Výskyt: za polárnym kruhom; Antarktída, Arktída, Grónsko, severná Kanada, S Rusko,Alijaška
Antarktída - názov Antarktis je odvodený z gréčtiny. Anti=proti, Arktikos= severný
- svetadiel, ktorého celková rozloha je 13 975 000 km2.
- Od Južnej Ameriky delí Antarktídu Drakov prieliv.
- obklopená studenými búrlivými vodami Tichého, Atlantického a Indického oceánu.
Arktída- názov odvodený z gréckeho pomenovania súhvezdia Veľkého voza- Arktos, pod ktorým oblasť leží.
- rozloha- 26,5 milióna km2. Z toho 18,5 mil. km2 pokrýva more a zhruba 7,9 mil. km2 sú ostrovy a pevnina
Grónsko- z väčšej časti leží za polárnym kruhom.
- z rozlohy 2 175 596 km2 nie je iba 324 000 km2 pokrytých ľadom.
- ľadovce pokrývajú 1,8 mil. km2
Podnebie a klimatické podmienky:
- polárne podnebie (Arktída a Antarktída), suché podnebie polárnej púšte (Americko-Grónska časť)
- Priemerná ročná teplota klesá pod -10°C. Teploty v lete vystúpia na -21°C a v zime môžu klesnúť na -68°C až -88°C. Tieto nízke teploty vytvárajú z polárnych oblastí najmenej pohostinnejšie miesta na Zemi.
- Dochádza tu k striedaní polárneho dňa a noci:
▪Polárna noc (zima) tu môže trvať až 7-9 mesiacov (J pól- 186 dní, S pól- 179 dní). Teploty sa pohybujú pod bodom mrazu (cca -30°C), zúria snehové víchrice a väčšinu dňa je úplná tma.
▪Cez polárny deň (leto) je takmer celých 24 hodín denné svetlo, teplota občas stúpa nad nulu (+1°C) a časť ľadu sa topí.
- Zrážky sú tu vo forme snehu , ktorý sa aj v lete mení na ľad. Ročný úhrn je 100-200mm. Antarktída môže byť klasifikovaná ako púšť, lebo tu spadne ročne 7 mm zrážok v podobe vody. Nepršalo tu už asi 1 000 000 rokov.
- na Antarktíde zúria časté, prudké a dlhotrvajúce víchrice, ktoré polárnikom sťažujú život viac než mrazy.
- v polárnych šírkach leží studený vzduch. Ten podmieňuje vznik oblastí výsokého tlaku vzduchu charakteristických východnými vetrami.
Georeliéf a pedosféra:
- mačinovo-rašelinové pôdy subpolárnych lúk a riedkych lesov, tundrové pôdy, ktoré prechádzajú na severe do surových arktických pôd
- ľadovcové procesy (trógy, kary, morény)
- ľadovec sa vlastnou hmotnosťou pomaly posúva po svahoch pevniny k moru. Tam sa odlamuje a vznikajú kryhy.
- Grónsko a arktické súostrovie Kanady z veľkej časti pokrýva ľadovec. Na nezaľadnených častiach pevniny je na večne zamrznutej pôde tundra, ktorá prechádza do subarktickej tajgy
- Pôdu tvorí vrstva ľadu, niekde hrubá až 2km. Ostrovy su obklopené ľadovcovými kryhami.
- Antarktída- celý svetadiel, okrem malej časti pobrežia a najvyšších skalnatých vrcholov je pokrytý súvislým ľadovým krytom s početnými trhlinami. Priemerná hrúbka ľadu je 2500 m, ale maximum je až 4500 m. Tento ľad pokrýva až 95% povrchu svetadielu a obsahuje najväčšie zásoby sladkej vody na svete. Hmotnosť ľadu tlačí pevninu pod hladinu mora. Najvyšším vrcholom kontinentu je Vinson Massi (5140 m.n.m).
- Arktída- tvorí ju Severný ľadový oceán, ktorý je po väčšinu roka zamrznutý, alebo pokrytý plávajúcimi ľadovými kryhami. Je obklopená najsevernejšími výbežkami Európy, Kanady a Ázie. Tvoria sa tu sanstrugi - silným vetrom naviaty sneh, ktorý vytvára hlboké žľaby.
Rastlinstvo a živočíšstvo:
- polárnou hranicou lesa nízke stromy prechádzajú do krovitých foriem (podzóna krovitých tundier). Smerom k pólom sa výška krov zmenšuje a nastupujú bylinné a macho-lišajníkové porasty. Tie vystrieda studená pustatina s machmi a lišajníkmi
- žijú tu najmä kurovité vtáky, lumíky, pižmoň severský, polárny líška, veľryby, kosatce,...
- Arktída- cez leto sa tu objavujú sťahovavé vtáky a cicavce, napr. severoamerický sob karibu, vlk, medveď a divé husi. Pižmoň východný a polárna líška tu zostávajú aj cez zimu. V oceáne je hojnosť planktónu a rýb, ktoré slúžia ako potrava pre väčšie zvieratá- tulene, veľryby, mrože a polárne medvede.
- Polárne (ľadové) medvede majú zavalité a ťažké telá s krátkymi hrubými nohami a malé chvosty. Chodidlá sú ploché a veľké, každé je vybavené piatimi ostrými pazúrmi, ktoré sú nezatiahnuteľné. Celé telo pokrýva hustý kožuch a hrubá vrstva tuku. Ľadový medveď je veľmi dobrý plavec a je schopný preplávať vzdialenosť aj 35 km. Pláva najmä pohybom predných nôh a pomocou zadných kormidluje.
- Antarktída- existuje tu len málo živočíchov, ktorí by sa živili na súši. Z morských vtákov sú to len saprofágne druhy, ako sú hnedé čajkovité vtáky- chaluhy, ktoré sa nevyskytujú nikde inde na svete. Tieto vtáky sú schopné si tu nájsť čokoľvek, čo im poskytuje živiny. Chaluha arktická je jedným z troch druhov vtákov trvalo obývajúcich najstudenšie oblasti Antarktídy. Ďalšie dva druhy sú tučniak cisársky a fulmar antarktický. Ale jedinými vtákmi, ktorí prezimujú na pobreží sú tučniaky. Chaluhy a fulmari sem prilietajú len v lete za potravou.
Tučniaky sú jediné vtáky, ktorých mláďatá sa môžu liahnuť v mrazivých podmienkach Antarktídy. Väčšina z nich sa liahne na jar v obrovských kolónach vo vnútrozemí, ale tučniaky obrovské prichádzajú na svet počas polárnej zimy na mori pokrytom ľadom.
Vo vnútrozemí žije len drobný hmyz a roztoče, ale pri okrajoch je život pestrejší. V oceáne žije mnoho malých morských živočíchov známych pod názvom krill, ktorý slúži ako zdroj potravy pre väčšie tvory. Je tu mnoho veľrýb, tuleňov a uškatcov.
Tuleň leopardí meria 3,6m, váži 450 kg a má ostré zuby v silných čeľustiach. Tučniak a tuleň sa často sami stávajú potravou kosatiek. Lovia výhradne iba v mori, hľadajú ryby a iné morské živočíchy.
Kosatka dravá je najväčší druh delfínov. Samci merajú do 9m a samice do 6m. Dokážu plávať rýchlosťou 60 km/hod. Majú čierny chrbát s vysokou chrbticovou plutvou a biele brucho.
Vráskavec ozrutný je najväčšie zviera na Zemi. Meria cez 30 m a váži cez 130 ton. Živí sa určitým druhom rýb. Najviac vráskavcov sa nachádza práve v Antarktíde. Ale i cez veľkú ochranu už je ich na svete len cez 6000. V minulosti sa zabíjali hlavne pre ich tuk.
Prírodné zdroje
V horských masívoch Antarktídy sú bohaté ložiská nerastných surovín (zlato, železo, čierne uhlie). V okolitých moriach sa vyskytuje zemný plyn a ropa.
Grónsko má najväčšie zásoby kryolitu na svete. Kryolit sa vyváža do sveta ako nerast potrebný pri výrobe hliníku.
Na Arktíde, Aljaške, v Kanade a Rusku sú zásoby uhlia, ropy a zemného plynu. Z obáv o životné prostredie v tejto oblasti a pre vysoké náklady na ťažbu je čerpanie týchto zdrojov obmedzené. V dôsledku nadmerného rybolovu sa výrazne znížilo množstvo rýb a na obnovu pôvodného stavu sa zaviedli v rybolove kvóty.
Obyvateľstvo:
Antarktída- neobývaná
Arktída- osídlenie je veľmi riedke, človek trvale obýva len okrajové oblasti. Obývajú ju napr.: Saamovia (Laponci), Jakuti, Nenci, Inuiti (Eskimáci)
Grónsko- má 58 000 obyvateľov, ktorí sú pôvodom Eskimáci, alebo Dáni a väčšina z nich žije na juhozápade pri pobreží. Hustota zaľudnenia je veľmi nízka- len 0,027 ob. na km2