Panda veľká

-najviac bylinožravá šelma

Panda veľká býva zaraďovaná niekedy aj do samostatnej čeľade, ale väčšina zoológov ju priraďuje k medveďom. Všeobecne málo známou skutočnosťou je, že vätšina medveďov je prevažne bylinožravá. V ich strave tvoria asi 75% rastliny. V potrave pandy veľkej tvoria rastliné zložky až 99%. Je teda zo všetkých šeliem najviac bylinožravá (herbivorná). Toto veselo pôsobiace zviera je asi 1,5m dlhé a má kýpťovitý chvost. Zavalité telo má pokryté hustou bielou až svetložltobielou srsťou. Obruby okolo očí, uší, nohy a pás na pleciach má čierne. Žije skryto v odľahlých vrchoch centrálnej Číny. Domorodci ju nazývajú bambusový medveď. Živí sa totiž mäkkými časťami bambusu (má mohutné črenové zuby, ktoré jej to umožňujú). Dospelé jedince aj pri tejto skromnej potrave dosahujú hmotnosť až 160kg. Príležitostne požiera vajcia vtákov hniezdiacich na zemi, rôzny hmyz alebo drobné cicavce.

Dlhé roky boli o nej známe len chýry. Prvý, kto priniesol z Číny správy o tomto zvierati a aj jeho kožušiny, bol francúzsky misionár Armand David v roku 1869. Prvý Európan, ktorý pandu veľkú pozoroval vo voľnej prírode, bol nemecký zoológ Wiegold (2 mladé jedince) doviezli v roku 1937 do USA. Pokusy o ich rozmnožovanie v zajatí boli dlho neúspešné. Až roku 1963 sa zaznamenala jedna z najväčších udalostí v histórii pandy veľkej - v pekingskej zoologickej záhrade sa narodilo mláďa.

V zajatí mimo Číny, žije iba 14 pánd veľkých a divá populácia v prírode je odhadovaná iba na 600 ž 700 kusov, napriek tomu, že druh je plne chránený. Ešte aj dnes sa stáva terčom pytliakov, lebo za pandiu kožu dostanú na čiernom trhu až 10 000 amerických dolárov. Oveľa viac ich však ohrozuje ničenie ich prirodzeného životného prostredia. Veľké plochy bambusových lesov boli v minulosti vyklčované. Čínska vláda už našťastie v súčastnosti spolupracuje so Svetovým fondom na ochranu prírody a zväčšuje rozlohu rezervácií, kde žijú pandy veľké.