referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zdenko
Štvrtok, 9. februára 2023
Ťažba nerastných surovín v Rožňave a v okolí
Dátum pridania: 25.09.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Tuning
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 300
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 3.8
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 6m 20s
Pomalé čítanie: 9m 30s
 
Najstaršou písomnou zmienkou o Rožňave je donačná listina Ondrej III. z 3 februára 1291, ktorou nariadil jágerskej kapitule, aby jej zástupca spolu s kráľovským zástupcom vytýčil hranice obce Rosnoubana a toto územie odovzdal do vlastníctva ostrihomskému arcibiskupovi Lodomírovi. Spred roku 1291 je nedostatok písomných správ o meste, ale to neznamená, že mesto Rožňava nejestvovalo oveľa skôr.

Skutočnosť je tá, že v Rožňave bola vysoko vyvinutá produkcia striebra. Rozsiahlu ťažbu v baniach dokumentuje aj osvojenie techniky získavania striebra z rudy. V oblastiach existoval komplex strieborných a medených baní a hút – časovo neurčených. V Rožňave sa v 16. storočí ťažilo hlavne zlato, striebro, meď a v druhej polovici 16. storočia sa začala ťažiť aj železná ruda. Vznikali zariadenia na spracovanie rudy, početné huty a hámre.

Železná ruda vyťažená v okolí Rožňavy, Nadabulej, Čučmy a Rudnej patrila medzi najkvalitnejšie v Uhorsku. Preto toto okolie nazývali „železná župa“. Dedičné privilégium na banské podnikanie získal v roku 1669 Mikuláš Andráši. Pre nedostatok kapitálu rodina Andrášiovcov sa zriekla banského podnikania. Dobývanie rúd sa rozšírilo do veľkých rozlôh. Centrom železorudného baníctva sa od r. 1900 stala Vaňa Rožňava, kde bolo zriadené aj riaditeľstvo. Do jej pôsobnosti patrili bane na území Rožňavy, Nadabulej, Rudnej, Rožňavského Bystrého, Rakovnica, Nižnej a Vyšnej Slanej, Vlachova, Rejdovej, Dobšinej, Drnavy, Krásnohorského Podhradia, Pače, Čučmy, Kováčovej, Lúčky, Bôrky a vápencový lom Gombasek.

Dobývanie rúd veľkosťou rozlohy územia predstavovalo 23 374 km2. Cieľom najstarších banských prác bolo získať ušľachtilé kovy – Rožňava Baňa napr. baňa Sadlovský, dobývali kvôli výskytu strieborných a medených rúd a najmä železnú rudu – hlbinná ťažba. V tesnej blízkosti ústia štôlne Sadlovský začala Rimavsko-muránska spoločnosť stavať obytnú osadu Rožňavská Baňa. Na ústím štôlne terasovito vo svahu postupne vybudovala dva rady obytných kolónií. Následkom banských odstrelov sa obytné domy značne poškodili, na stenách domov vznikali praskliny. Odstrely spôsobili počuteľné a citeľné otrasy. S prevádzkou baní a ťažbou železnej rudy – sideritu súvisela aj jej ďalšia úprava a výstavba úpravovne a pražiarne, to boli najškodlivejšie zásahy do krajiny. Gravitačnú úpravovňu postavili v centre závodu, asi 150 m od ústia štôlne Sadlovský. Tu sa upravovali siderity z úsekov baní Sadlovský, Bernardy, Rožňavské Bystré, Drnava, Nadabula – Štefan, Rudná (hlbinné ťažby). Upravená ruda z úpravovne do pražiarne rotačných pecí putovala v banských vozíkoch lokomotívou, neskôr ho nahradila pásová odprava. Boli to prevádzky so škodlivým pracovným prostredím, prach, hluk, fyzicky náročná práca, ľudia boli vystavení účinkom sálavého tepla a tieto prevádzky mali aj najväčší podiel na znečistení životného prostredia. Mnoho pracovníkov ochorelo na ťažké pľúcne choroby – silikózu pľúc.

V r. 1975 pražiarne zlikvidovali. Vedľajším produktom úpravovne bol jalovinový štrk s podielom kremeňa, ktorý sa vozil sa odval, a potom ho zužitkovali na stavbách. Jalovina – hlušina sa skladovala naďaleko obytnej osady a vytvára veľké kopce – haldy, pozorovateľné aj v súčasnosti. Odpady hlušín vzniknuté pri mokrej úprave rúd bolo potrebné odvádzať na vyhradené miesto, bolo to odkaľovacie nádrže – odkaliská, celkovo sú štyri. Jedno odkalisko sa nachádza v Čučme, kde sa deponovali odpady z flokačnej úpravovne, ktorá spracúvala tetraedritové, barytové, antimónové rudy a medi. Značná časť železa sa vyplavila na odkalisko. Neskôr odkalisko začali likvidovať a spracúvať na magnetickej separácii v úpravovni Nadabula. Získaním Fe koncentrát, znovu došlo k znečisteniu ovzdušie, tak pri prevoze ako aj pri jeho znovu spracúvaní, celé okolie pokrýval prach. Odkaliská postavili na močaristej pôde v Nadabulej a na Rožňava Bani. Obsahujú nerozpustné olejovité a toxické látky. Odčerpaná voda vytekala do rieky Slaná. Odkaliská sa len z časti zrekultivovali vysadím borovicových porastov. Pri väčšom vetre odkaliská víria prachom, ktorý vietor rozfúkal do veľkých diaľok. Toto znečisťuje životné prostredie. Do vodných tokov sa vypúšťala voda odčerpaná z banských priestorov. Vetranie bane a odvádzanie prachu bolo robené pomocou ventilátorov cez vetrací komín.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: Kočiš, Makovíny, Reiser: Baňa Rožňava – historická a súčasná.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.