Chmeľ obyčajný - Humulus lupulus

Dvojdomá ovíjavá liana s byľou dlhou 2-8 m. Listy sú stopkaté, protistojné, s pílkovitým okrajom. Samčie tyčinkové kvety sú v koncových metlinách alebo vyrastajú z listových pazúch, samičie tvoria šišticu s bledozelenými šupinami. Na šupinách šištíc, okvetných lístkoch i plodoch sa tvoria žliazky, ktoré po dozretí opadávajú v podobe žltého prášku (lupulín). Kvitne v máji až júli, plody dozrievajú v auguste až septembri.

Rastie divo v lužných lesoch a pobrežných krovinách. Potrebuje priepustné humózne pôdy s dostatkom vápna.

Zberajú sa šištice a lupulín. Šištice obsahujú najmä silicu, zmes živíc, flavonoidy, triesloviny, triterpény, cholín a puríny, lupulín okrem silice a živice aj vosky. Šištice sú spoľahlivé sedatívum, stomachikum, antiseptikum a anafrodiziakum. Ako sedatívum sa kombinuje napr. s koreňom valeriány, listom medovky alebo mäty, vňaťou ľubovníka či plodmi hlohu, ako antiseptikum najmä s trieslovinovými drogami.
Chmeľ u citlivejších ľudí (predovšetkým žien) niekedy vyvoláva alergické prejavy - kožné a očné zápaly, vyrážky, vracanie, spomalenie dychu ap.

Popis rastliny

Podzemné časti rastliny:

Koreňová sústava: je tvorená 4 až 7 hlavnými koreňmi siahajúcimi do hĺbky 3 až 6 metrov, koncovými korienkami a zásobnými hľuzami tvoriacimi sa v hĺbke 40 cm.

Sústava byľnatých orgánov (tzv. „babka“) je tvorená druhotným (pod zemou modifikovaným) lykom (zhustnuté byle), delí sa na staré (viacročné) drevo, mladé (tohtoročné) drevo a listy rastúce zo strany babky a slúžiace na vegetatívne rozmnožovanie (majú anatomickú stavbu byle, ale články stonky sú ďalej o seba a ich farba je tmavšia).

Na vrchnej časti babky sú v niekoľkých očkách nad sebou pupienky, z ktorých vyrastajú chmeľové kľúče, ktoré rastú nad zemou. Z mladého dreva vyrastajú letné horizontálne korene, ktoré sa ďalej intenzívne vetvia.

Nadzemné časti rastliny:

Vegetatívna sústava: je tvorená byľou , ktorá sa delí na články, pravotočivé, šesťhranné, porastené háčikovytími chlpami ktorými sa pridržuje opory. Z každého kolienka stonky vyrastajú párovo trojpočetné alebo päťpočetné stonkové listy, z ktorého paždí vyrastajú pazuchy, opäť sa deliace na články. Z článkov pazúch vyrastajú párovo srdcovité alebo trojpočetné pazuchové listy. Z paždia pazuchových listov vyrastajú plodonosné vetvičky, ktoré sa dalej vetvia.

Vegetatívna sústava: na vrcholoch stonky , pazúch a plodonosných vetvičiek vyrastá okvetie chmeľu (šištica alebo lata). Samičie okvetie (šištica) je tvorená vretienkom s článkovitou zalomenou stavbou, článkov je 8 až 16, uhol zalomenia by mal byť 90°, z článku vyrastajú 2 krycie listene a 4 pravé listene, za každým je 1 semenník, žliazky lupulínu sú potom na všetkých častiach šištice(hlávky).

Pre pivovarské účely sa využívajú iba samičie rastliny, a to práve kvôli žliazkam lupulínu, ktoré obsahujú v sebe pivovarsky cenné látky. Samčie rastliny sa vo voľnej prírode zo zákona ničia.