Zuby a pazúry:
Dravce zabíjajú iné živočíchy, aby sa nažrali. Mnohé z nich však útočia len v sebaobrane, pri ochraňovaní mláďať alebo
územia. Aby boli pri love úspešné, musia mať vynikajúco vyvinuté zmysly. Vďaka ostrému zraku, jemnému čuchu a výbornému sluchu dokážu svoju korisť vystopovať. Rovnako dôležité sú aj zbrane dravcov-hrôzostrašné telesné pomôcky, ktoré používajú pri chytaní a zabíjaní koristi. Veľké mäsožravce, ako napríklad medvede, mačkovité šelmi, vlky, žraloky, dravé vtáky a krokodíly, majú celý arzenál telesných zbraní. Zuby ako žiletky, pazúry podobné dýkam a ostré zobáky im umožňujú loviť živočíchy takmer také veľké ako oni sami. Tieto dravce okrem toho, že sú silné, dokážu sa pohybovať veľkou rýchlosťou
alebo pri love použijú lesť. Práve preto sú pre ľudí veľmi nebezpečné.
Smrteľne nebezpečné zbrane:
Každý dravec potrebuje pevné a silné zbrane, ktorými chytí a zabije svoju korisť. Veľké dravce, napríklad mačkovité šelmy alebo orly, lovia veľké a rýchle živočíchy, preto svoju korisť musia chytiť a zabiť okamžite, aby nemala šancu uniknúť. Každý z týchto zdatných dravcov má špeciálne telesné zbrane, napríklad nebezpečné tesáky, dlhé zahnuté pazúry alebo ostrý zobák. Tieto smrtiace zbrane sú špicaté a ostré ako žiletky. Používajú ich na zabitie koristi aj pri trhaní jej mäsa. Orly a iné dravé vtáky zabíjajú svoju korisť dlhými zahnutými pazúrmi na nohách. Na korisť útočia najprv- spustia sa na zem a vystrčia pazúry. Obeť je ako vo zveráku v predátorových pazúroch. Orol ju zviera tak silno, že nemôže dýchať, alebo ju dobodá na smrť zadnými pazúrmi podobnými dýke. Veľké mačkovité šelmi, ako napríklad levica, sú vyzbrojené silnými čeľusťami a pevnými zubami. Mačkovité šelmi sa zahryznú okolo krku koristi, aby ju udusili. Dlhými zubami podobnými tesákom bodajú, šklbú a trhajú mäso obete. Malé
zuby v prednej časti tlamy slúžia na odhryznutie mäsa, veľké ostré zuby vzadu dokážu prehrýsť aj chrupavku a rozdrviť kosťi.
Lesť a rýchlosť:
Mačkovité šelmy sú vynikajúcimi lovcami a svoje obete zabíjajú kombináciou ľsti, rýchlosti a sily. Všetky, od tigra až po mačku domácu, väčšinou lovia samy a podobným spôsobom: sledujú vytypovanú zver, pomaly a potichu sa k nej prikradnú, potom sa na ňu prudko a rýchlo vrhnú, zaboria svoje zuby do jej krku. Aj najťažšie mačkovité šelmy, napríklad levy a tigre, sú veľmi bystré a pohotové. Gepard je odlišný. Namiesto skákania radšej behá, preto má telo ako ozajstný šprintér. Je najrýchlejším suchozemským živočíchom na svete. V porovnaní s ostatnými mačkovitými šelmami má gepard úzke a dlhé laby. Noha mu pri behu slúži ako páka: keď sa posunie dozadu, zviera sa hýbe dopredu. Pri šprinte si pomáha aj pazúrmi. Gepard má narozdiel od ostatných veľkých mačkovitých šeliem menšiučeľusť a zuby. Vie udržať telo nízko pri zemi a je veľmi rýchly bežec. Nedokáže však poraziť väčšie dravce, ochrániť svoj úlovok alebo svoje mladé. Gepard loví rýchlo sa pohybujúcu korisť, napríklad gazely, ktoré žijú na otvorených pastvinách. Na svoju korisť sa nevrhá. Sleduje ju prikrčený pri zemi, potom vystrelí a šprintuje za ňou. Gepardie skoky môžu byť až 7-metrové a dokáže sa pohybovať rýchlosťou 70km/h aj niekoľko kilometrov, pričom mení smer, keď korisť pred ním kľučkuje. Vie bežať aj rýchlosťov neuveriteľných 113km/h. Túto rýchlosť však dokáže udržať len niekoľko sto metrov, potom sa unaví.