Úvod
Problematika ochrany našej prírody je v dnešných dňoch preberaná nie len v médiách ale aj medzi nami- normálnymi ľuďmi. Podľa mňa si dnešný človek uvedomuje svoj vplyv na prírodu omnoho viac ako v minulosti. Vidí, čo všetko svojou činnosťou dokáže spôsobiť... Pozrime sa ako sa len náš svet zmenil za posledných 1000rokov... V našej atmosfére je kopec ozónových dier, ovzdušie je znečistené rovnako ako naše rieky, pôda... Nastáva globálne otepľovanie, zažili sme katastrofu menom Tsunami, zvýšil sa počet hurikánov a tornád na východnom pobreží Ameriky... a samozrejme bolo vyhubených mnoho zvierat a rastlín, v lepšom prípade sa ich počet „len" radikálne znížil... A keď sa opýtam, kto za toto všetko môže, za hlavného činiteľa by som s kľudným svedomím mohla označiť práve človeka. Zo všetkých problémov, z ktorých som vymenovala len niektoré, som si vybrala problematiku chránených rastlín a zvierat. Na tejto Zemi je príroda zariadená tak, aby všetky jej zložky do seba zapadali a aby každý mal svoju úlohu v tomto chode. No úloha človeka sa z vývojom sveta podstatne zmenila. Už nie je len súčasť prírody ale hlavne jej budovateľ a bohužiaľ niekedy aj ničiteľ. Opýtajme sa: koľko zvierat sme už dokázali bezdôvodne zabiť, koľko dažďových pralesov sme už vyrúbali, koľko... A mohla by som ešte pokračovať. Ale nemôžem zabudnúť ani na ľudí, ktorým nie je osud našej prírody ľahostajný. Existuje množstvo organizácii na ochranu zvierat, rastlín a na ich záchranu pred vyhubením (napr. známy Greenpeace). Mnoho štátov má v samotnej Ústave zakotvenú ochranu vybraných druhov rastlín a živočíchov. Preto by som vás v tejto práci chcela oboznámiť s najznámejšími chránenými rastlinami a živočíchmi na svete. Špeciálne by som sa povenovala druhom vyskytujúcimi sa na Slovensku a v jeho okolí.
1. Príčiny ohrozenia rastlín a živočíchov
Počas existencie života na zemi počet druhov rastlín a živočíchov narastal, no nie lineárne. Najdôležitejšie zmeny v tejto diverzite sa vysvetľujú vplyvom náhlych zmien abiotických faktorov na Zemi, mimozemskými alebo kozmickými vplyvmi... Prvá takáto zmena mohla nastať práve existenciou človeka...
Medzi hlavné príčiny ohrozenia rastlín patrí:
- malý počet jedincov a miest, na ktorých sa vyskytujú
- veľká závislosť od miznúcich alebo ohrozených biotopov
- malá schopnosť rozmnožovania
- veľká závislosť od iných druhov
- zber pre úžitkové alebo okrasné účely
... a mnoho ďalších
Hlavné príčiny ohrozenia živočíchov sú:
- porušenie alebo zdevastovanie biotopu
- nadmerný, neregulovaný lov
- škodlivý účinok iného, nepôvodného druhu, ktorý narúša prirodzenú rovnováhu vekosystéme. (veľká konkurencia, premnoženie určitého druhu,...)
- ochudobnenie potravových zdrojov
- zámerné prenasledovanie v hospodársky využívaných priestoroch2.
2. Červená kniha (Red List)
Svetová únia ochrany prírody a prírodných zdrojov (IUCN) vedie špeciálnu evidenciu vyhynutých, vymierajúcich a ohrozených druhov rastlín a živočíchov- Červenú knihu.
Bola založená v 1963 a obnovuje sa každých 5 alebo 10 rokov. Posledná úprava bola 4.5.2006 a obsahuje 40 168 celých druhov, plus 2 160 poddruhov, rodov a podpopulácii.
Navyše sa líši od minulej obnovy aj 7 000 druhmi, ktoré sa do roku 1996 nikdy predtým v tejto evidencii ešte nevyskytli.
16 118 celých druhov je označených ako ohrozené, z čoho 7 725 sú živočíchy, 8 390 rastliny a 3 sú lišajníky a huby.
Druhy rastlín a živočíchov sa tu rozdeľujú do 9 skupín:
A)Vyhynuté- 1) Extinct (EX) - vyhubené
2) Extinct in the Wild (EW)- vyhynuté v prírode
B)Ohrozené-3) Critically Endangered (CR) - kriticky ohrozené
4)Endangered (EN) - ohrozené- druhy, ktoré sú v nebezpečenstve vyhynutia
5)Vulnerable (VU) - zraniteľné- druhy, ktoré sa v najbližších rokoch pravdepodobne zaradia medzi ohrozené druhy
C)Zriedkavé druhy- 6)Near Threatened (NT) - blízko ohorozenia
7)Least Concern (LC) - minimalne ohrozený
8)Data Deficient (DD) - druhovo ohrozený (v minulosti patrili medzi ohrozené ale ich ohrozenie postupne klesá)
9) Not Evaluated - nezaradené (ich počet sa znižuje ale nepatria ešte medzi ohrozené)
Tie sú členené do farebných kategórii:
1) Čierna- sú tu druhy, ktoré minimálne 50 rokov nikto nevidel. Sú považované za vyhubené.
2) Červená- sú tu kriticky ohrozené druhy
3) Oranžová- sú tu veľmi ohrozené druhy
4) Žltá- sú tu ohrozené druhy, ktorých počet sa znižuje, no nie sú v bezprostrednom nebezpečí vyhynutia
5) Zelená- sú tu druhy, ktoré boli blízko vyhubeniu, ale podarilo sa ich zachrániť aich stav už nie je ohrozený.
3.Ohrozené rastliny
Ohrozené rastliny sú rastliny, ktoré človek alebo prírodné živly takmer zničili, a zachovalo sa z nich len veľmi málo. Bez ich ochrany by celkom vymizli a nezachovali by sa pre ďalšie ľudské pokolenia. Povolenia a zákazy pri jednotlivých stupňoch ochrany sú rôzne a určuje ich zákon.
Na nasledujúcich stranách uvádzam niektoré druhy, ktoré sa nachádzajú v Červenej knihe a patria do kategórie ohrozených druhov. V najnovšej obnove Červenej knihy (2004) sa nachádza 11 824 druhov rastlín, z čoho 8 390 je ohrozených.
Scila bledá (Scilla morrisii) - nachádza sa iba na 3 miestach na Cypruse. Existuje v počte menej ako 600 kusov a jej existencia závisí od zachovania zostávajúcich dubových lesov. Tie sú využívané na hospodárske účely a preto sa ich počet tiež redukuje. Zdá, že populácia Scili bledej závratne neklesá, no opak je pravdou a tento druh patrí do kriticky ohrozených druhov na svete.
Faviero de Wilson (Dimorphandra wilsonii) je kriticky ohrozený druh stromu, ktorý nájdete iba v juhovýchodnej Brazílii. Existuje iba 10 dospelých a 6 mladých stromov rastúcich voľne v prírode, v strede pastvín Brrachiaria, čo je veľmi odlesnený a fragmentovaný región. Tento druh je ohrozený odlesňovaním na produkciu hnedého uhlia pre rôzne závody. Ľudia taktiež vykoreňujú tento strom, pretože jeho semená môžu byť škodlivé pre gravidný dobytok.
Femeniasia balearica je kriticky ohrozený drevený ker, nachádzajúci sa iba na Baleároch pri Španielsku. Nájdeme ho tu iba na 6 miestach na severe ostrova Minorka v počte menej ako 2 200 exemplárov. Keďže je táto rastlina tŕnistá, nevyskytuje v okolí piesočnatých plážových chodníkov. Niekedy ju napádajú chrobáky aby zabránili jej klíčeniu.
Uhorkový strom (Dendrosicyos socotrana) je jedinečný ohrozený endemit nachádzajúci sa na ostrovoch Sokotra a Jemen. Tento druh sa veľmi dobre prispôsobuje a odoláva suchu a klimatickým zmenám. Avšak v čase silných období sucha sa tieto stromy zrezávali a slúžili ako potrava pre dobytok. A to bolo hlavným dôvodom jeho radikálneho úbytku.
St. Helena olive (Nesiota elliptica). Tento malý strom (4-7m vysoký) sa zaradil do Červenej knihy (2003)ako vyhynutý v prírode. Posledný druh voľne žijúci v prírode zmizol v roku 1994,ale z jeho odrezkov sa podarilo vypestovať 1 exemplár, z ktorého vznikli ďalšie 4. Avšak ani tieto druhy sa nepodarilo zachrániť a posledný olivovník z tohto druhu zahynul v Novembri 2003. Zapríčinila to hubová infekcia, ktorá ho napadla. V súčasnosti je dočasne zaradený do kategórie Vyhynutý a ak sa v priebehu nasledujúcich 50 rokov neobjaví aspoň jeden jeho exemplár, bude tam zaradený definitívne.
Maui Hesperomannia (Hesperomania arbuscula) je malý krovinatý strom, ktorý nájdeme len na Havaiských ostrovoch- Maui a Oahu. Zaraďuje sa medzi kriticky ohrozené rastliny a vyskytuje sa v počte asi len 25 kusov. Ohrozované sú hlavne ošípanými, potkanmi, konkurenciou ostatných druhov rastlín a samozrejme človekom.
Wood's Cycad (Encephalartos woodii) patrí medzi rastliny vyhynuté v prírode. Z tohto druhu sa našla iba jedna rastlina, ktorá bola v 1916 prevezená do botanickej záhrady. Je viac než nepravdepodobné, že by sa táto rastlina vrátila späť do prírody, pretože existuje iba samčí druh a riziko jeho úplného vyhynutia je príliš veľké
St Helena Ebony (Trochetiopsis ebenus) je kriticky ohrozený druh keru, ktorý môžeme nájsť iba na ostrove Sv. Heleny. V 18.st si ľudia mysleli, že táto rastlina vyhynula no v 1980 sa podarilo nájsť 2 exempláre, práve na spomínanom ostrove Sv. Heleny. Všetky doteraz existujúci jedinci sú výsledkom šľachtenia z týchto 2 rastlín. Tie boli bohužiaľ zničené pri pálení vápenice na produkciu malty.
Cyanea superba patrí medzi druhy ohrozené v prírode. Je to endemit nachádzajúci sa na Havajských ostrovoch- ostrov O´ahu . V 1970 bolo známych viac ako 60 kusov tohto druhu, no dnes sa ich počet znížil len na 5ks a ten stále klesá.
St Helena Boxwood (Mellissia begoniifolia). Aj táto krovitá rastlina patrí medzi kriticky ohrozené druhy. Nachádza sa iba na ostrove SV. Heleny a v prírode jeho populácia dosahuje počet 16 kusov. Ale toto číslo z roka na rok klesá. V súčasnosti môže byť asi iba jedna rastlina z celej populácie dospelá, lebo väčšina semienok sa zbiera na jeho pestovanie a udržanie druhu. Ohrozujú ich húsenice, myši a zajace a keďže sa tento druh vyskytuje v suchom prostredí, je tiež ohrozovaný veľkými suchami.
Pittosporum tanianum bola prvý krát objavená v 1988 v Novej Kaledónii. Od roku 1992 bola evidovaná ako vyhynutá, no nedávno v roku 2002 ju botanici opäť objavili a v súčasnosti je zaradená pod kriticky ohrozené druhy. Existujú iba 3 rastliny, ktoré zaisťujú tomuto druhu jeho existenciu. Najväčšie nebezpečenstvo pre ne predstavuje pomalé ubúdanie a degradácia ich prirodzeného životného prostredia- lesov.
4. Ohrozené živočíchy Sú to druhy zvierat, ktoré sú v reálnom ohrození vyhynutia, teda ich počet na určitom území klesá. Všetky tieto druhy sú zapísané v Červenej knihe ohrozených druhov, do ktorej neustále pribúdajú ďalšie.
Niektoré súkromné organizácie a aj vlády štátov sa však snažia o záchranu ubúdajúcich druhov ohrozených živočíchov. Jeden zo spôsobov je v legislatíve. Napr. v USA niektoré zákony už z roku 1900 ustanovujú rezervácie (ochrana ekosystémov pred lovom a zásahom civilizácie).
V roku 1973 bola tzv. „Akcia ohrozené druhy", ktorá uzavrela od okolitého sveta vzácne ekosystémy, čím možno zachránila ďalšie druhy živočíchov. Prijali sa aj rôzne zákony o ochrane migrujúcich vtákov medzi Mexikom a Kanadou.
Taktiež bola prijatá medzinárodná dhoda tzb. „Medzinárodná ochrana ohrozených druhov divej fauny a flóry", ktorú podpísalo 51 národov zaznamenala tiež úspechy. Napr. Kondor kalifornský, ktorý mal populáciu v roku 1987- 27 kusov mal potom v roku 1992- 52 ks.
Ak bude takýchto akcií viac, červená kniha nebude hrubnúť ale bude sa zmenšovať.
Prinášam prehľad niektorých druhov živočíchov ktoré sa vyskytujú v Červenej knihe pod kategóriou Ohrozené:
Nosačka zatekova (Atelopus varius) patrí medzi kriticky ohrozené druhy a kedysi bola hojne rozšírená v Kostarike a západnej Paname. Ubúdanie tohto druhu nastalo až v 1988 a do roku 1996 sa v Kostarike predpokladalo, že je tento druh úplne vyhubený. No v 2003 bola znovu objavená malá populácia týchto plazov. Najväčšie ohrozenie pre ne predstavujú hubovité ochorenia a prudké zmeny v klimatických podmienkach, najmä dlhé obdobia sucha.
Šatovník žltokapý (Loxioides bailleui) je veľmi ohrozený druh pinky, ktorý nájdeme len na Havajských ostrovoch. V minulosti bol hojne rozšírený, no s príchodom 20st. sa jeho počet značne zmenšil. Jeho prirodzeným prostredím sú subalpínske lesy, ktorých rozloha sa tiež zmenšuje. Mláďatá sa často stávajú potravou pre sovy, divé mačky a potkany.
Žaba Corroboree (Pseudophryne corroboree) je výnimočný a kriticky ohrozený druh žaby, ktorého schopnosť rozmnožovať sa a teda aj vlastný počet začali dramaticky klesať. V súčasnosti sa vyskytujú v malých populáciách na horských alebo subalpínskych územiach Nového Južného Walesu a Austrálie. V prírode žije asi 250 jedincov
Výrik sejchelský (Otus insularis) patril kedysi do kriticky ohrozených druhov, no dnes je „iba" v ohrozených druhoch, lebo sa našla malá populácia, ktorej podmienky na prežitie sú dosť silné a dokonca sa aj zväčšuje. Lesy v ktorom tieto jedinci žijú sa za posledných 40 rokov znovu obnovili a potlačili počet škoricovníkov a kokosovníkov.
Leptopelis susanae je ohrozená stromová žaba, vyskytujúca sa len na Gughe Mountains na juhu Etiopie. Tento druh je ohrozený vyrubovaním lesov, ľudskou zložkou a poľnohospodárskymi zásahmi. Územie Gughe Mountains je husto obývané a vo veľkej miere využívané ľuďmi. A zachováva sa iba malá časť lesov.
Oryx šabľrohý (Oryx dammah) bol kedysi jeden z najrozšírenejších cicavcov v severnej Afrike. Prenasledovanie tohto druhu pre mäso, rohovinu a zároveň zmenšovanie ich životného prostredia boli hlavným dôvodom ich postupného miznutia až vyhubenia. Dnes je tento druh zaradený medzi druhy vyhynuté v prírode, ale pracuje sa na jeho záchrane.
Pyxidea mouhotii („posvätná zlatá korytnačka z Vietnamu") sa vyskytuje vo vlhkých horských lesoch Indočíny (India, Maymar, Vietnam, Čína). Tento ohrozený druh sa zbieral vo veľkých množstvách pre ázijský spotrebný trh s korytnačkami. Preto sa ich populácia začala pomaly vytrácať a dnes žije len málo jedincov.
Papagáj žltouchý (Ognorhynchus icterotis) patrí medzi kriticky ohrozené druhy. V súčasnosti sa vyskytuje len v Kolumbijských Andách. Na záchranu tohto druhu sú organizované rôzne akcie, no budúcnosť tohto druhu je veľmi neistá.
Loris chudý(Loris tardigradus) vyskytujúci sa na Sri Lanke je evidovaný ako ohrozený druh. Za hlavný dôvod vymierania tohto druhu môžeme považovať redukciu lesov, ktoré tvoria prirodzené životné prostredie týchto živočíchov. Od 1956-1993 Sri Lanka stratila viac než 50% lesov. Zapríčinila to hlavne ľudská aktivita v ťažbe dreva...
Vrana havajská (Corvus hawaiiensis) je označovaná ako vyhubená v prírode, po tom čo posledný 2 voľne žijúci jedinci zmizli v 2002. Hlavné dôvody ich ohrozenia sú zmenšovanie ich prirodzeného prostredia, ohrozenie predátormi ako potkani alebo havajský jastrabi a taktiež malária. Títo jedinci sa vyskytujú už iba v zajatí a v súčasnosti sa rozbieha akcia na ich znovuvrátenie do prírody.
Žralok lúčovitý (Rhina ancylostoma) je pomerne rozšírený na západnom pobreží Pacifiku. Tu je ohrozovaný hlavne rybármi, ktorí jeho mäso predávajú do Ázie na konzumáciu a tiež obchodujú s plutvami, získanými z najväčších úlovkov. Hlavne preto je zaznamenávaný ako Zraniteľný druh.
5. Organizácie na ochranu rastlín a živočíchov GREENPEACE- spája 39krajín, asi 2,5 mil. ľudí rôznych farieb, vierovyznaní, ktorý sú presvedčení, že Zem je len jedna a preto ju musíme zachovať aj pre iné generácie. Organizácia na ochranu prírody Greenpeace vznikla v roku 1971, keď sa niekoľko ľudí vyrazilo na rybárskom člne na more, aby protestovali pred skúškami jadrových zbraní, ktoré sa v tejto oblasti plánovali. Ich motto bolo „Let's make it a green peace" čo znamená: „Dosiahnime zelený mier". Ich boj na mori bol úspešný a pokusy boli ešte ten rok zastavené.
Táto organizácia nie je spojená so žiadnou politickou stranou a zaoberá sa výlučne ochranou prírody a životného prostredia. Akokoľvek je Greenpeace známy najmä svojimi priamymi akciami, zastáva bezvýhradne a za všetkých okolností princíp nenásilných protestov. Množstvo kampaní Greenpeace prinieslo úspech- či už úplné vyriešenie problémov, alebo aspoň podstatné kroky k ich vyriešeniu
WWF (World Wildlife Fund)-Svetový fond na ochranu prírody je známy po celom svete vďaka svojmu logu s pandou. Venuje sa ochrane svetovej prírody a divočiny. Je najväčšou súkromne podporovanou záchranárskou organizáciou na svete a v USA má viac ako 1.000.000 členov. Od svojho založenia v roku 1961 WWF investoval do viac ako 13.000 projektov v 157 krajinách.
IUCN - svetová únia ochrany prírody a zdrojov ,
*UNEP - program spojených národov pre životné prostredie ,
*na Slovensku SZOPK - slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny.
Záver Na záver mojej práce by som sa chcela vyjadriť, ako tento globálny problém a vlastne aj jeho dôsledky chápem ja sama.
Keď sa pozrieme okolo seba, čo vidíme? Betónové džungle, rýchlostné diaľnice, obchodné domy, domy, továrne.... skrátka takmer nič čo by sa podobalo na svet spred napr. 200 rokov. Žiadna zeleň, žiadne lúky, žiadne pobehujúce zvieratá, ktoré by sa nebáli o svoje kožuchy... Áno, dnes už len veľmi ťažko nájdeme skutočnú prírodu. Človek tento svet riadne zmenil a ešte stále mení- všade pribúdajú nové domy, cesty, továrne..., spotrebúvame viac dreva a vody, produkujeme viac odpadov. A to je len nepatrná časť z ľudských vplyvov na prírodu, ktoré spôsobujú, že pre rastliny a živočíchy v prírode je život čoraz ťažší. Ak by sme ich nechránili, mnohé druhy zvierat by mohli vyhynúť, ako sa už neraz stalo, a bohužiaľ, aj napriek úsiliu mnohých organizácii, sa tak ešte stále deje.
Pre živé organizmy je jednou z najdôležitejších vecí ich životné prostredie, ktoré sa vplyvom človeka radikálne zmenšuje. Zoberme si napríklad dažďové pralesy a tropické lesy. Tie sú domovom pre väčší počet druhov rastlín a živočíchov ako hociktoré prostredie na súši. A keď sa tieto lesy vyrubujú, zmenšuje sa aj prirodzené prostredie ich obyvateľov, čo môže mať zasa za následok prílišnú rivalitu medzi druhmi. Polovica svetových tropických lesov už zmizla a zostávajúce zaberajú len malé územia, ktoré neposkytujú veľa priestoru. Jediné väčšie súvislé oblasti zostali v juhoamerickej Amazonskej panve a v strednej Afrike. Živočíchy a tiež aj rastliny, ktoré tu žijú sú často na pokraji vyhubenia, alebo sa ich počet radikálne zmenšuje. Najvzácnejšie zvieratá sú dnes chránené zákonom. Predsa ich však pytliaci naďalej lovia, odchytávajú a predávajú na čiernych trhoch. Podľa mňa toto je hneď 2. najväčší dôvod prečo sa stránky červenej knihy stále viac a viac zapĺňajú novými ohrozenými druhmi.
G. Bateson povedal kedysi jednu múdru a podľa mňa aj vystihujúcu myšlienku: ,,Hlavné problémy sveta sú výsledkom rozdielu toho , akým spôsobom funguje príroda a akým spôsobom myslí človek." Preto by sme sa mali snažiť začať „myslieť ako príroda", pochopiť jej zákonitosti a nesnažiť sa ich za každú cenu zmeniť. Aj my sme jej súčasťou, a preto by nám nemal byť ľahostajný jej ďalší osud. Veď od neho sa vlastne odvíja aj ten náš. Preto by sa mali nad touto problematikou zamyslieť aj ľudia, ktorým je prednejší ich vlastný osud ako osud prírody. Pamätajte aj my sme len jej súčasťou a v akom stave bude ona, v takom sa pravdepodobne ocitneme aj my...
