Chránené územia Slovenska

Spišský hrad

Najväčší a najznámejší hrad nášho územia majestátne ovláda široké okolie a dominuje mu svojou monumentálnosťou. Strategický význam hradného kopca v minulosti vyplýval z prírodných daností zvýraznených neprístupnosťou kopca zo západnej, východnej strany a severnej strany, kde skalný masív tvoria takmer 20 - 40 m kolmé zrázy. Rozprestiera sa na travertínovej kope vo výške 634 m.n.m., priamo nad mestečkom Spišské podhradie. Tieto impozantné ruiny patria k najväčším stredovekým hradným komplexom v strednej Európe. Dôležitosť tejto lokality podporovala aj stará obchodná cesta, ktorá prechádzala povodím Hornádu a Popradu a spájala kultúrne vyspelý juh so severom Európy. Jej význam vzrástol v stredoveku, keď spájala dolné Uhorsko, významnú košickú oblasť a spišské mestá s Poľskom.

Vlkolínec

Nachádza sa na Slovensku vo vnútorných Západných Karpatoch, v pohorí Veľká Fatra, vo výške 718 m.n.m., pod vrchom Sidorovo. Vlkolínec je mestskou časťou Ružomberka. Je to trvalo obývaná obec, v súčasnosti s 35 obyvateľmi v 18 domoch, z celkového počtu 55 domov. Vlkolínec má rozlohu 797 ha, zastavaná časť s drevenou architektúrou horského a podhorského typu severného stredného Slovenska, podstatnú časť chránených objektov tvoria drevenice, respektíve hospodárske dvory (usadlosti). Vlkolínec bol v roku 1993 zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako unikátny krajinno-sídelno-architektonický komplex Vlkolínec - základnou hodnotou je vyvážená interakcia (vzťah a väzby) človeka a prírody, sídla a krajiny. Do zoznamu pamiatkového fondu je zapísaných 73 objektov. Vzácne stavby vo Vlkolínci sú zrubová dvojpodlažná zvonica z roku 1770, zrubová rumpálová studňa z roku 1860, murovaný barokovo-klasicistický kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875, Múzeum – expozícia kultúry bývania vo Vlkolínci, „Roľnícky dom“ Liptovského múzea Vlkolínske senníky – štále, hospodárske objekty postavené mimo intravilán Vlkolínca.

B. Štiavnica

Mesto patrí k historicky najvýznamnejším a z pohľadu cestovného ruchu k najvzácnejším na Slovensku, o čom svedčí aj skutočnosť, že v r. 1993 bolo zaradené na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstvo UNESCO. História mesta je úzko spätá s baníctvom, najmä ťažbou zlata, striebra a ďalších farebných kovov. V období od 13. - 18. st. bol banskoštiavnický rudný revír v ťažbe striebra najproduktívnejším v Európe. V r. 1762 bola v meste zriadená Banícka akadémia, ktorá sa v tom čase stala centrom banskej vedy a techniky v Európe. Na území mesta je 191 kultúrnych pamiatok a 1 národná kultúrna pamiatka. Medzi najvzácnejšie kultúrno-historické pamiatky patrí Starý zámok, ktorý vznikol prestavbou trojloďovej románskej baziliky zo zač. 13. st. na protitureckú pevnosť v 16. st. V kaplnke sú zvyšky fresiek zo 14. st. Kostol Nanebovzatia Panny Márie bol pôvodne románskou bazilikou z 13. st. a prešiel viacerými prestavbami. Neskorogotický kostol sv. Kataríny je z 15. st. Dominantou mesta je Nový zámok, ktorý predstavuje renesančnú pevnosť zo 16. st. Súbor sakrálnych stavieb v prírodnom prostredí - Kalvária, je z 18. st. Piargská brána je renesančnou budovou zo 16. st. a barokovo bola upravená v 18. st. Banícke zariadenie Klopačka je zo 17. st. Osobité miesto zaujíma technická pamiatka, Banské múzeum v prírode, ďalej Botanická záhrada a Banskoštiavnické tajchy. Medzi ďalšie zaujímavé stavby a pamiatky patrí budova Baníckej a lesníckej akadémie z 18. st., Evanielické lýceum zo 16.st., budova Kamerhofu, Žemberovský dom, Belházyovský dom z r. 1616, Berggericht zo 16. st. a ďalšie najmä meštianske domy.

Bardejov

Bardejov je jedno z najstarších miest v Strednej Európe. V dávnych časoch sa toto mesto pýšilo výsadou kráľovského mesta. Historické centrum mesta, ktoré je známe po celom svete, je v UNESCO zaregistrované ako medzinárodné kultúrne dedičstvo.

Bardejovské Kúpele - 30 km

Známe kúpeľné mestečko s množstvom minerálnych prameňov. Bardejovské kúpele sú veľmi obľúbené aj medzi zahraničnými turistami. V areáli Bardejovských Kupeľov sa nachádza aj vzácny skanzem šudovej kultúry.

Slovenský kras

Pohorie Slovenský kras na slovensko-maďarskom pohraničí, obklopené Juhoslovenskou, Rožňavskou a Košickou kotlinou a Volovskými vrchmi, je najväčším krasovým územím Slovenskej republiky. Na ploche 36 100 ha je chránenou krajinnou oblasťou s ochranným pásmom 34 900 ha. Tvorí ho 7 planín: Koniarska planina, Plešivská planina, Silická planina, Horný vrch, Zádielska planina, Jasovská planina a Dolný vrch. Na západnom okraji sa k nemu pripája Jepšavský kras.

Slovenský kras je budovaný vápencami a dolomitmi, ktoré v južnej časti dosahujú hrúbku 400-500 m a sú rozdelené hlbokými kaňonmi riek Slaná a Štítnik, ako aj Zádielskeho a Hájskeho potoka. Planiny sú posiate množstvom závrtov, vyvieračiek, jaskýň a priepastí. Rastie tam aj vzácna teplomolná flóra s endemickými prvkami (charakter stepného a lesostepného pásma). Značkované turistické trasy sprístupňujú najkrajšie krasové javy a príťažlivé údolia. Sprístupnené sú jaskyne Domica, Jasovská a Gombasecká jaskyňa ako aj priepasť Silická ľadnica. Najlepšími východiskami do Slovenského krasu sú Rožňava, Jasov, Zádielske Dvorníky, Silica, Kečovo, Plešivec, Štítnik a Turnianske Podhradie.

Ochtinská aragonitová jaskyňaje vo svetovom meradle unikátnym výtvorom, ktorý svojou rôznorodosťou, bohatosťou a krásou aragonitovej výzdoby upúta každého svojho návštevníka. Nachádza sa na severnom úbočí vrchu Hrádok v Slovenskom Rudohorí na ceste medzi Štítnikom a Jelšavou, 26 km od Rožňavy. Je jediná svojho druhu v Európe, vyniká aragonitovou výzdobou rôznych foriem.