Je človek mäsožravec alebo bylinožravec?

Názory na toto stanovisko sú rôzne. Jední tvrdia, že človek je všežravec, iní tvrdia, že je to zvláštny druh bylinožravca.
Keď si chceme urobiť vlastný úsudok, mali by sme poznať niekoľko rozlišovacich kritérii.
1. Chrakteristické znaky mäsožravcov sú nepravidelný chrup, kyslé sliny, jednoduchý žalúdok, krátke tenké črevo a veľmi krátke hrubé črevo, ktoré je úplne hladké. Tráviaci proces prebiehajúci pri tráveni mäsa je zahnívanie a potom zahnitá trávenina postupuje krátkym črevom veľmi rýchle.
2. Bylinožravci majú pravidelný chrup, zásadité sliny, zložitejší žalúdok, tenké črevo je veľmi dlhé, hrubé črevo je síce hladké ale veľmi dlhé. Tráviaci proces rastlinnej stravy prebieha kvasením. Medzi týmito dvoma krajnými skupinami stojí skupina primátov- opice a človek. Keď zje človek mäso, dlho prechádza jeho črevami pričom mäso hnije- množia sa miliardy hnilobních bakterii, ktorých toxiny prestupujú cez črevnú stenu a zanášajú organizmus rakovinotvornými látkami. Epidemiologické štúdie za posledné roky bezpečne dokázali, že mäsitá strava vyvoláva u človeka, rakovinu čriev, pŕs, prostaty, aterosklerózu, cukrovku a iné nemoci. Preto je mäso pre človeka neprirodzené a nevhodné. Naopak, keď je v ľudskom čreve veľky obsah rastlinných potravín, spôsobuje to meteorizmus (nadúvanie)
Ľudskému tráveniu sú najprirodzenejšie semena rastlín, ovocie, orechy, strukoviny a zelenina. Tieto plodiny sa trávia bez zahnívania alebo silného kvasenia.
Z toho vyplýva, že aj keď je človek konzument mäsa, mal by ho konzumovať obmedzene, v malých dávkach v kombinácii s rastlinnou potravou.
O škodlivosti mäsa sa hovorí nie len v súvislosti s jeho nevhodnym trávenim- hnitím, ale aj pre veľký obsah LDL cholesterolu, purinových látok z ktorých sa tvorí kyselina močová a iné toxické látky. Zvlášť údené mäso obsahuje toľko benzpyrénu ako 30 vyfajčených cigariet. Už niekoľko rokov zhromažďuje Svetová zdravotnícka organizácia argumenty priemyslovo vyspelým krajinám a odporúča im znížiť spotrebu mäsa na 55% zo súčasneho stavu. Je dokázané, že spotreba mäsa na jednú osobu je nadpriemerná. Ich výsledky hovoria o tom, že zredukovaním spotreby mäsa u človeka sa zníži pravdepodobnosť onemocnenia na civilizačné choroby. Mäsitú stravu musí človek vyvážovať plnphodnotných bielkovyn, ktoré obsahuje sója, strukoviny a celozrné výrobky.