toho má špecifický imunitný systém schopnosť rozoznať a napádať chorobné telu vlastné bunky ako sú tumory.
Špecifická imunitná obrana je sprostredkovaná imunitnými bunkami, tzn. bunkami, ktoré sú uspôsobené k imunologickým reakciám. Jedná sa pritom o takzvané
lymfocyty (lat. lympha=čistá, priezračná voda, gréc. kytos=bunka). Lymfocyty sú najmenšie biele krvinky. Ich podiel na celkovom množstve bielych krviniek v krvi činí asi jednu štvrtinu.
Avšak 98% lymfocytov sa nenachádza v krvi, ale v lymfatických orgánoch (lymfatické uzliny, lymfatické cesty, slezina) a v kostnej dreni. Odtiaľ je do krvi stále uvoľňovaná malá časť buniek.
Životnosť lymfocytov sa pohybuje v rozmedzí desiatich dní až viacerých rokov. Najprv sa vyvíjajú v kostnej dreni a v týmuse, t.zn. v primárnych orgánoch imunitného systému, a odtiaľ osídľujú sekundárne imunitné orgány ako lymfatické tkanivo a slezinu.
T-lymfocyty: V týmuse sú tvorené takzvané T-lymfocyty, formované k tomu, aby rozoznávali medzi telu vlastnými a telu cudzími štruktúrami. Týmus (gréc. thymos=prsná žľaza) je dvojlalokový orgán, ktorý leží pod prsnou kosťou. T-lymfocyty tvoria asi 70-80% všetkých lymfocytov v krvi. Patria k špecifickej celulárnej imunitnej obrane. Pri kontakte s cudzou látkou sa vyvíjajú na takzvané T-efektorové lymfocyty, ktoré vyvolávajú, príp. zosilňujú rôzne imunitné reakcie, alebo na T-pamäťové bunky, ktoré aj po rokoch pri opätovnom vniknutí rovnakej cudzej látky túto rozpoznajú a vedú k zosilneným imunitným reakciám.
B-lymfocyty: B-lymfocyty zrejú v kostnej dreni a tvoria asi 15% všetkých lymfocytov v krvi. Patria k špecifickej humorálnej imunitnej obrane. Pri kontakte s cudzou látkou sa vyvíja časť B-lymfocytov na takzvané plazmatické bunky, ktoré tvoria protilátky (=imunoglobulíny, lg) proti tejto cudzej látke. Plazmatické bunky žijú asi 2-3 dni. Z ďalšej časti B-lymfocytov sa stávajú po kontakte s cudzou látkou dlho žijúce B-pamäťové bunky, ktoré ešte po rokoch, aj keď už telo nie je viac vystavené tejto cudzej látke, môžu tvoriť rovnaké protilátky.
Zdravá ŽIVOTOSPRÁVA
Jarná únava postihuje mnoho ľudí. Po zime je organizmus oslabený, chýbajú mu vitamíny a trpel nedostatkom svetla.
Platí veta- nech sú vaše potraviny vašimi liekmi. Zdravá strava je pre človeka dôležitá, obsahuje vitamíny, látky,ktoré nás chránia pred chorobami a priaznivo pôsobia na ľudský organizmus. Potravy a zdravých potravín je dostatok. Množstvo vitamínov je napr. v ovocí, zelenine, celozrnných potravinách, morských živočíchoch alebo mliečnych výrobkoch. Spomedzi zeleniny sú jednotkou paradajky. Obsahujú vitamín C, draslík,pomáhajú odbúravať únavu. Šošovica, hrach a fazuľa obsahujú najvyšší podiel vlákniny. Samozrejme netreba zabúdať ani na kapustu. Má vysoký obsah vitamínu C, ktorý posiľňuje imunitný systém. Citrusové ovocie obsahuje veľa vitamínu C, ktorý chráni bunky. Citróny sú vhodné napr. pri prechladnutí alebo chrípke. Mlieko a mliečne výrobky sú chutné a výživné. Odporúča sa vypiť aspoň pol litra mlieka denne. Je nielen zdravé, ale v kombinácii s medom zabezpečuje aj kľudný spánok. Morské ryby sú najlepším dodávateľom jódu, zinku. Posiľňujú srdce, mozog, chránia pred zápalmi. Zdravých potravín je omnoho viac, avšak cieľom môjho referátu bolo priblížiť vám len tie, ktoré ľudia konzumujú najčastejšie.
Pokiaľ jeme vyváženú a pestrú stravu, robíme pre svoje zdravie veľa. Poslaním stravy je dodať organizmu správne množstvo nevyhnutných živín - tukov,bielkovín, vitamínov, minerálov, vlákniny a tiež vody. Bohužiaľ, mnoho obyvateľov vyspelých krajín dnes konzumuje až veľmi veľa jedla s veľkým množstvom tuku, soli, cukru a alkoholu. Niet divu, keď si takouto stravou urýchľujú cestu k najrôznejším chorobám - cukrovke, srdečným a cievnym chorobám, zubným kazom i niektorým druhom rakoviny.
Strava je základným faktorom podmieňujúcim zdravie
Hlavný problém dnes spočíva v tom, že ľudia sa prejedajú a sú tuční, a to aj preto, že nemajú dostatok pohybu a správnu životosprávu. Bežná strava v priemyselne rozvinutých krajinách obsahuje asi 40 % tuku a práve tu treba urobiť zásadnú zmenu. Je potrebné znížiť množstvo prijímaných živočíšnych a mliečnych tukov a nahradiť ich tukmi rastlinnými. Mali by sme sa vyhýbať hamburgerom, rožkom s párkom, zemiakovým lupienkom, krémovým tortám a zákuskom, pretože sú veľmibohaté na tuky a obsahujú veľa joulov. Na druhej strane by sme mali prijímať v čerstvej zelenine a ovocí hodnotné vitamíny a vlákninu bez obsahu tuku. Zdravý človek nepotrebuje užívať vitamínové prípravky, najmä ak sa správne stravuje.
Dokázalo sa, že je osožnejšie jesť častejšie a menej
Večerať máme najneskoršie o 18. hod a jedlo má byť ľahko stráviteľné. Pretože si nemôžeme presne vypočítať kalorickú hodnotu užitých potravín, dobre je, ak sa budeme pravidelne vážiť a podľa váhy budeme prípadne zvyšovať náročnosť a predlžovať trvanie telesných cvičení. Do týždňa by sme mali raz alebo 2 razy zaradiť "odľahčovacie" dni; denná strava sa skladá len z ovocia a zeleniny alebo len z neomastenej ryže, prípadne zjeme len 5 vajec na tvrdo. Smäd uhášame malým množstvom nesladeného čaju alebo kávy. Polievky buď obmedzujeme, alebo úplne vynecháme. Obmedzíme soľ, lebo viaže vodu v tele. Celkove sa usilujeme menej koreniť a soliť, pretože korenie a soľ vo veľkom množstve zvyšujú chuť do jedenia.
K hlavným princípom zdravej životosprávy patrí okrem zdravej výživy a stravovania aj otužovanie, prechádzky v prírode, športovanie turistika, plávanie, rôzne športové hry, skrátka veľa pohybu na čerstvom vzduchu a výdatný a zdravý spánok, pri ktorom sa obnovujú duševné i telesné sily. Najväčším nepriateľom správnej životo správy je alkohol, fajčenie, užívanie rôznych omamných látok, závislosť od rôznych liekov, ktoré lekári predpisujú pri bolestiach hlavy a nespavosti. Najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť všetkým týmto neduhom, je vôbec s nimi nezačať. Udržiavajme si po celý deň pohodu a dobrú náladu, pretože nervozita, stres, neprimerané požiadavky, nadmerná záťaž neprispievajú k zdravej životospráve a bývajú príčinou zhoršenia zdravotného stavu človeka.
Zdravie je najväčší poklad, zdravie je zárukou šťastia a bohatstva. Zdravá životospráva pomáha zdravie zachovať a predchádzať chorobám. Musíme sa starať o svoje zdravie vždy včas, pretože keď nás choroba prekvapí, je už neskoro. Preto by mali všetci poznať základy zdravej životosprávy, aby boli schopní práce aj radosti. Len v zdravom tele je zdravý duch, preto kto chce mať aj duševné zdravie, mnoho energie a šľachetnú povahu, musí sa starať predovšetkým o zdravie telesné. Telo aj duch sa vždy vyvýjajú spolu, preto čokoľvek škodí telu, škodí to aj duchu a naopak. Buď striedmy v jedle a pití!
Človek potrebuje k rastu a na výrobu tepla a pohybovej sily pokrmy a nápoje. Samo telo sa hlási pocitmi hladu a smädu, keď sa mu nedostáva výživných látok. Pod „výživnými látkami“ rozumieme bielkoviny, tuky, uhľohydráty, vodu a soli. Telo potrebuje len isté množstvo vymenovaných látok, a preto konzumujeme stravu zmiešanú z ríše živočíšnej (mäso, mliko, syry, vajcia) a z ríše rastlinnej (obilniny, strukoviny, zemiaky, ovocie, zelenina). Priemerne potrebuje človek, v závislosti od veku, veľkosti a námahy, denne 50 – 100 g bielkovín, 60 – 100 g tukov, 300 – 500 g cukrov, 2 – 5 l vody a asi 20 g solí. Aj keby človek nepracoval, spotrebuje tieto látky na dýchanie a srdečnú činnosť a na výrobu tepla. Keby neboli v žalúdku a črevách zásoby, žil by človek zo zásob tela. Preto ľudia hladujúci niekoľko dní či týždňov chudnú.
Rastúci človek spotrebuje časť potravy na stavbu svalov a kostí a časť na udržanie života. Starci a ľudia s ukončeným rastom toľko jedla nepotrebujú. Mládež má dostávať veľa výdatnej stravy, čo ale neznamená, že sa má prejedať a jesť len mäso a pochúťky. Jesť by sa malo len pri pocite hladu. Ak je žalúdok pokazený, sám jedlo odpiera. Najlepšie je jesť v pravidelných časoch, tri krát denne, aby mal žalúdok čas tráviť. Mládeži trávi rýchlejšie a jedáva päť krát denne. Zlaté pravidlo znie: Ži striedmo a jednoducho! Treba sa uspokojiť so stravou jednoduchou a nechcieť všetko, čo vidíme na stoloch boháčov a v cukrárňach. Takáto strava býva len pre chuť, zriedka aj zasýti. Je mylné veriť, že snáď alkohol podporuje trávenie, alebo že dokonca posilňuje telo. Ani strava v reštauráciách nebýva najlepšia, zväčša plná mäsa a dráždidiel, chudobná na živiny, aby zákazníci vypili dosť liehovín. Človek nepotrebuje veľa mäsa. Potreba bielkovýn sa dá kryť aj mliekom a syrmi. Telo si s množstvom mäsových bielkovýn poradí až za dlhší čas a zatiaľ zdržuje trávenie.
Veľmi zdravá je strava rastlinná. Múka, obilniny, ryža, hrach, šošovica, fazuľa, zelenina, ovocie. Obsahuje aj látky, ktoré v takom množstve v mäse nenájdeme, napríkladželezo, fosfor, draslík, horčík...
Rôzne nákypy, kaše, knedlíky a podobné pokrmy sú najvýdatnejšou a najlacnejšou stravou. Chleba, ryže a zemiakov by sme mali zjesť päť krát viac ako mäsa, zeleniny a ovocia ešte omnoho viac. Takýto pomer je pre výživu tela výhodný. Výživnosť a stráviteľnosť jedál závisí od ich prípravy, zloženia a striedania. Jednotvárna strava sa preje. Pridaním ovocia, zeleniny, korenín a zavarenín odstránime monotónnosť. Jesť treba pomaly, požuť dobre. Zle požuté kusy zaťažujú žalúdok a nie je z nich toľko úžitku. Voda je najzdravším nápojom. Telo samo jej obsahuje 60 percent. Všetky životu potrebné pochody v tele potrebujú vodu. Každá iná tekutina je telu cudzia, a preto vylučovaná. Ak niekto pije pivo, víno, ovocné šťavy, smäd hasí vždy len voda. Obsiahnuté cukry vstrebú sa ako potravina. Ak nie je pitná voda naporúdzi, môže sa piť sódovka. Príjemné sú vody minerálne s malým množstvom kyseliny uhličitej. Mlieko je nápojom, a zároveň najdokonalejšou potravou vôbec. Mliekom sa dá zvýšiť výživnosť i chuť iných pokrmov. Všetky výrobky z mlieka sú zdraviu prospešné, ale musia sa jesť či piť pomaly, poprípade zajedať chlebom.
Ako sa vystríhať nákazlivých chorôb
Proti nákazám je najlepšie sa chrániť čistotou a striedmosťou. V dobe epidémií musí byť opatrnosť zostrená. Časté kúpele, umývanie rúk, pitie čistej vody a dbanie o čistotu potravín a vystríhanie sa kontaktu s chorými, to sú asi základné pravidlá ochrany. Slnko ničí množstvo baktérií, a preto je dobré nechať ho v určitej miere účinkovať na telo, šatstvo, byt.
Otužovanie
Koža je dôležitý orgán tela. Chráni ho proti vonkajším vplyvom a pomáha udržovať teplotu. Mikropórmi neustále vylučuje rôzne látky a ak špina upchá póry, je tom pre telo nebezpečné, lebo sa nedokáže zbaviť určitého množstva škodlivých látok. Koža sa prispôsobuje okolitej teplote, mení plochu prestupu telesného tepla. Túto schopnosť je ale treba cvičiť, aby nás neprekvapili rýchle teplotné zmeny, na ktoré by koža reagovať nevedela. To je podstata otužovania. Začať s otužovaním je najlepšie už v ranom veku, ak neskôr, tak len pozvoľna. Po horúcich kúpeľoch treba celé telo ovlažiť chladnou vodou, naopak pred studeným kúpeľom v rieke by telo malo mať vopred dostatok naakumulovaného tepla.
