referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Drahomír
Utorok, 16. júla 2019
HIV
Dátum pridania: 10.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Kiki02
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 979
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 5.3
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 8m 50s
Pomalé čítanie: 13m 15s
 

Život je najdôležitejší prvok v reťazci vývoja Zeme, a preto by sme si ho mali vážiť a chrániť. V niektorých krajinách umiera veľké množstvo ľudí dôsledkom rôznych prírodných katastrof ako napríklad nedávne zemetrasenie v Afganistane, kde zomrelo veľa ľudí. Ale ľudia, často nevinní, zomierajú aj následkom strašných vojen. Toto však nie sú všetky príčiny, prečo ľudia zomierajú. Sú tu ešte choroby: liečiteľné, neliečiteľné alebo také, ktoré nás sprevádzajú po celý život, lebo sme sa s nimi narodili. Medzi takéto choroby patria aj pohlavné choroby.

Prečo som si vybrala túto tému? Pretože je to téma, ktorej sa podľa mňa nevenuje veľa pozornosti a často sa na ňu zabúda a úmyselne sa utláča do pozadia aj keď si myslím, že je to vec, ktorou sa treba zaoberať aj verejne. Najviac ohrozenou skupinou sú mladí ľudia, pretože sú vo veku, kedy sa sex stáva pre nich aktuálnym, niečím novým, a práve ich neskúsenosť a často krát i neinformovanosť zapríčiňuje, že sa dostávajú do problémov spätých s pohlavnými chorobami. A preto by mali kompetentní ľudia vynaložiť viac snahy, aby bolo čo najmenej chorých mladých ľudí. Prevažná časť ľudí však udržuje v jednom období len jeden ľúbostný pomer. Ale nájdu sa aj takí, ktorí majú niekoľko intímnych pomerov vo veľmi krátkom časovom období. Čo si myslíte je päť alebo šesť partnerov za pol roka veľa alebo málo???

Ak sa však máme zhovárať o AIDS táto otázka je bezpredmetná. Stačí jediný nechránený pohlavný styk a môžete sa nakaziť. A práve preto som si zvolila túto tému, aj keď je dosť ťažká. Dennodenne sa stretávame s ľuďmi, ktorí sú nainfikovaní a my o tom nevieme. Možno že to nevedia ani oni sami a možno ste si s niekým takým podali ruky. Mnohí odsudzujú takých ľudí, ale väčšina z nich za to nemôže, buď sa stali obeťou znásilnenia, alebo nevedeli o svojom partnerovi, že je pozitívny.

V dnešnej dobe sa s problémom nakazenia nejakou chorobou, a často aj pohlavnou, stretávame na detských ihriskách, kde narkomani nechávajú svoje ihly z nedbalosti. Tak sa stane, že sa malé nevinné dieťa pri hre poraní a nainfikuje.

Chcem svojou prácou dokázať, že nás mladých zaujímajú aj takéto vážne témy, ako sú pohlavné choroby, a že o nich vieme a chceme o nich hovoriť. Len tak sa predsa pred nimi môžeme chrániť a dozvedieť sa o nich niečo viac.

Asi v roku 1980 si začali lekári v Severnej Amerike aj v Európe všímať, že neustále rastie počet pacientov trpiacich novým a zvláštnym typom choroby. Títo ľudia nemali žiadnu obranyschopnosť organizmu proti choroboplodným baktériám. Nakoniec podľahli na dnes už veľmi dobre liečiteľné infekčné choroby, ako napríklad zápal pľúc, alebo chrípka. Oni však na ne umierali.


Prvé prípady:

AIDS dostalo meno podľa skratky anglického názvu Acquired Immune Deficiency Syndrome – syndróm získaného zlyhania imunity.

Prvé prípady choroby AIDS boli oficiálne diagnostikované v roku 1981 v USA. Podľa spôsobu šírenia aj podľa ďalších faktorov usúdili vedci a lekári, že túto novú chorobu spôsobuje mikroorganizmus - vírus. V roku 1983 objavili vedci v USA a Francúzsku vírusy, o ktorých predpokladali, že by mohli spôsobovať AIDS. Francúzsky tím ho nazval LAV, v preklade vírus spojený s lymfadenopatiou.
Americkí vedci nazvali chorobu HTLV III- v preklade ľudský limpotrofný vírus.

Po nejakej dobe, keď dochádzalo k mnohým nedorozumeniam kvôli nejednotnému názvu, a keď sa riešili spory, kto identifikoval vírus ako prvý, sa pomenoval ako HIV, čo je skratka výrazu Human Immunodeficiency Vírus

Vírusy a HIV

Vírusy sa nemôžu prenášať kašľom, dychom, spoločným uterákom, ale iba krvou a pohlavným stykom. Tento vírus sa prenáša aj cez krv matky na krv dieťaťa. Môže sa to stať pred pôrodom, ale aj cez pôrod. Ďalším rizikom je darovanie krvi. Pred tým, než sa dali darci krvi testovať na HIV, vyskytli sa prípady, keď boli ľudia nakazení transfúziou krvi. Ale tento vírus môže byť prenesený na inú osobu použitím injekcie alebo striekačky, ktorú najprv použil človek s nákazou HIV a ihla alebo striekačka neprešla sterilizáciou.

HIV v tele

HIV napadá určité typy bielych krviniek, ktoré sú súčasťou imunitného systému ľudského tela. Ako náhle začne imunitný systém zlyhávať, biele krvinky nemôžu vykonávať svoje bežné povinnosti – obrana pred chorobou a boj s choroboplodnými zárodkami. Choroboplodné zárodky sa rýchlo rozmnožia. Príznaky choroby AIDS nie sú spôsobené samotným HIV, ako je to u bežnej vírusovej choroby, ale rozvíjajú sa kvôli zlyhaniu imunitného systému, ktorý prestane s infekciou bojovať.

Ľudia nemusia pociťovať žiadne príznaky 5 – 10 rokov od chvíle, keď sú nakazení. Môžu mať typické príznaky ako bežne chorí ľudia: bolesti hlavy, teplota, zväčšené uzliny, ale to za chvíľu prejde- človek sa cíti ako zdravý. Ale choroba sa v ňom iba „spí“, nie je aktívna. Nakoniec, o veľa rokov neskôr, sa vírus „prebudí“ a množí sa ďalej. A to je chvíľa, keď sa z vírusu vyvinie AIDS.

HIV je vírus, ktorý spôsobuje chorobu známu ako AIDS. Týmto vírom sa môže nakaziť každý, a to nechráneným pohlavným stykom s infikovanou osobou, alebo použitím infikovaných injekčných ihiel. Odhaduje sa, že na svete je vírusom HIV nakazených viac ako 13 miliónov ľudí.

IMUNITNÝ SYSTÉM

Telo má imunitný systém, ktorý zabezpečuje jeho ochranu proti infekcii. Keď sa však dostane do tela vírus HIV (Human Immunodeficiency Vírus), napáda práve bunky imunitného systému organizmu. HIV v bunkách imunitného systému zostáva a môže tam driemať celé roky. Doteraz sa nenašiel spôsob, ako ho v ľudskom tele zničiť. Prítomnosť vírusu HIV odhalí krvná skúška. Byť HIV pozitívny ešte neznamená, že dotyčná osoba musí ochorieť na AIDS. Niektorí HIV pozitívni ľudia sa môžu dlhé roky cítiť dobre a aj dobre vyzerať. Pre ostatných sú však nákazliví a zostanú nimi až do konca života.

Ako sa začína AIDS

Keď je HIV aktívny, infikované bunky v imunitnom systéme odumrú, vírus sa vylúči do krvi a infikuje ostatné bunky. Oslabením imunitného systému človek stráca hmotnosť, ľahko sa unaví a stáva sa citlivejším na všetky druhy infekcií, ako sú kožné choroby, vredy, afty a hnačky. Nakoniec sa vyvinú vážne problémy, ako herpes, tuberkulóza a rakovina. Ak niekto takto ochorie, hovorí sa, že trpí syndrómom získanej imunitnej nedostatočnosti čiže AIDS (Acquired Immune Deficiency Syndrome). Keď niekto dosiahne toto konečné štádium choroby, zvyčajne do roka alebo dvoch zomrie na niektorú infekčnú chorobu. 

Ako sa šíri HIV? 

HIV sa nachádza v telesných kvapalinách a z nich len krv, semeno a pošvový sekrét môžu infekciu dokázateľne preniesť. Vírus sa môže dostať cez otvorené rany, drobné poranenia na koži, injekčnou striekačkou, cez ústa, pošvu a konečník. Dieťa sa môže infikovať vírusom HIV od svojej matky v prenatálnom štádiu cez placentu v maternici alebo aj materským mliekom pri dojčení. Vírus nemôže mimo ľudského tela dlho prežiť. Je dokonale bezpečné žiť s niekým, kto má HIV alebo AIDS, deliť sa o stravu, používať rovnaký príbor a riad, uteráky, dotýkať sa ho alebo objímať a dokonca aj s ním v jednej posteli. Prenos nákazy hrozí v prípade nechráneného pohlavného styku, používaním rovnakej zubnej kefky, žiletky alebo u narkomanov rovnakej ihly. 

Hľadanie riešnia
 
V nádeji na spomalenia vývoja AIDS sa vyskúšalo niekoľko liekov. Účinný liek sa však stále ešte hľadá. Ďalšou oblasťou výskumu je pokus objaviť očkovaciu látku.

1. História

Názov syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti (Acquired Immunodeficiency syndróme – AIDS) má svoj pôvod v Spojených štátoch amerických. Návrh na označenie tejto choroby navrhol istý ústav, Centrum pre kontrolu infekčných chorôb v USA (CDC) v roku 1982, na základe predošlých prípadov, kedy zaznamenali niekoľko prípadov pneumónií u homosexuálne orientovaných mužov. Prípady boli zaujímavé predovšetkým tým, že pôvodca – pneumocystis carinii – i keď je síce rozšírený, normálne však je nepatogénny. Pneumónia sa u týchto pacientov rozvinula na pozadí zníženého počtu T – lymfocytov.

Postupne sa AIDS rozšíril nielen medzi ľuďmi so spomínanou orientáciou, ale aj u narkomanov, hemofilikov, príjemcov transfúzií krvi, sexuálnych partnerov chorých na AIDS, i u detí matiek s touto chorobou a heterosexuálmi.

Všetko nasvedčovalo tomu, že choroba je prenosná a výskumným pracovníkom sa v pomerne krátkom čase podarilo objaviť príčinu, resp. pôvodcu ochorenia, vírus.

2. Mikrobiológia a morfológia

Etiologickým agensom AIDS je vírus patriaci do čeľade retrovírusov, rodu Lentivírusy. Po predchádzajúcich pomenovaniach, ako LAV (lymphadenopathy – associated vírus), HTLV-III (human T lymphotropic vírus, type III), či ARV (AIDS related vírus), sa roku 1986 medzinárodná komisia rozhodla jednoznačne označiť pôvodcu ochorenia HIV (Human Immunodeficiency Vírus).

V súčasnosti poznáme 2 typy vírusu: HIV-1 a HIV-2. Sú príbuzné opičiemu vírusu vyvolávajúceho podobné ochorenie u opíc, SIV a predpokladá sa, že cez sériu mutácií sa vyvinul cez HIV-2 až na ,,agresívny“ HIV-1.

Ide o obalené vírusy s priemerom asi 100 nm. Jadro vírusu obsahuje dva identické reťazce RNA pozitívnej polarity, enzýmy reverznú transkriptázu, integrálu, ribonukleázu, proteázu a jadrové proteíny p7 a p9.
Kapsidu tvorí proteín p24 a celý útvar obklopuje obal (matrix) tvorený proteínom p17. Napokon celý útvar obaľuje lipidová dvojvrstva, pochádzajúca z hostiteľských buniek, ktorej obsahom sú glykoproteíny gp120 a gp41, kódované samotným vírusom a zohrávajúce najdôležitejšiu úlohu pri infikovaní vnímavých buniek. Obsahom dvojvrstvy môžu byť aj HLA antigény pochádzajúce z infikovaných buniek.

3. Genetika

Poznáme aj jednotlivé gény vírusu a väčšinou aj ich funkcie. K základným génom patria en, pol a gag. Gén pol determinuje vznik reverznej trankriptázy, proteázy a integrázy.

 
Podobné referáty
HIV 2.9117 1873 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.