Slintačka a krívačka je najmä ochorenie kopytníkov ako oviec, ošípaných, hovädzieho dobytka, kôz, byvolov a jelenej a danielej zveri. Táto infekcia sa popri BSE všeobecne pokladá za hospodársky najrozšírenejšie ochorenie zvierat. Je spôsobovaná vírusom afty, vírusom zo skupiny picornavírusov a je extrémne náklazlivá. Pre choré zvieratá je ochorenie veľmi bolestivé a u mladých zvierat prebieha často smrteľne. Liečba neexistuje.

Vo veľmi zriedkavých prípadoch bol pozorovaný prenos na človeka, napr. pri dojení, porážaní alebo u zverolekárov. Chorobu je podľa zákona o zvieracích nákazách a predpise o slintačke a krívačke povinné ohlásiť.

Všeobecné informácie

Po šoku z BSE a jeho značných sociálnych, politických a finančných následkov, postihol koncom februára/začiatkom marca 2001 verejnosť nový šok. V Anglicku sa epidemicky vyskytlo vírusové ochorenie slintačky a krívačky. Ale aj v Nemecku bolo niekoľko podozrivých prípadov, tak bolo na jednom statku pri Neusse v NRW zabitých ca. 1600 oviec. Dôvodom bolo, že u piatich z 80 oviec dovezených z Anglicka sa našli protilátky proti vírusu. Ale na základe kontrolných vyšetrení sa podozrenie našťastie nepotvrdilo.

Vírus môže byť prenášaný mliekom, mäsom, krmivom, vzduchom alebo aj šatstvom človeka a samozrejme infikovanými zvieratami samými. Preto sa nákaza považuje za extrémne infekčnú. V zriedkavých prípadoch bol pozorovaný aj prenos na človeka, napr. pri dojení, porážaní alebo u zverolekárov; choroba však u človeka prebieha relatívne mierne.

V Anglicku mala epidémia značný dopad na život ľudí. Celé oblasti tak boli takmer celkom odrezané od okolitého sveta. Zatvorili sa školy a zrušili sa mnohé športové podujatia. Bol pozastavený každý obchod so zvieratami.

Z histórie

Slintačka a krívačka je pre poľnohospodárov už dlho známa ako hrozivá nákaza zvierat. Predtým však, kvôli obmedzenej mobilite ľudí a zvierat, ostávala vo svojom šírení väčšinou miestne ohraničená. Okrem toho sa vtedy s ochorením mohlo zaobchádzať inak. Existujú napr. ústne pramene z 18. storočia, kde sa pri prepuknutí nákazy roľníci postarali o to, že sa potom súčasne nakazili všetky zvieratá tak rýchlo, ako to len bolo možné. Týmto spôsobom boli epidémie časovo ohraničené. Pritom uhynuté zvieratá sa museli oželieť, čo však bolo stále lepšie, než veľmi dlhá pretrvávajúca pomalá epidémia, na konci s rovnakými stratami zvierat.

Aké pustošivé následky však malo prepuknutie tejto epidémie v extrémne globálnom a mobilnom svete, ozrejmíme na nasledovných príkladoch: 

Spolková Republika Nemecko 1950-1988

V rokoch 1950 až 1988 boli v Spolkovej Republike Nemecko stále sa opakujúce epidémie slintačky a krívačky. Až od roku 1989 sa Nemecko pokladalo za zbavené slintačky a krívačky. Prepuknutia epidémií boli v rokoch 1951, 1952, 1962 ako aj v roku 1965. Pri týchto epidémiách bol, podľa štatistiky Spolkového výskumného ústavu pre vírusové ochorenia zvierat (BFAV) v Tübingen, postihnutý extrémne vysoký počet 154 404, 64 372, 11 265 a nakoniec 19 942 statkov. Ročnými očkovaniami, pokrývajúcimi celé územia, sa podarilo dostať nákazu v celej Európe pod kontrolu, až v roku 1991 bola EÚ uznaná za zbavenú slintačky a krívačky a očkovací program bol zastavený. 

Veľká Británia 1966/67

Na vrchole tejto nákazy slintačkou a krívačkou ochorelo denne až 80 zvierat. Pritom bolo spolu postihnutých 2 346 statkov s 433 990 kusmi hovädzieho dobytka, oviec, kôz a ošípaných, ktoré museli byť všetky utratené. 

Thajsko 1997

Táto epidémia sa z ostrovov priam expozívne rozšírila v priebehu niekoľkých dní. Spolu bolo postihnutých 3 134 zvieracích statkov s viac ako 4,5 miliónmi ošípaných, z ktorých ochorel cca. 1 milión. Od tejto doby takmer celkom stroskotal celý obchod s ošípanými. Hospodársky dopad je dodnes obrovský. 

Veľká Británia 2001

Začiatkom roku 2001 prepukla vo Veľkej Británii opäť epidémia, ktorá sa rozšírila po celej krajine. Následkom bola dlhotýždňová karanténa v mnohých častiach krajiny. Obzvlášť deprimujúce boli početné hranice, na ktorých boli upálené státisíce zvierat. Epidémia sa rozšírila ďalej do Írska, Francúzska a až do Holandska. Spolková Republika Nemecko ostala napodiv uchránená. Materiálne škody sa len vo Veľkej Británii odhadujú na viac ako 30 miliárd DM. Začiatkom mája sa nákaza vytratila, a tým zmizla aj z médií.

Pôvodca

Pôvodcom je vírus so slovenskými názvom vírus slintačky a krívačky, označovaný aj ako vírus afty. Jedná sa pritom o vírus zo skupiny picornavírusov (pico= veľmi malý), picornavírusy sú najmenšie známe RNA-vírusy s priemerom ca. 20-30 nm (1 nm = 1 miliardina metra). Pôvodca sa teplotami nad 56 °C zničí. Okrem toho je citlivý na kyseliny.

Cesta šírenia nákazy

Vírusy sú predovšetkým vylučované slinami, ako aj aftami inikovaných zvierat. Pod aftami rozumieme malé infekčné pľuzgieriky, porovnateľné s infekciou herpesu v oblasti úst. Označenie pochádza z gréčtiny a znamená malú hubu.

Prijatie inými, ešte neinfikovanými zvieratami, nastáva hlavne oblasťou nosového a ústneho otvoru, čiže orálne. K infekciám však môžu viesť aj živočíšne produkty ako mlieko a mäso.

Inkubačná doba

Inkubačná doba, čiže doba medzi infikovaním a prepuknutím ochorenia, je u oviec 1 až 6 dní, u hovädzieho dobytka 2 až 7 dní a u ošípaných 2 až 12 dní.

Symptómy a priebeh

Symptómy sú u ošípanej, ovce a kravy čiastočne o čosi odlišné. Všeobecne sa však dá povedať:

Zvieratám sa na slizniciach v oblasti papule a na vemenách vytvoria afty, pričom klesá produkcia mlieka. Neskôr sa ochorenie pažerákom rozšíri až do žalúdka, takže zvieratá trpia silnými bolesťami a nemôžu už žrať. Ťažké symptómy sa objavujú aj na čelustiach, ktoré zachádzajú tak ďaleko, že zvieratá by museli od veľkých bolestí v škárach behať. Ovce začínajú ochrňovať a ošípané sa z miesta pohybujú už len kĺzavo. U starších zvierat končí ochorenie zriedka smrteľne, mladšie zvieratá, najmä kravy, uhynú naproti tomu častejšie. Teľatá uhynú väčšinou na akútne zlyhanie srdca alebo v dôsledku zápalu srdcového svalu.

Diagnóza

Pľuzgiere a nápadná slintavosť, horúčka, ako aj nežravosť, sa považujú za diagnózu na podozrenie. Skutočná diagnóza nastáva vírusom – a dôkazom protilátok.

Terapia

Terapia proti vírusu neexistuje. Zvietatá bývajú utratené, hoci, ako bolo spomínané, dospelé zvieratá ochorenie spravidla prežijú. U mladých zvierat sa musí počítať s vyššou mierou úmrtnosti a s poškodeniami srdcového svalu.

Očkovanie

Existujú očkovacie látky, ktoré sa však smú použiť len v núdzovom prípade, čiže pri prepuknutí epidémie na ochranu zvierat v širšom okolí. Ale aj tieto zvieratá musia byť neskôr utratené. Preventívne ochranné očkovanie je od roku 1991 v EÚ zakázané. Dôvody sú čisto hospodárskeho druhu, pretože napr. v Japonsku a v USA zakázali zaočkované zvieratá dovážať, pretože infikované a zaočkované zvieratá nemožno dodnes rozlíšiť.

Tlak roľníkov, ktorí sú už mnohé týždne v karanténe, aby sa už konečne zrušil zákaz očkovania, stále silnie, aj keď EÚ celkom otvorene hrozí hospodárskymi sankciami. Partlament EÚ tak začiatkom apríla 2001 s väčšinou 415 k 19 schválil rezolúciu, v ktorej sa vyzýva komisia na bezodkladné premyslenie svojho postoja k rozsiahlym očkovaniam.

Aké hospodárske následky má už teraz toto zaobchádzanie so zvieratami, sa veľmi dobre ukazuje na príklade Veľkej Británie: priame a nepriame škody, spôsobené epidémiou, sa tam medzičasom odhadujú na viac ako 30 miliárd nemeckých mariek. Keby sa bolo bývalo rozsiahle očkovalo, boli by vznikli potom pravdepodobné exportné straty nanajvýš niekoľko miliárd mariek.

Rigorózne preventívne opatrenia okrem toho jednak ohrozujú čoraz viac vnútorný mier postihnutých krajín; jednak sa človek cíti, ako pri pozeraní filmov science fiction, kde však išlo o ochranu pred život ohrozujúcimi pôvodcami a nie, v porovnaní s tým, o neškodné infekčné ochorenie. Zákaz očkovania už nie je medzičasom pochopiteľný.

Pracuje sa však na takzvanom peptidovom očkovaní, ktoré na rozdiel od predtým používaných usmrtených očkovacích látkok, môže chrániť pred množstvom vírusových kmeňov. Zvieratá, ktoré boli zaočkované peptidmi, možno rozoznať aj od infikovaných zvierat.

Človek

Človek môže tiež – ako už bolo spomínané – v zriedkavých prípadoch ochorieť. Pre vírus vtedy predstavuje takzvaného chybného hostiteľa. Ochorenie však u človeka prebieha relatívne neškodne, často sa dajú dokázať len protilátky bez toho, aby sa objavili pozorovateľné symptómy. Občas sa dajú stanoviť ľahké zápaly s tvorením pľuzgierikov v priestore ústnej dutiny a nosohltanu. Takéto infekcie však boli pozorované iba u ľudí, ktorí mali veľmi intenzívny kontakt so zvieratami, teda napr. pri dojení, porážaní alebo zverolekári.

Ale: infikovaný človek môže ako nositeľ vírusu nakaziť iné zvieratá!

Význam ako biologická zbraň

Získať a vlastniť vírus, spôsobujúci slintačku a krívačku, je relatívne ľahké. Bolo by aj relatívne jednoduché, viac alebo menej nepozorovane, infikovať väčší počet zvierat. Tým by sa bez pochyby dali o.i. dosiahnuť dlhodobé hospodárske škody. Ohrozenie človeka by sa však neudialo. Iste by sa tým však dosiahla veľká a účinná pozornosť verejnosti a vzrušenie, do tej miery sa útok vírusmi slintačky a krívačky nedá vylúčiť.