referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Želmíra
Pondelok, 23. mája 2022
Zdroje vody na Zemi
Dátum pridania: 11.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: umablackback
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 484
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 13
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 21m 40s
Pomalé čítanie: 32m 30s
 
IV. VODA NA PEVNINE

Na pevnine sú zásoby vody sústredené v korytách vodných tokov, v jazerách a nádržiach, v ľadovcoch, v stálej snehovej pokrývke a v pôde.

a)Ľadovce

Ľadovce „vytesali“ pohoria, vytvorili doliny a tečúci ľadovec neustále tvaruje povrch na mnohých miestach Zeme. Všetky ľadovce sveta dokopy tvoria kryosféru. Ľad ľadovcov je v niektorých prípadoch taký hustý, že sa zdá byť modrej farby. Čoraz väčší tlak vrchných vrstiev ľadu spôsobuje, že miznú drobné vzduchové bublinky medzi kryštálikmi ľadu (tieto môžu dosahovať v niektorých prípadoch dokonca veľkosť baseballovej lopty)

Väčšina ľadovcov sveta sa nachádza na póloch, ale existujú na všetkých svetových kontinentoch, dokonca v Afrike. Austrália nemá ľadovce, ale ak ju berieme ako časť Oceánie, táto má ľadovce – na ostrovoch Papua Nová Guinea a Nový Zéland.

Ľadovce si vyžadujú špecifické klimatické podmienky – vysoké snehové zrážky v zime a nízke teploty v lete, aby sa ľadovce netopili alebo nevyparovali. Rozlišujeme dva základné druhy ľadovcov – údolné ľadovce a kontinentálne ľadovce (zvané aj snehové čiapočky).

Počas doby ľadovej pokrývali ľadovce asi 32% zemského povrchu, v súčasnosti je to 10% povrchu Zeme Ľadovce zadržiavajú približne 75% sladkej vody Zeme. Keby sa všetky ľadovce súčasne roztopili, hladina mora by stúpla v priemere o 70 metrov na celom svete. Najviac zo zásob vody uchovaných v pevnom skupenstve je v Antarktíde, kde je ľad v niektorých miestach hrubý až 4 200 m (v priemere viac ako 1,6 km). Druhý, plošne najrozsiahlejší ľadovcový štít je Grónsky štít, ktorý obsahuje asi 8% objemu kontinentálnych a vysokohorských ľadovcov.

Niekoľko zaujímavostí o ľadovcoch:

-Ľadovec Kutiah v Pakistane drží rekord za najrýchlejší nárast ľadovca – v roku 1553 narástol o 12 km za tri mesiace (v priemere o 112 metrov za deň)
-Antarktické ľadové platne môžu utvoriť kryhy o dĺžke až 80 km
-Od 17. do 19. storočia Zem prekonala tzv. „Malú dobu ľadovú“, kedy boli teploty dostatočne nízke pre zreteľný postup ľadovca

Ľadovec Nuavut, Kanada Ľadovcový komplex, Island Aster, Bután

b) Jazerá a umelé vodné nádrže

Na svete je niekoľko sto tisíc sladkovodných jazier. Jazerá sú prirodzené vodné nádrže, ktoré sa vyskytujú v zníženinách zemského povrchu. Panvy, v ktorých zatopením vznikli jazerá, môžu byť rôzneho pôvodu:
- tektonické, ktoré vznikli poklesom zemskej kôry pozdĺž zlomov (Bajkalské jazero, Mŕtve more)
- ľadovcové (Tatranské plesá, Ladožské jazero)
- vulkanické, ktoré vznikli v kráteroch vyhasnutých sopiek alebo prehradením doliny stuhnutou lávou (Titicaca)
- prípadne kombináciou týchto spôsobov – zmiešané jazerá.

Jazerá sú veľkou zásobárňou povrchovej vody, prevažná časť sladkovodných jazier je sústredená v troch oblastiach:

-Severná Amerika - 25% celosvetových zásob (Veľké kanadské jazerá)
-Východoafrické jazerá – 22%
-Jazero Bajkal – 18% (najhlbšie jazero sveta)

V suchých tropických a subtropických oblastiach, kde prevláda vyparovanie nad zrážkami, sa nachádzajú slané jazerá. V priebehu roka menia svoju rozlohu, vplyvom vyparovania strácajú množstvo vody a niekedy sa pokrývajú soľnou kôrou. Najväčšie je Kaspické jazero, najslanšie Mŕtve more.

Jazerá sveta podľa veľkosti:

1. Kaspické more 371,0 km2
2. Horné jazero 82,4 km2
3. Viktóriine jazero 68,8 km2
4. Hurónske jazero 59,6 km2
5. Michiganské jazero 57,4 km2
6. Aralské jazero 37,5 km2
7. Jazero Tanganika 32,9 km2
8. Bajkalské jazero 31,5 km2
9. Veľké medvedie jazero 31,3 km2
10. Jazero Malawi 28,5 km2

Umelé vodné nádrže obsahujú päťkrát viac vody ako korytá všetkých svetových riek. Sú ochranou pred povodňami, majú význam pri zásobovaní vodou, pri výrobe elektrickej energie, v doprave, pri zavlažovaní, v chove rýb, využívajú sa na turistiku a rekreáciu. Najrozsiahlejšia je na rieke Volte v Afrike.

c) Rieky

Rieky sa delia podľa odtoku.

V bezodtokových oblastiach sa všetka voda, ktorá tam spadne, vyparí a rieky sa buď strácajú v suchých korytách a močiaroch, alebo vtekajú do bezodtokových jazier. Najväčšie bezodtokové oblasti sú rozsiahle povodia Kaspického a Aralského jazera, časť strednej Ázie, Sahara, Arabský polostrov, Centrálna austrálska rovina a i.

Voda z odtokových oblastí vteká buď bezprostredne do oceánov, alebo do morí, spojených s oceánmi. Odtok sa deje najčastejšie povrchovo v riečnych korytách, avšak veľké množstvo vody odteká do oceánov vo forme pohybujúcich sa ľadovcov, odvievaním snehu z pevniny i odtokom podzemnej vody.

1. Níl 6671 m
2. Amazonka 6437 m
3. Jang c tiang 6300 m
4. Mississippi 6212 m
5. Chuang che (Žltá rieka) 5464 m
6. Ob 5410 m
7. Kongo 4835 m
8. Mekong 4500 m
9. Amur 4416 m
10. Lena 4400 m

V. NEDOSTATOK VODY A SITUÁCIA NA SLOVENSKU

Z hľadiska výskytu sú vodné zdroje (povrchové aj podzemné) nepravidelne rozložené, čo vytvára nerovnováhu medzi dostupným množstvom a potrebou vody. Zásoby vody sa tvoria zo zrážkovej vody a z celkového kolobehu vody v krajine, z nich však iba časť je využiteľná pre človeka a jeho aktivity. Zásoby nezávadnej pitnej vody sa rapídne zmenšujú, zatiaľ čo jej potreba sa prudko zvyšuje. Experti UNESCO očakávajú, že v najbližších dvadsiatich rokoch sa zásoby vody na jedného obyvateľa Zeme znížia o celú tretinu a s pitnou vodou budú mať problémy aj vyspelé štáty.

Už teraz je však znečistená voda veľkým problémom, najmä pre rozvojové krajiny. Vo svete každodenne zomiera šesťtisíc ľudí na žalúdočné infekcie, ktoré sa šíria najmä pre nedostatok zdravotne vyhovujúcej vody – až 50% obyvateľov chudobných štátov sa k nej nedostane vôbec. Vo vyspelých krajinách sveta spotrebuje jedno dieťa 30- až 50-krát viac vody ako v rozvojových.

Čo na týka vyspelých krajín, napríklad v Belgicku je málo podzemných vôd, a ešte k tomu majú veľmi zlú kvalitu. Z 55 európskych riek sa dostalo označenie "čistá" len piatim. Polovica amerických jazier a vodných tokov je znečistená chemikáliami a kovovým odpadom. V najhoršom stave sú však ázijské rieky. Oproti svetovému priemeru v nich žije až trojnásobok baktérií z odpadov, produkovaných človekom. Obsah jedovatého olova je v nich až 20-krát vyšší ako v riekach Európy a USA. Podľa pesimistického odhadu do roku 2050 nebude mať prístup k pitnej vode približne sedem miliárd ľudí v 60-ich krajinách, optimistický odhad hovorí o dvoch miliardách ľudí v 48 krajinách. Vodná kríza však neobíde žiaden región sveta a dotkne sa všetkých oblastí života.

Oblasti s najväčším nedostatkom vody a naopak

K najsuchším oblastiam sveta patrí Kuvajt (10 kubických metrov vody na jedného obyvateľa za rok) spolu s pásmom Gazy (52 kubických metrov) a Spojenými arabskými emirátmi (58 kubických metrov). Naopak, najviac vody má - samozrejme okrem Grónska a Aljašky - Francúzska Guyana (812 121 kubických metrov na obyvateľa) a Island (609 319). Najlepšie perspektívy, pokiaľ ide o stav a množstvo podzemných vôd, majú Fínsko, Kanada, Nový Zéland, Veľká Británia a Japonsko. Slovensko síce nepatrí k priamo ohrozeným krajinám, aj my by sme sa však mali naučiť s pitnou vodou hospodáriť oveľa lepšie.

Zásoby a ochrana vôd na Slovensku

Hydrogeologické pomery Slovenska sú pomerne priaznivé z hľadiska tvorby a akumulácie zásob a zdrojov podzemných vôd, nevýhodou je však ich nerovnomerné rozloženie. V súčasnosti má približne 60 % územia Slovenska nedostatok vodných zdrojov, 30 % územia má dobré zastúpenie vodných zdrojov a najlepšie podmienky má 10 % územia.

V slovenských tokoch preteká približne 3 328 m3 vody. Z tohto množstva len 12 % pramení na území Slovenska. Podstatnú časť - až 88 %, predstavujú toky pritekajúce na naše územie zo susedných štátov, hlavne Dunaj, v menšej miere Morava, Dunajec, Uh, Latorica a Tisa. Maximálne prietoky sa vyskytujú na jar, minimálne prietoky sú spravidla na konci leta, na jeseň a v zime. Prevažná časť povrchových vôd z územia Slovenska odteká vo veľmi krátkom čase a najviac, nepravidelne, s veľkým výkyvom prietokov v priebehu roka. Slovenská republika zaostáva za vyspelými krajinami, pokiaľ ide o stupeň regulovania odtokov. V súčasnosti je na našom území vybudovaných 54 veľkých vodných nádrží, ktoré sú schopné zachytiť asi 14 % z dlhodobého priemerného ročného odtoku. (Neberie sa do úvahy VN Gabčíkovo - Čunovo, ktorá len krátkodobo reguluje prietoky Dunaja, prevažne pritekajúce zo susedných krajín.). Na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou sa využíva osem vodárenských nádrží, hlavne v oblastiach severného, stredného a východného Slovenska. Na pitné účely sa používa aj voda z priamych odberov z tokov. Na území Slovenskej republiky je takýchto povrchových odberov vody približne 70. Najväčší počet zdrojov povrchových vôd sa využíva na pitné účely v tých povodiach, v ktorých je nedostatok kvantitatívne a kvalitatívne vhodných podzemných vodných zdrojov (19 je v povodí Hornádu, 15 Bodrogu, 13 Popradu, po 7 v povodí Hrona a Bodvy, 5 v povodí Váhu, 3 v povodí Slanca a 1 v povodí Ipľa). V povodiach Dunaja, dolnej Moravy a Nitry sa takého odbery neuskutočňujú. Z hľadiska kvalitatívneho sú zdroje povrchových vôd považované za vysoko rizikové a ľahko zraniteľné v krátkom časovom období.

Na Slovensku sa odoberie ročne asi 11 % z objemu autochtónnych povrchových zdrojov, ale len necelé 3 % z celkového prístupného objemu vody. Z pohľadu množstva povrchovej vody je situácia u nás relatívne priaznivá. Celkový objem dodávok povrchových vôd poklesol v období 1990-98 až o 47 %, odbery povrchovej vody sa od r. 1992 znížili takmer o 30 %. Odbery podzemných vôd v tom istom období poklesli o 32 %. Asi 85% povrchovej vody je určenej na priemyselné účely, zvyšok pre verejné vodovody a poľnohospodárske účely. Odbery podzemnej vody sú určené predovšetkým pre verejné vodovody (78 %). Hoci odbery v roku 1998 predstavovali len 21 % z celkového množstva využiteľných zásob podzemných vôd, v niektorých oblastiach Slovenska pretrváva nedostatok zdrojov pitnej vody v dôsledku ich nerovnomerného rozloženia a problémom sa stáva prekračovanie ekologických limitov využiteľnosti zásob podzemných vôd.

Slovensko sa považuje za pramenistú oblasť. Podzemné zdroje predstavujú významné prírodné bohatstvo a z pohľadu kvality vôd sú najmenej ohrozitelné. Slovensko disponuje pomerne veľkými zásobami podzemných vôd. Ide o všetky druhy vôd v podzemí, ktoré vytvárajú súvislú hladinu. Prírodné zdroje podzemných vôd podľa sumarizácie k 1. 1. 2002 predstavovali priemerne 146,7 m3, z čoho je využiteľných cca 51,9 %. Bohaté zdroje sa nachádzajú najmä v náplavoch horného Žitného ostrova a vo vápencovo-dolomitických horninách viacerých pohorí stredného Slovenska a Slovenského krasu. Zároveň však geologické pomery veľkej časti krajiny, napríklad východného okraja Podunajskej nížiny, juhu stredného Slovenska a väčšiny východného Slovenska, nie sú priaznivé pre vytváranie významnejších akumulácií podzemných vôd. Z hľadiska kvality podzemných vôd sú najviac znečistené nížinné oblasti. Pre účely zásobovania pitnou vodou sa voda čerpá z nižších horizontov, kde dosahuje kvalitu vyhovujúcu pri pitné účely

Ochranu vodných zdrojov treba chápať ako ochranu kvality a kvantity podzemných a povrchových vôd vrátane prírodných liečivých a minerálnych vôd. Pri ochrane kvality vodných zdrojov k rozhodujúcim faktorom patria zdroje znečisťovania vôd, či už s priamym, alebo nepriamym vplyvom. Jednou z kľúčových úloh v úseku kvalitatívnej ochrany je riešenie problematiky zdrojov znečistenia. Zdroje znečistenia, v zásade rozdeľujeme na bodové a plošné. Rozhodujúcimi zdrojmi bodového znečistenia sú vypúšťané odpadové vody. Aj keď od r. 1990 má ich množstvo klesajúcu tendenciu, v budúcnosti treba zvýšiť najmä podiel obyvateľov napojených na kanalizáciu a vykonať opatrenia na čistenie odpadových vôd. Zdroje plošného znečistenia sú ťažšie identifikovateľné ako bodové zdroje, ale ich účinky sú rovnako dlhodobé a ťažko odstrániteľné. Najväčšími zdrojmi plošného znečistenia sú: poľnohospodárstvo, odkaliská a rozptýlené skládky, kontaminované závlahové, ale aj zrážkové vody.
Ochrana množstva vôd, tzv. kvantitatívna ochrana, je založená na zvyšovaní akumulačnej schopnosti krajiny a na kontrole dodržiavania vypočítaných hodnôt pre odoberané množstvá vôd. Preto sa stanovujú limity využívania zásob podzemných vôd (tzv. ekologické limity), ako aj záväzné minimálne prietoky tzv. ekologické prietoky na tokoch. Obidva aspekty ochrany vôd - kvalitatívny aj kvantitatívny - zastrešuje najmä vo vodohospodársky významných zdrojových oblastiach systém tzv. územnej ochrany vôd, ktorý pozostáva z troch druhov ochrany: 

- všeobecná, vyplývajúca zo zákona o vodách 
- širšia regionálna ochrana- chránené vodohospodárske oblasti (uskutočňuje sa formou chránených a významných vodohospodárskych oblastí) 
- sprísnená špeciálna, tzv. užšia ochrana, týkajúca sa hlavne vodných zdrojov využívaných na pitné účely (prostredníctvom pásiem hygienickej ochrany a vymedzením vodárenských tokov a ich oblastí)

Zvláštnou kategóriou je ochrana prírodných liečivých zdrojov a minerálnych vôd, vyplývajúca zo zákona o zdravotnej starostlivosti.

Záver

Hoci situácia s vodnými zdrojmi na Slovensku nie je akútna, každý môže prispieť k jej zlepšeniu. Predsa len, hodnotenie situácie v globálnom ponímaní je často viac než alarmujúce. Nerovnomerné rozloženie vodných zdrojov vo svete, spojené s chudobou a hladomorom, by sa malo týkať každého z nás. Možno by stačilo uvedomiť si, koľko vody denne skutočne POTREBUJEME minúť. Zastaviť vodovodný kohútik počas umývania zubov, krátko sa osprchovať namiesto polhodinového vystávania pod prúdom tečúcej vody alebo opakovaného napúšťania vane. Možno hlúposti, ale vo svete často už zaužívané veci. Je len otázkou času, kedy sa pri troche snahy z nekomfortného stane bežný zvyk.


VI. MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE OCHRAŇUJÚCE VODU A VODNÉ ZDROJE

UNESCO Water Programme 

Program zameraný na informovanie verejnosti a tvorbu projektov na ochranu a zlepšovanie vodných zdrojov.

AQUASTAT

Program patriaci pod FAO, vyvinutý Land and Water Development Division of FAO. Je zameraný na informovanie verejnosti o poľnohospodárskom riadení vodných zdrojov na celom svete, s dôrazom na rozvojové krajiny.

IWRA – International Water Resources Assosiation

Od roku 1972 aktívne podporuje udržateľné riadenie zásob vody za Zemi prostredníctvom rozhovorov, vzdelávania a výskumu v oblasti zlepšovania vodných zdrojov a všeobecného porozumenia fyzickým, biologickým, chemickým a socioekonomickým aspektom vody. Pôsobí aj na medzinárodnej úrovni a preferuje spoluprácu organizácií s rovnakými záujmami a cieľmi. Sídlo má v Illinois, USA, Univerzita v Carbondale.
 
WWC – The World Water Council

Založená v Marseille vo Francúzsku v roku 1996 ako odpoveď na vzrastajúce obavy o svetové vodné zdroje. Jej úlohou je podporovať povedomie, stavať politické záväzky a spustiť postupovanie v otázkach vodných zdrojov na všetkých úrovniach, vrátane tej najzávažnejšej – napomôcť k efektívnej konzervácií, ochrane, vývoju, plánovaniu, riadeniu a využívaniu vody na environmentálne udržateľnej úrovni pre prínos všetkému životu na zemi.


IWMI – International Water Management Institute

Organizácia založená CGIAR (Consultative Group on International Agricultural Research). Jej programy sú založené na kľúčových otázkach spojených s pôdou, vodou, živobytím, zdravím a životným prostredím. V oblasti pôdy a vody sa zameriava na chudobné vidiecke komunity a na pomoc rozvojovým krajinám.


WEF – Water Enviroment Federation

Odborná a vzdelávacia organizácia založená roku 1928. So sídlom v Alexandrii, USA.

VII. NEDOSTATOK VODY A ZDRAVIE ČLOVEKA

Pri nedostatku vody sa krv zahusťuje a horšie tečie. Horší prietok krvi vedie k únave, nervozite a niekedy i k bolestiam hlavy. Nedostatok vody preťažuje obličky, ktoré potom musia vylučovať príliš koncentrovaný moč. Zahustenie moču zvyšuje riziko tvorby močových kameňov, a tiež zápaly močových ciest vznikajú ľahšie, krajný nedostatok vody vedie ku zlyhaniu funkcie obličiek.

Nedostatkom vody trpí i pokožka. V krajnom prípade je viditeľne scvrknutá a vrásčitá. Letné horúčavy vedú k mimoriadnym strácaniu vody, nie len pri námahe, ale i pri opaľovaní. Veľa slnka a málo vody zapríčiňuje rýchle starnutie pleti.

Mechanizmus smädu dokáže byť tak oslabený, že sa smäd často zamieňa s hladom. 75% Američanov je chronicky dehydratovaných. Dokonca i mierna dehydratácie spomalí metabolizmus o 3%. 2%-ný pokles obsahu vody v organizme môže spustiť mierne poruchy krátkodobej pamäte a nesústredenosť. Pitím 5-tich pohárov vody denne sa znižuje riziko rakoviny prsníka o 79% a rakoviny močového mechúra o 50%.
 
späť späť   1  |   2   
 
Súvisiace linky
Galéria k článku [1]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.