Konopa Siata (Cannabis Sativa L.) z čeľade rastlín konopovitých (Cannabaceae), do ktorej patrí tiež napríklad chmeľ, je jednoročná, dvojdomá, priadna a olejodarná rastlina s rozkonárenou byľou a charakteristickými chlpatými listami veľkosti dlane, ktoré sú rozdelené do piatich až siedmich separátnych lístkov. Kvitne od júna do októbra, čas žatvy spadá do intervalu od 80 do 140 dní odo dňa sejby, v závislosti od teploty a vlahy. Dorastá do výšky 1 až 4 metre, v závislosti od pestovaného poddruhu.

Počas takmer desaťtisíc rokov spoločnej cesty konopy a človeka bok po boku dochádzalo k hlbokému vzájomnému vplyvu, kedy Cannabis ovplyvňoval kultúrny vývoj človeka a človek pôsobil na biologický vývoj rastliny. Plánovanými i náhodnými zásahmi človeka sa behom tejto doby vyvinuli stovky odrôd a typov konopy, medzi ktorými sú výrazné rozdiely morfologické aj fyziologické.

Konopa siata sa delí na 2 poddruhy, a to na konopu siatu kultúrnu a na konopu siatu divú. Konopa siata kultúrna sa delí na tieto hlavné skupiny:

Konopa severná je najranejšia zo všetkých typov konopy siatej. Vegetačná doba je 50-80 dní. Stonky sú krátke 60-80 cm, tenké, guľaté alebo veľmi slabo hranaté a málo rozvetvené. Listy má malé, s 3-5 lalokmi. Semená sú malé. Táto skupina sa delí na odrody rané s najkratšou stonkou a sibírske s nízkou a strednou stonkou, ktoré sú blízke odrodám konopy stredoruskej. Konopa severná je rozšírená na celom severe bývalého ZSSR (Irkutsk, Číta, Karelia, Jakutsko) a čiastočne vo Fínsku. Dáva veľmi malé výnosy stoniek a semena.

Konopa stredoruská je stredne raná, s vegetačnou dobou 90-120 dní. Stonky bývajú 1,25-2 m dlhé, listy sú 5-9 laločné. Semená sú stredne veľké. Stonka je tenká, slabo hranatá. Je to najrozšírenejšia skupina konopy na svete. Pestuje sa najmä v hlavných konopárskych oblastiach Ruska a Ukrajiny, v Poľsku, Rumunsku, v minulosti v ČSR a inde. Vzhľadom k odlišným klimatickým a pôdnym podmienkam, v ktorých sa pestuje, vyvinula sa celá stupnica jednotlivých typov, ktorá začína konopou, ktorá je blízka konope sibírskej a končí konopou, ktorá je blízka konope južnej. Delí sa na konopu všeobecnú, ktorej formy pestované na východe sú bohatšie na semeno (forma olejná), kým formy pestované na západe sú bohatšie na vlákno (forma textilná) a konopa rakúsko-ukrajinská s vegetačnou dobou 110-120 dní.

Konopa južná je skupina stredne pozdných až pozdných konôp. Vegetačná doba je 120-165 dní. Stonka je 2,5-4 m dlhá, málo vetvená , dobre olistená, ryhovaná. Listy sú veľké, široké, 9-13 laločné. Semená sú veľké, tmavé, mramorované. Do tejto skupiny patria najcennejšie typy pestované na vlákno:

Konopa talianska sa pestuje v severnom Taliansku, južnom Francúzku a čiastočne v Juhoslávii;
Konopa japonská sa pestuje v Japonsku a na Ďalekom východe;
Konopa americká sa pestuje v USA a v Kanade výhradne pre vlákno; pochádza z Japonska a Číny;
Konopa kaukazská sa pestuje na Kaukaze;
Konopa sýrska sa pestuje v Turecku, Sýrii a Palestíne. V roku 1948 bola dovezená na Slovensko, kde sa pestovala pre vlákno;
Konopa východoázijská sa pestuje na Ďalekom Východe, v Mandžursku, Kóreji a Číne.

Z týchto typov najpozdnejšie, avšak s najdlhšou stonkou je konopa sýrska a japonská. Najnáročnejšia je konopa talianska a východoázijská. Konopa južných typov dáva najkvalitnejšie vlákno a najvyššie výnosy. Výnosy semena bývajú nižšie než u konopy stredoruskej. Z hľadiska pestovateľského a šľachtiteľského je konopa južná najcennejšia.

Konopa hašišná má nízke rozvetvené stonky a obsahuje málo nekvalitného vlákna. Vegetačná doba je 140 dní. Pestuje sa väčšinou pre získavanie hašiša.

Druhým poddruhom konopy siatej je konopa divá. Je nízka a silno rozvetvená. Semená sú malé. Vegetačná doba je 110-120 dní. Vyznačuje sa skromnosťou v nároku na pôdu a podnebie a veľkou odolnosťou voči chorobám a škodcom. Rastie v Rusku, Turecku a v Severnej Amerike. Praktický význam nemá.

Jednotlivé typy konôp sa ďalej delia na variety. Tak napríklad konopa talianska sa ďalej delí na konopu bolonskú, konopu ferrarskú atď., ktoré tvoria východiskový materiál pre ďalšie šľachtenie. Pri rozlišovaní hlavných druhov, poddruhov, skupín, typov, variet a odrôd konopy je hlavným rozlišovacím znakom výška rastliny a vegetačná doba. K vedľajším rozlišovacím znakom veľkosť, tvar a farba semien, veľkosť a tvar listov, rozvetvenie, hrúbka a tvar stonky.

Pre konopu siatu kultúrnu platí, že čím kratšia je vegetačná doba, tým kratšia je stonka, nižšia výnosnosť stonky, hrubšie vlákno, menšie listy, kvety a semená. Pre konopu hašišnú a divú a čiastočne aj sýrsku sú tieto vzťahy trošku iné.

Konopa indická rastie divoko, ale pestuje sa tiež pre hašiš v Indii, Iráne, Turecku, Sýrii a severnej Afrike. Od konopy siatej sa líši tým, že už odspodu sa veľmi podstatne vetví, má úzke listy a lesklé semená. Pre európske poľnohospodárstvo nemá význam. Pre poľnohospodárstvo majú význam typy konopy južnej a stredoruskej, ktoré predstavujú 90% všetkej plochy konôp na svete. Na Slovensku sa pestovala konopa stredoruská (severné a východné Slovensko) a konopa, ktorá je v strede medzi stredoruským a južným (južné Slovensko).