Venuša

Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy, po Slnku a po Mesiaci najjasnejší objekt viditeľný zo Zeme. Pomenovaná je po starorímskej bohyni lásky. So Slnkom a Mesiacom patrí medzi jediné tri nebeské telesá, ktorých svetlo vrhá na Zem tiene viditeľné voľným okom. Je to terestriálna planéta, čo do veľkosti a skladby veľmi podobná Zemi; niekedy ju preto nazývame „sesterskou planétou“ Zeme. Aj keď orbity všetkých ostatných planét sú elipsovité, orbita Venuše je jediná takmer kružnica.

Pretože je Venuša k Slnku bližšie ako Zem, nájdeme ju na oblohe takmer vždy blízko pri Slnku, takže ju je možné zo Zeme vidieť iba krátko pred svitaním alebo krátko po zotmení. Preto je niekedy označovaná ako „Zornička“ alebo „Večernica“, a keď sa objaví, ide o zďaleka najsilnejší bodový zdroj svetla na oblohe. Výnimočne možno Venušu voľným okom uvidieť aj vo dne.

Venuša bola známa už starým Babylončanom okolo 1600 pred Kr. a pravdepodobne bola známa dlho predtým v prehistorických dobách kvôli svojej jasnej viditeľnosti.

Dalšie mená Venuše: Večernica, Zornička, Hesperos, Phosphorus, Afrodita, Astarta, Ištar.

Zvláštnosťou Venuše je jej nezvyčajný (opačný) smer otáčania sa okolo vlastnej osi, vzhľadom na ostatné planéty. Venuša je najpomalšie rotujúcou planétou v Slnečnej sústave.

Súčasná predstava o štruktúre atmosféry Venuše sa zakladá na meraniach uskutočnených kozmickými sondami, pozemnými pozorovaniami a teoretickými výpočtami. Venušu obklopuje hustá atmosféra tvorená prevažne oxidom uhličitým, čo vytvára mimoriadne silný skleníkový efekt, ktorý zvyšuje teplotu povrchu na viac ako 400°C, v oblastiach blízko rovníka dokonca až na 500°C. Vďaka tepelnej zotrvačnosti a prúdeniu v hustej atmosfére sa teplota na dennej a nočnej strane Venuši výrazne nelíšia. Atmosférický tlak na povrchu je 90 krát väčší ako na Zemi.

Venuša má pomalú spätnú rotáciu, čo znamená, že rotuje z východu na západ. Dôvod nie je známy.

Vďaka tomu, že rádiové vlny prenikajú i cez vrstvu hustých oblakov na Venuši, máme jej povrch dobre zmapovaný. Venuša má na svojom povrchu dve vrchoviny, ktoré sa dvíhajú z nedoziernych plání. Medzi týmito dvoma vrchovinami sa nachádza celý rad širokých priehlbín. Vďaka Venušinej hustej atmosfére, brzdiacej meteory počas ich pádu k povrchu, sa tu nevyskytujú žiadne krátery menšie ako 2 km v priemere.

Zdá sa, že takmer 90 % Venušinho povrchu tvorí nedávno stuhnutá vrstva bazaltovej lávy. Vnútro Venuše je pravdepodobne podobné Zemi: železné jadro s roztaveným kamenným plášťom tvoriacim najväčšiu časť planéty. Venuša je stále vulkanicky činná.

Venuša zrejme nemá vlastné magnetické pole.

V minulosti sa predpokladalo, že okolo Venuše krúži mesiac zvaný Neith. Od roku 1892, keď boli tieto hypotézy spochybnené, je Venuša známa ako planéta bez mesiacov.

Zdroje:

wikipedia - sk.wikipedia.org