- dažďové tropické prlesy:
Okolo rovníka sa nachádzajú tropické dažďové pralesy. Žije v nich najviac rastlinných i živočíšnych druhov na svete. Vlhkosť vzduch je tu taká vysoká, že v korunách stromov žije veľa živočíšnych skupín. Sú tu vyššie rozdiely medzi dňom a nocou, ako medzi letom a zimou. Veľa rastlinných aj živočíšnych druhov je tu od seba celkom závislých. Preto vyhynutie jedného druhu môže mať za následok vyhynutie desiatok ďalších. Dažďové tropické pralesy človek klčuje bezohľadne a živelne pre drevo a poľnohospodársku pôdu. - púšte:
Opakom tropických dažďových praleaov sú púšte. Počet druhov rastlín i živočíchov je v nich veľmi malý. Niektoré púšťové živočíchy vydržia veľmi dlho bez vody, napr. ťavy. Na púšťach rastú sukulentné rastliny, ktoré si môžu v listoch, lodyhách, alebo iných častiach tela nahromadiť veľké zásobxy vody, napr. niektoré kaktusy až 3000 kg. - tajga:
Vždyzelené ihličnaté lesy tajgy sa rozprestierajú iba na severnej pologuli v: Európe, Ázii a Severnej Amerike. Na severe nemajú lesy žiadne predpoklady na rast pre stále zamrznutú pôdu. Na juhu prechádzajú do zmiešaných, až listnatých lesov. Rastie tu málo druhov drevín. Pôda tajgy nezamźa do väčších hĺbok ako v tundre, preto si v nich môžu hrabať nory niektoré druhy zemných cicavcov. Z ihličnatých drvín sa tu darí: jedli, limbe, smrekovcu a borovici. Typickými obyvateľmi tajgy sú: medveď, rys, rosomák, veverica, los, z vtákov hlucháň, krivonos, orešnica, perľavá a iné. - opadavé listnaté lesy mierneho pásma:
Na juhu prechádza tajga do opadavých listnatých lesov mierneho pásma. V nich sa najlepšie darilo belochom. Boli tu optimálne životné podmienky pre človeka. Mnohé dreviny, napr.: metasekvoja, gingo z Číny a ľaliovníkm zo Severnej Ameriky, z nich celkom, alebo takmer celkom vymizli. Dreviny využíva veľa druhov hmyzu, pričom každý je úzsko špecializovaný na určitú časť stromu. .