Pojem droga pochádza z francúzskeho slova “drogue“, ktoré sa začalo používať v 14. storočí a vo všeobecnosti označuje účinnú látku prírodných substancií, najmä rastlinných. Tento termín postupne nadobúdal iný význam. Drogami sa dnes pomenúvajú nielen liečivé zložky rastlín, ale aj prirodzené psychoaktívne, polosyntetické a syntetické substancie s potenciálom závislosti. Ich dlhodobé a nadmerné užívanie poškodzuje organizmus a môže spôsobiť smrť.

Medicínska definícia závislosti
Slovo závislosť si čoraz viac zvykáme chápať ako chorobnú potrebu drog. Závislosť od liekov, drog a alkoholu je podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie stav pravidelne sa opakujúcej alebo chronickej intoxikácie psychotropnými látkami. Ako závislosť označuje SZO otravu následkom opakovaného požívania prírodných alebo syntetických drog vtedy, keď preukazujú nepopierateľný škodlivý účinok na jednotlivca, sociálnu skupinu či spoločnosť.

Príznaky užívania návykových látok
• bledý, nezdravý výzor
• strata chuti do jedla, chuť na sladkosti
• zvýšená citlivosť na dotyk, bolesť a svetlo
• bolesti
• nespokojnosť
• hnisavé rany
• husia koža
• veľký úbytok hmotnosti
• zúžené alebo rozšírené zrenice
• zmeny na pokožke (škvrny, vyrážky, modriny)
• spavosť, zívanie, apatia
• závrat, tlak v hlave
• svrbenie
• chvenie rúk
• nadmerné potenie
• dráždivý kašeľ
• podráždenosť
• jazvy
• zmeny v obliekaní
• dlhé oblečenie na zakrytie rán po vpichoch
• začervenané alebo vlhké oči
• halucinácie

Delenie drog
Drogy sa v zásade delia na dve základné skupiny: stimulačné a sedatívne. Stimulanciá majú povzbudivý účinok, môžu zvyšovať pulz, tlak krvi. Sedatíva pôsobia na užívateľa skôr upokojujúco, v mnohých prípadoch klesá frekvencia srdca a krvný tlak. V rámci oboch týchto základných kategórií sa jednotlivé látky líšia chemickým zložením. Vo všetkých kanabinoidoch je obsiahnutá účinná látka tetrahydrokanabinol, skrátene THC; vo všetkých opiátoch sa zase nachádza účinná látka morfín, ktorá má upokojujúci účinok.

Stimulanciá
Kanabinoidy
Spomedzi produktov kanabisového radu je u nás najväčšmi rozšíreným nelegálnym omamným prostriedkom hašiš. Väčšinou sú to hnedé, živicové platničky alebo kocky zabalené v igelitovej fólii či v staniole. Marihuana má vzhľad pomletých častí rastlín a vonia korenisto. Hašiš sa získava zo živice konopy siatej (Cannabis sativa) v čase kvitnutia. Marihuana sa pripravuje z vysušených častí tejto rastliny, väčšinou z rozdrobených lístkov, stoniek a kvetov a svojím vzhľadom sa podobá na seno alebo čaj. V hašiši je koncentrácia účinnej látky THC - tetrahydrokanabinolu – asi päťnásobne vyššia a v hašišovom oleji približne dvojnásobne vyššia ako v marihuane. Konopa pôvodne pochádza zo Strednej Ázie. Približne v 8. storočí pred naším letopočtom ju do Indie priviezli Číňania. Táto rastlina sa s nástupom islamu triumfálne rozšírila do celého Predného Východu a Afriky. Neskôr sa táto nenáročná rastlina začala pestovať po celom svete. Pestuje sa až do výšky 3000 m n. m. (najžiadanejšia je z Nepálu). Hašiš sa môže prijímať vo viacerých formách. Obvykle sa fajčí ako cigareta v skrútených hrubých cigarách – jointoch – alebo v domácky vyrobených fajkách. V minulosti boli veľmi obľúbené aj koláče a keksy z kanabisu a inhalovanie z vodných fajok.

Účinok – Pri fajčení nastáva účinok už po niekoľkých minútach. Účinnosť pretrváva približne dve až tri hodiny, avšak môže sa aj výrazne predĺžiť (v závislosti od dávky).

THC (tetrahydrokanabinol) je najúčinnejšia psychotropná látka tejto drogy. THC je nerozpustný vo vode, ale dobre rozpustný v tuku. Preto sa rýchlo ukladá v tukovom tkanive a tak sa výskyt tejto látky po dlhšie trvajúcej konzumácii dá dokázať v moči ešte aj 90 dní po poslednom požití. Kanabis povzbudzuje chuť do jedla a spravidla zosilňuje prevládajúci citový stav. Pri začatí fajčenia je obvykle charakteristická povznesená, veselá nálada s nemotivovanými záchvatmi smiechu. Kanabis prináša väčší pokoj a intenzívnejšie prežitie nálady. S touto drogou možno prežívať aj viac citových stavov súčasne, veľakrát i rozporných. Pri zvýšenej pripravenosti na riziko sa znižuje kritické posudzovanie vecí. Touto kombináciou môže dochádzať aj k nekontrolovateľným činom.

Riziká - Najdôležitejšou komplikáciou je výskyt psychických porúch, pravdepodobný najmä pri chronickej spotrebe. Myslenie stráca kontinuitu. Zníži sa schopnosť pozorovania a zároveň nastupujú poruchy vnímania. Môžu sa rozvinúť pseudohalucinácie až pravé halucinácie. Účinky, ktoré sú možné i po jednorazovom užití hašiša:
 zvýšenie frekvencie srdca
 zvýšenie krvného tlaku
 rozšírenie zreníc
 tras rúk
 neistá chôdza
 zvýšená chuť do jedla
 nevoľnosť až zvracanie (pri predávkovaní)
 bolesti hlavy
 znecitlivenie pokožky.

Dôležitým znakom je aj sčervenenie tváre a očí; často sa hovorí o tzv. „králičích očiach“. Príležitostne, najmä pri intoxikácii kanabisom, dochádza k panickým alebo úzkostným stavom so zmätenosťou a paranojou a tzv. desivým zážitkom – horrortrips. Môžu sa objaviť aj myšlienky na samovraždu či útok voči inej osobe. Takmer všetci „huliči“ (návykoví fajčiari hašiša) trpia chronickou bronchitídou (prevažne dráždivým kašľom) a nebezpečenstvo rakoviny sa u nich v porovnaní s bežnými fajčiarmi nikotínu zvyšuje päť- až desaťnásobne. Pravdepodobne najhorším účinkom kanabisu je trvalé oslabenie imunitného systému a pomalé zlyhávanie mozgu. To má za následok, že užívatelia kanabisu môžu kedykoľvek mentálne upadať. Pôvodná výkonnosť zaniká. Kritická slabosť narastá, nápadná je podstatná zmena osobnosti.

Amfetamíny a ich deriváty
Slovo amfetamíny pochádza z chemického názvu Alfa-Methyl-FeneThyl-AMIN. Tieto látky sa zaraďujú do skupiny amínov. Patria sem adrenalín, efedrín, noradrenalín, amfetamín a mnohé iné. Synteticky bola prvýkrát pripravená látka fenilzopropylamín v roku 1887. O niekoľko rokov neskôr bol vyvinutý pervitín (metamfetamím). Roku 1914 patentovala firma Merck látku MDMA, t.j. metylendioxymetamfetamín (extáza) ako liek na potláčanie chuti do jedla. Pre svoje „zvláštne vedľajšie účinky“ sa však táto látka nikdy nepoužívala. Účinok prejavujúci sa bdelosťou a zvýšením krvného tlaku viedol k tomu, že amfetamíny sa pokusne užívali napríklad pri poruchách krvného obehu, obezite a letargickej encefalitíde. Mierne úspechy amfetamínov boli však vždy spojené so značnými vedľajšími účinkami, čo napokon viedlo k tomu, že sa na liečebné účely nemohli používať. Amfetamíny našli uplatnenie v tridsiatych rokoch v Amerike ako „životabudiče“. V druhej svetovej vojne tento druh látky používali všetky zúčastnené armády kvôli aktivujúcim účinkom i na potláčanie bolesti a hladu. Dnes amfetamíny konzumujú najmä pracovne preťažení ľudia, ako manažéri, politici, vrcholoví športovci a umelci. Amfetamíny sú v ponuke ako bieložltý prášok alebo ako tablety, môžu sa vdychovať nosom alebo prehĺtať. Jednorazová dávka predstavuje 15 až 20 miligramov. Priemerný účinok amfetamínov je osem až dvanásť hodín; v tele sa potom látka koncentruje v tukovom tkanive. Extáza účinkuje tri až päť hodín. Užívanie drogy extázy sa ujalo najmä medzi mladistvými.

Extáza – Extáza je nižšia forma amfetamínov. Presnejšie povedané: ide tu o špecifické látky, a to o príbuzné deriváty amfetamínov. Výsledkom sú rozdielne účinky. Vo všeobecnosti amfetamíny aktivujú telo. Zvyšuje sa psychomotorika, zlepšuje sa sebahodnotenie, narastá pocit zvýšenej psychickej aj fyzickej energie a zrýchľuje sa myslenie. Okrem toho sa potláča pocit hladu a zvyšuje sa aktivita kardiovaskulárneho systému. Zrenice sú často maximálne rozšírené. Narúšajú sa mnohé výstražné systémy tela. Najnebezpečnejšími následkami tejto drogovej závislosti je zvýšenie teploty a dehydratácia tela.

Speed – Na potlačenie spánku a kvôli pretancovaniu celej noci sa konzumuje droga známa pod názvom speed. Speed zvyšuje pocit vlastnej hodnoty, podporuje táravú výrečnosť („laber-flush“) a spontánnosť. Zvyšuje aj ochotu znášať riziko a zmenšuje kritickú súdnosť. Pravdepodobnosť nehôd narastá a užívatelia amfetamínov pôsobia namyslene a arogantne. Pri nižších dávkach amfetamínov sa prejavujú typické účinky zvýšenia pohyblivosti, pri vyšších dávkach sa môžu vyskytnúť pseudohalucinácie až halucinácie.

Halucinogénny účinok sa prejavuje zmeneným vnímaním okolia, hranice medzi jednotlivcom a okolím sa stierajú. Dochádza k pocitu splynutia s inými osobami.

Riziká – K príznakom intoxikácie týmto druhom látok patrí zrýchlený pulz, zvýšená teplota, tras končatín, zvracanie, možné epileptické záchvaty, silné bolesti hlavy a bezvedomie. Strata vedomia môže signalizovať nečakané krvácanie do mozgu, ktoré vždy predstavuje vážne ohrozenie života. Aj pri tejto drogovej závislosti treba upozorniť na možnosť psychotickej poruchy vnímania. Vyskytujú sa desivé zážitky (horrortrips), spojené so zmätenosťou, panickým strachom a bludnými predstavami. Môžu sa objaviť nekontrolovateľné pocity strachu a poruchy myslenia, ktoré sa vzhľadom na halucinácie a bludy neodlišujú od pravej schizofrénie, a preto sa musia liečiť klinicky. Súčasne sa zvyšuje nebezpečenstvo samovraždy z pocitu beznádeje a duševnej prázdnoty.

Po rokoch konzumácie sa môže objaviť takzvaný amotivačný syndróm, chorobný stav, ktorý sa vyznačuje nedostatkom pohnútok na konanie a citovou povrchnosťou spojenou so stratou záujmov a výraznými poruchami koncentrácie a pozornosti. Americké štúdie uvádzajú údaje potvrdzujúce redukciu mozgovej hmoty po dlhodobom užívaní. Okrem toho boli opísané poruchy krvotvorby. Extáza zmenšuje prah pre vznik kŕčov, čím môže zapríčiniť silné kŕčovité záchvaty. Trvalé zvyšovanie krvného tlaku sa spája s nebezpečenstvom krvácania do mozgu a mozgovej porážky. U ľudí s ochoreniami srdca môže dochádzať k poruchám srdcového rytmu až k zástave srdca. Amfetamíny rovnako potláčajú imunitný systém.

Halucinogény
Účinok kyseliny lysergovej je známy už niekoľko storočí. Kyselina lysergová sa v prirodzenej forme nachádza v kyjaničke purpurovej, hube parazitujúcej na obilí. Používanie halucinogénnych látok na magické a rituálne účely bolo známe už v starovekom Grécku. Roku 1943 Albert Hofmann z firmy Sandoz vo Švajčiarsku synteticky vyrobil dietylamid kyseliny lysergovej, skrátene LSD. Vyskúšal ho na sebe a zažil omámenie s hrozivými zmyslovými preludmi a smrteľným strachom. Roku 1949 ho uviedli na trh pod menom Delysid. V šesťdesiatych rokoch sa LSD používalo v značnej miere na experimentálne účely. Roku 1966 sa LSD prestalo vyrábať a roku 1967 bola táto droga zakázaná. Odvtedy sa LSD ako droga nevyskytovalo. Až v deväťdesiatych rokoch sa znovu rozšírilo v súvislosti so štýlom techno a istá renesancia LSD sa zaznamenala v celej strednej Európe. Už desaťtisícina gramu (asi 20-100 mikrogramov) stačí na niekoľkohodinové omámenie. LSD sa prenáša na malé pijavé papieriky alebo kúsky vaty, prípadne kocky cukru, na ktoré sa nakvapká. LSD sa ponúka aj vo forme drobných pestrofarebných a často neškodne vyzerajúcich tabliet (micros).

Účinok – LSD sa v tele ukladá nerovnomerne – najväčšmi v pečeni a obličkách. Do mozgu sa dostáva len relatívne malé množstvo. LSD účinkuje asi šesť až dvanásť hodín. Táto droga zasahuje funkciu predného mozgu a medzimozgu. Popri typickom vzhľade látky môže vzbudzovať pozornosť aj silná a náhla psychická zmena po užití. Optické halucinácie, dojem, že postihnutý môže „počuť“ farby a „vidieť“ hudbu, sa opisujú ako stavy omámenia pri užívaní LSD. Vzniká miestna i časová dezorientácia, zmeny fyzického cítenia, pojem o čase sa skresľuje. Hranice medzi vlastnou osobou a okolitým prostredím sa vnímajú ako uvoľnené, resp. nevnímajú sa vôbec. Sled myšlienok je prerušený – dochádza k takzvanej interferencii myslenia (vzájomné ovplyvňovanie,, prelínanie myšlienok). Je to vlastne stav známy len zo schizofrenickej psychózy.

Riziká – Pod vplyvom LSD môže dochádzať k zmenám modalít vnímania. Sebavedomie sa mení, väčšinou sa zvyšuje. To mnohokrát vedie k preceňovaniu napr. k presvedčeniu o schopnosti lietať. Ilúzie vznášania boli už neraz príčinou, že postihnutý vyskočil z okna.

Somatickými príznakmi užívania halucinogénov sú poruchy rovnováhy a chôdze, zvracanie, závraty, pocit horúčavy s chladu. Mimoriadne nebezpečenstvo práve pri halucinogénoch predstavuje fenomén znovuvzplanutia zážitkov z intoxikácie (aj po dňoch až týždňoch po poslednom užití drogy) takzvaný „flash-back“. Pri otrave sú nápadné extrémne rozšírené zrenice a markantný tlkot srdca so zvýšenou teplotou tela a zvýšením krvného tlaku. Okrem toho môže dôjsť ku kŕčovitým záchvatom, nadmernému zvýšeniu hladiny cukru a napokon k poklesu krvného tlaku až zastaveniu srdca. Psychickými príznakmi otravy sú strach a panika, rozrušenie a popletenosť, ako aj bludné predstavy a halucinácie. Aj tu predstavuje tendencia k myšlienkam na samovraždu najväčšie nebezpečenstvo.

Halucinogénne huby - Narastá aj skupina konzumentov halucinogénnych húb. Účinnou látkou v približne 80 až 6000 známych druhoch húb je psilocybín (aj psilocín), tiež halucinogénna droga. Tieto huby boli známe v Južnej Amerike už pred 4000 rokmi, keď sa používali pri spirituálnych obradoch. Albertovi Hofmannovi sa roku 1957 podarilo izolovať účinnú látku z húb. Pomenovali je Indocyn. Používal sa v rámci psychoterapie, najmä pri pocitoch strachu a depresiách.  Účinok – Rozloženie látky v tele je na rozdiel od LSD relatívne rovnomerné. Asi 30 minút po užití dosiahne látka v mozgu najvyššiu koncentráciu. Tieto huby pôsobia halucinogénne a vyvolávajú poruchy vnímania. Asi 15 minút po užití dochádza k omámeniu a poklesu krvného tlaku. Môžu sa vyskytnúť aj závraty, nevoľnosť a kŕče v žalúdku. Približne po hodine nastáva halucinogénny účinok. Pri intoxikácii halucinogénnymi hubami by sa mal v každom prípade zavolať lekár, lebo žalúdok treba vypumpovať a postihnutý musí byť 48 hodín pod lekárskym dohľadom.

Kokaín
Kokaín sa získava z listov koky. Kokový krík pôvodne pochádza zo severných planín Ánd. Už 3000 pred n. l. sa látka používala ako prostriedok na zvýšenie výkonu, potláčanie hladu a smädu. Kokaín po prvýkrát vyrobil roku 1855 lekárnik F. Gaedcke. Albert Niemann, ktorý ako prvý roku 1860 oddelil kryštalickú látku z lístkov kríka koky, zomrel na následky svojich chemických pokusov. Kokaín sa vzápätí stal prvým lokálnym anestetikom, ktoré sa v lekárstve používalo na narkózu – bol to lekársky pokrok. Z tejto základnej štruktúry sa vyvinuli ďalšie anestetiká, ktoré sa používajú aj dnes. Za prvej svetovej vojny šnupali kokaín letci – vtedy sa látka osvedčila ako prostriedok proti strachu. V dvadsiatych rokoch bola táto droga rozšírená medzi umelcami a intelektuálmi.

V osemdesiatych rokoch sa rozšírila ako takzvaná „manažérska droga“. Od deväťdesiatych rokov konzumácia kokaínu vzrástla aj v ďalších obyvateľských vrstvách. Kokaín je čoraz lacnejší a viac-menej dostupný takmer každému. Čistý kokaín tvoria bezfarebné kryštály trpko horkej chuti. Kokaín sa väčšinou šnupe. Je možné aj vtierať ho do ďasien. Pridaním alkalickej látky, ako napríklad prášku do pečiva, vzniká z kokaínu takzvaný crack. Crack sa fajčí a účinok je okamžitý. Cez pľúca sa odstáva do mozgu v priebehu niekoľkých sekúnd, teda ešte rýchlejšie ako pri šnupaní.

Účinok – Kokaín účinkuje desať minút až hodinu. Kokaín stupňuje motoriku, uvoľňuje strach a zlepšuje schopnosť nadväzovať kontakty. Celé myslenie prebieha rýchlejšie, typické je zvýšenie pocitu sebavedomia a povznesená nálada. Môžu sa vyskytnúť halucinácie. Kokaín tlmí pocit hladu.
Riziká – Počas akútneho účinku tejto drogy môže dochádzať k zreteľnej úzkosti až perzekučnému bludu (chorobnému stihomamu). Po doznení účinku nastupuje depresia. Môžu sa objaviť aj samovražedné myšlienky. Na fyzickej úrovni sú účinky podobné ako pri amfetamínoch . Výrazne sa zvýši pulz a stúpne krvný tlak, frekvencia dychu sa zvyšuje, dochádza k zvýšeniu teploty tela a pravdepodobne aj k prehriatiu. V prípade predávkovania môžu dodatočne nastať kŕčovité záchvaty, poruchy koordinácie a zlyhanie srdca následkom prehriatia. Veľmi závažné sú mozgové porážky s ochrnutím, smrteľne sa môže skončiť zvýšenie tlaku v mozgu. Pri vdychovaní do nosových dierok („sniffing“) sú možné zmeny nosovej sliznice. Môže dôjsť až k prederaveniu nosovej priehradky. Na psychickej úrovni sú pozorovateľné schizofrenické stavy so strachom a bludnými predstavami. Objavujú sa halucinácie, čo môže viesť k smrteľným nehodám. Keď mladistvý šnupe kokaín, stáva sa v porovnaní so svojím normálnym správaním nesmierne pohyblivým a hyperaktívnym. Na rozdiel od heroínu sú zrenice pri konzumácii kokaínu rozšírené. Nálada je extrémne kolísavá. Rodičia postihnutého často tvrdia, že ich dieťa sa v priebehu niekoľkých týždňov zmenilo na nepoznanie.

Sedatíva
Heroín a iné opiáty
Heroín je polosyntetický opiát, ktorý sa vyrába z morfínu zmenou chemickej štruktúry. Morfín je účinná látka ópia. Ópium sa získava zo šťavy maku siateho (Papaver somniferum). Opiáty ako liečivý prostriedok a návykové látky majú dlhú tradíciu. V starom Egypte i Mezopotámii sa používal na potláčanie bolesti zubov. Vo východnom Stredozemí sa používali už pred 4000 rokmi. Hippokrates odporúčal ich použitie proti nespavosti, horúčke, žalúdočným a tráviacim ťažkostiam a rôznym bolestiam. V stredoveku sa rozšírili aj v Európe. Roku 1900 bolo ópium dostupné vo všetkých lekárňach. V rozkvitajúcich priemyselných oblastiach Anglicka sa ópium stalo masovou drogou. Roku 1804 sa lekárnikovi Friedrichovi Wilhelmovi v Hamelne podarilo izolovať z ópia horký kryštalický prášok, ktorý vlastne predstavoval účinnú látku – morfín. Svoje pomenovanie dostala látka podľa Morfea, gréckeho mýtického boha spánku. Tento objav znamenal začiatok modernej anestézie. Roku 1827 začala firma Merck s veľkovýrobou morfínu. Roku 1898 sa spojením morfia s kyselinou octovou vyrobil ešte účinnejší heroín. Aj tu sa zakrátko nato začalo s veľkovýrobou a heroín sa predával v malých pekných flakónoch. Zisky boli dobré. Cez vojnu sa morfín v Európe rozšíril ešte rýchlejšie, lebo to bol vhodný prostriedok na zmiernenie bolesti ranených.
Heroín sa buď šnupe, fajčí, inhaluje (vdychuje) cez alobal, alebo vstrekuje injekčnou striekačkou do žily. Po injekcii nastupuje účinok po pár sekundách. Maximálna hladina v krvi sa dá dokázať po jednej-dvoch hodinách. Účinok pretrváva tri až päť hodín. Pri šnupaní alebo fajčení sa vstrebáva pomalšie a maximálna účinná hladina sa dosiahne neskôr. Heroín sa používa len ako omamný prostriedok, zatiaľ čo ostatné opiáty sa uplatňujú aj v lekárstve.
Účinok – Pri nízkych dávkach heroín pozdvihuje pocity nevôle, hlad a únavu. Rozrušenie a strach sa znižujú. Pri vyšších dávkach dochádza k ospanlivosti. Najdôležitejší pri heroíne je však pocit záplavy tepla v celom tele, sprevádzaný eufóriou. Podľa výpovedí všetkých závislých je omámenie heroínom to najkrajšie, čo si človek dokáže predstaviť. Z tohto dôvodu musíme zarátať medzi závislých už i ľudí, ktorí túto substanciu užili len raz, pretože po prvom či druhom vyskúšaní už v tom plávajú. Je to droga i s rýchlym smrtiacim účinkom, keďže pocit omámenia nie je ovládateľný. Psychická závislosť od opiátov vzniká náhle, zasahuje a zdoláva všetko. Charakteristickým znakom po podaní ópia sú silno zúžené očné zrenice – až na priemer špendlíkovej hlavičky. Okrem toho je nepríjemná aj častá nevoľnosť. Heroín podmieňuje vznik kŕčov, môžu sa teda objaviť kŕčovité záchvaty.

Riziká – Neželaným účinkom všetkých opiátov je útlm dýchacieho systému. Heroín môže viesť k zastaveniu dýchania. Zároveň sa znižuje frekvencia srdca a dochádza až k jeho zástave. Tieto symptómy sú v prípade predávkovania aj príčinami smrti postihnutého. Nadmerná dávka heroínu je v každom prípade smrteľná. Ak postihnutého nájdu, lekár mu môže ešte takmer v poslednej chvíli pomôcť. Heroín spôsobuje psychickú aj fyzickú závislosť. Pri nedostatku látky sa objavuje abstinenčný syndróm, ktorý je pre postihnutého veľmi nebezpečný. Charakteristické sú poruchy spánku, bolesti v celom tele, potenie búšenie srdca, nevoľnosť, zvracanie a vodnatý výtok z nosa. V psychickej oblasti dochádza k depresívnemu rozladeniu s čoraz častejšími myšlienkami na samovraždu. Pri dlhodobej konzumácii sú známe trvalé poškodenia mozgu a nervové poruchy. Najčastejšie sú poruchy koordinácie pohybov, neistá chôdza a trvalý nepokoj (trasenie rúk). Výkonnosť mozgu sa znižuje. Mimoriadne zasiahnutá je aj koncentrácia, pozorovacia schopnosť a vytrvalosť. Vyskytujú sa aj emocionálne poruchy. Heroín oslabuje imunitný systém organizmu a spôsobuje náchylnosť na infekcie. Striekačkou zanesené vírusy a baktérie môžu viesť k zápalom všetkých orgánov. Postihnutý často ochorejú na tuberkulózu, AIDS alebo hepatitídu C. Ak sa poškodia nervy, dochádza k ochrnutiu alebo znecitliveniu rúk alebo nôh.

Psychotická reminiscencia („flash-back“) – Ide o náhle a spontánne prepuknutie stavu akútnej intoxikácie s plne rozvinutým klinickým obrazom, avšak bez predchádzajúceho podania drogy. Uvedený stav sa rozvinie niekedy až niekoľko dní po poslednom užití drogy, inokedy interval medzi poslednou drogovou dávkou a psychotickou reminiscenciou môže trvať aj niekoľko mesiacov. Väčšinou sú to paranoidné bludné vnemy alebo klamné predstavy, prechádzajúce do desivých zážitkov, ktoré naháňajú strach. Všetci toxikomani hodnotia psychotickú reminiscenciu ako vyslovene nepríjemný zážitok. Príčinou tohto fenoménu je skutočnosť, ži stimulanciá sa ukladajú v tukových tkanivách. Normálnym uvoľnením pri látkovej premene alebo fyzickou aktivitou sa drogy odrazu vyplavia z ich úložiska do krvného obehu a začnú účinkovať.