Druhá polovica sedemdesiatych rokov bola významnou v ochrane životného prostredia, likvidovala sa neefektívna povrchová prevádzka lanovej dráhy drnavskej lanovky a lanovky z Rožňavského Bystrého. Likvidovala sa gravitačná úpravovňa, rotačné pece a pražiareň, čím zanikol hlavný zdroj prašnosti v závode i v jeho okolí.
 
Vplyv banskej činnosti rožňavského závodu sa v súčasnosti negatívne prejavil poddolovaním povrchu, čím klesli časti povrchu. Vzhľadom na lokalizáciu banských prác sa poddolovanie prejavilo na miestach lesných porastov a lúk. Poddolovanie bolo zreteľné v blízkosti východov žíl na povrchu.

Čučma baňa Mária – hlbinná ťažba, ložisko obsahovalo meď, železo, z tejto rudy sa získaval komplexný koncentrát farebných kovov obsahujúci sírniky medi, ortuti, striebra a zlata. Ťažba mangánovej rudy, antimónnej rudy – antimónové ložisko je najväčšie a má vynikajúci kvalitu.
Baňa Rákoš – hlbinná ťažba, ložiská ortuťovej rudy a železnej rudy.
Baňa Rožňavské Bystré - najprv sa dobýjala ruda z povrchu, neskôr sa razili chodby na hlbinnú ťažbu – železná ruda.
Baňa Nadabula – Štefan a Rudná – Mier – hlbinná ťažba sideritovej rudy prepojená s revírom Rudná.
Baňa Horný Hrádok – hlbinná ťažba – obec Ochtiná – sideritové ložiská medi, kremeňa, pyritu, ankeritu, barytu, chalkopyritu.
Baňa Dolný Hrádok – Oker – ankeritové ložisko obce Ochtiná.
Baňa Licince – krveľová ruda v minulosti.
Baňa v Drnave – ložiská – baryt, železná ruda, limonit, v okolí v minulosti sa ťažilo striebro a meď, kedysi fungovala aj železiareň.
Baňa Nižná Slaná – hlbinná ťažba železnej rudy, je tu vybudovaný celý komplex závodu, aj značne znečistenie životného prostredia, prítomné haldy.
Baňa Dobšiná – meď, kobalt – nikel, azbest, železná ruda, stavebný kameň, štrk, prítomné haldy – hlušina.
Baňa Štítnik – železná ruda.
Vápencový lom Gombasek – povrchová ťažba. Vápencové ložisko Gombasek sa nachádza na východnom úpätí Plešiveckej planiny medzi obcami Vidová a Slavec v okrese Rožňava. Ložisko sa otváralo lomom so 7 poschodiami (od r. 1908). Lom sa zameriaval na ťažbu vápenca, upravuje sa na kusový vápenec, vápencové štrky a vápencový drvenec. Využíva sa v stavebníctve, chemických závodoch a v hutníctve. Jeho ťažba okolie značne poznačila, prach, hluk, exhaláty spojené s dopravou značne prispeli k zmene výrazu krajiny.

V súčasnosti medzi fungujúce bane patria Baňa Nižná Slaná a vápencový lom Gombasek – úpravňa. Baňa v Gombaseku je od r. 2004 v 100 % útlme, spracúva sa vápenec dovážaný z Včelár.

Medzi novootvorené bane v rožňavskom okrese patrí baňa pri Gemerskej Polome na ťažbu mastenca – otvorené v roku 2007.