referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Kazimír
Pondelok, 4. marca 2024
Prírodné katastrofy
Dátum pridania: 16.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Baskervil
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 922
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 2.7
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 4m 30s
Pomalé čítanie: 6m 45s
 
Najničivejšie zemetrasenia v dejinách

Medzi najkrutejšie a najmenej predpovedateľné prírodné sily vychádzajúce z útrob Zeme, patria zemetrasenia a sopky. Najrizikovejšie oblasti sa nachádzajú pozdĺž okrajov litosférických platní. V týchto nebezpečných pásmach vyrástli niektoré z najväčších súčasných veľkomiest, napríklad Tokio, San Francisco, Los Angeles a Ciudad de Mexico.

Fakty a čísla- zemetrasenia

• Najsilnejšie zemetrasenie, aké sa kedy zaznamenalo, bolo pri pobreží Čile 22. 5. 1960 a malo 9,5 stupňa Richterovej stupnice.
• Zemetrasenie v Montague (Guatemala) pripravilo o prístrešie viac ako milión ľudí.
• Najčastejšie zemetrasenia sú v Peru a v Čile, v priemere až 1 000 ročne, v Japonsku 400 a v Turecku 100 ročne.
• Najväčšou zaznamenanou erupciou sopky bol výbuch vulkánu Krakatua v Indonézii roku 1883. Explóziu bolo počuť vo vzdialenosti 4 630 km a zrútenie sopky vyvolalo v neďalekom Sundskom prielive vysoké vlny tsunami. Popol z erupcie sa dostal do hornej vrstvy atmosféry a v nasledujúcom roku spôsobil celosvetový pokles teplôt v priemere o 1,2°C.
• Najväčší počet obetí – približne 27 000 – si vyžiadala vlna tsunami na západnom pobreží Japonska roku 1896.

Nebezpečné oblasti sveta

Deväť z desiatich sopiek sa nachádza pozdĺž rozhrania medzi litosférickými platňami zemskej kôry. Okraj litosférickej platne Tichého oceánu dostal pomenovanie ,,ohnivý kruh“. Väčšina zvyšných sopiek sa objavujú tam, kde sa jedna litosférická platňa podsúva pod druhú, ako napríklad v oblasti Stredozemného mora, kde v roku 1470 pred Kr. vybuchla sopka Théra a zrejme zničila minojskú kultúru na ostrove Kréta. Naopak, sopečný ostrov Island vyvrel na Stredoatlantickom chrbte, kde sa rozostupujú litosférické platne.

Vlny Tsunami

Škody, ktoré spôsobujú obrovské vlny tsunami, sú nesmierne. Stanice na sledovanie tsunami pracujú v Tichom oceáne už od roku 1949 a môžu pred nimi včas varovať. Pred ničivou vlnou však neexistuje iná obrana ako evakuácia.

Ochrana proti zemetraseniam a výbuchom sopiek 

- Pohyb zemskej kôry sledujú na celom svete seizmografy. Zachytávajú aj nepatrné otrasy, ktoré sú často predzvesťou veľkých zemetrasení. 
- Sopky sa pred výbuchom často ,,vydúvajú“ a vyžarujú teplo. Tieto zmeny registrujú meracie prístroje na svahoch sopky. 
- Moderné budovy sa projektujú tak, aby na miestach, kde hrozia zemetrasenia, odolali pohybom zeme. 
- Krízové evakuačné plány sú pripravené v najrizikovejších oblastiach Európy, Ázie a Ameriky.

Lavíny a zosuvy pôdy

Lavíny a zosuvy pôdy sú prudké pohyby snehu, ľadu alebo pôdy spôsobené gravitáciou. Na ich vzniku sa zúčastňujú:

• Hmotnosť - Husté sneženie zaťaží a destabilizuje snehové pole na svahu, a to sa dá do pohybu. Často so sebou strháva horniny, stromy a domy.
• Voda - Silné zrážky, či presakujúca spodná voda, môžu destabilizovať a zvodniť pôdu na svahu a spôsobiť jej zosuv.
• Zemetrasenie - Otrasy pri zemetrasení môžu uvoľniť pôdu i sneh a spôsobiť zosuvy pôdy a lavíny.
• Hluk - Vibrácie spôsobené silným hlukom môžu uvoľniť lavínu. Streľba v Alpách počas 1. svetovej vojny vyvolala niekoľko lavín.
• Explózie - Lavínu môže spustiť aj výbuch. Na mnohých ohrozených miestach sa lavíny spúšťajú pomocou riadených explózií.
• Sopečné výbuchy - Často ich sprevádzajú zosuvy pôdy a prúdy bahna. Tie vznikajú zmiešaním sopečného popola a vodou z kráterového jazera alebo roztopeným snehom či ľadovcom z vrcholu. Bahnitá zmes sa potom zosúva zo svahov a zasiahne úpätie sopky.

Víchrice

Ako víchrice označujeme všetky silné poruchy v atmosfére, pri ktorých vietor dosahuje rýchlosť nad 90 km/h, čo predstavuje 10. stupeň na Beaufortovej stupnici. Každú chvíľu zúri na Zemi približne 1 600 víchric. Najničivejšie sú tropické víchrice.

Nebezpečné oblasti sveta

Prudké búrky sa najčastejšie vyskytujú v okolí pólov a v blízkosti rovníka. Vzhľadom na odľahlosť polárnych oblastí iba zriedkakedy ohrozia snehové fujavice väčší počet ľudí. Väčšina naozaj ničivých búrok sa vyskytuje v tropických oblastiach, približne do 23° z.š. z oboch strán rovníka. V týchto miestach je mnoho husto obývaných území. V rôznych krajinách majú búrky rôzne označenie a od 40. rokov 20. storočia aj vlastné ženské a od r. 1979 aj mužské mená.

Povodne

Povodne vznikajú v dôsledku vysokého prílivu, vĺn tsunami alebo silných dažďov. Povodne v okolí riek zhoršuje odlesňovanie na hornom toku- to je hlavná príčina povodní, ktoré v posledných desaťročiach spustošili napríklad Bangladéš.

Fakty a čísla- povodne

• Najviac dažďových zrážok za 24 hodín spadlo v marci 1952 na ostrove Réunion v Indickom oceáne – 187 cm.
• Najväčšiu vodnú smršť zaznamenali na pobreží Anglicka v roku 1987.
• Najdlhší zaznamenaný blesk meral 30 km.
• Najviac ľudí, ktorých usmrtil jediný blesk, bolo 81 cestujúcich v lietadle, ktoré sa zrútilo po zásahu bleskom 8. 12. 1963 nad Marylandom v USA.
• Najviac ľudí – 246- zabilo krupobitie počas búrky v meste Moradabad v Indii 20. apríla 1888.
• Pomenovanie hurikánov zaviedol roku 1887 austrálsky meteorológ Clement L. Wragg.
 
Galéria k článku [4]
Podobné referáty
Prírodné katastrofy GYM 2.9132 2833 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.