Cukrovka

História inzulinu

V 1889 dokázali v Nemecku Oscar Minkowski a Joseph von Mering pomocou chirurgických experimentov na psoch, že v pankrease existuje látka, ktorá ovplyvňuje reguláciu cukru v krvi. Spolu so spolupracovníkmi Ch. H. Bestom a J. B. Collipom (chemik) izolovali a pripravili hormón pankreasu - inzulín, ktorý prvýkrát vyskúšali na diabetických pacientoch v roku 1922. Štruktúru inzulínu prvýkrát opísali v 1953 Sanger a Thompson. Biosyntézu inzulínu objasnil Steiner v roku 1967. Prvýkrát bol pripravený (geneticky pomocou upravených baktérií) americkými vedcami v roku 1978.

Jedlo, trávenie a metabolizmus

Diabetes mellitus je ochorenie charakteristické zvýšenou hladinou cukru - glykémiou v krvi. Znamená to poruchu chemických pochodov v tele. Na porozumenie diabetu treba najprv pochopiť základy metabolizmu u nediabetika. Jedným z najdôležitejších metabolických procesov je premena potravy v tele na energiu a teplo. Možno tiež povedať, že jedlo je energia a metabolické procesy uvoľňujú túto energiu na prácu svalov, na tvorbu tepla a na obnovu a úpravu biliónov buniek, z ktorých sa naše telo skladá.

Aby mohli živiny (v našom prípade je glukóza najdôležitejšia) vstúpiť do buniek, pankreas vylučuje hormón inzulín do krvi. Iba keď sa inzulín naviaže na povrch buniek, môže glukóza prejsť z krvi do buniek. Vo vnútri buniek sa živiny buď okamžite premenia na energiu (hovoríme, že sa živiny „spaľujú" za pomoci kyslíka zo vzduchu, ktorý dýchame), alebo sa zlučujú a vytvárajú zásoby energie vo vnútri bunky. Telo potrebuje energiu neustále. Ak určitý čas nejeme, bunka začne vytvárať energiu zo zásob v pečeni.

Najmenšie možné množstvo glukózy sa nazýva molekula glukózy. Najmenšie možné množstvo inzulínu sa nazýva inzulínová molekula. Živiny, ktoré sa premenili na energiu, zanechávajú odpadové látky - ketolátky, ktoré sa vracajú späť do krvi. Obličky filtrujú (čistia) krv a vylučujú ketolítky močom von z tela.

Metabolizmus cukru u nediabetikov

Cukor je zvlášť dôležitý, lebo sa rýchlo premieňa na energiu v prípade okamžitej potreby, ako je to napr. pri práci alebo športe. Mozog, červené a biele krvinky, dreň obličky a semeníky sú pre svoj život a funkciu odkázané len na glukózu. Preto pečeň medzi jednotlivými dennými jedlami uvoľňuje niečo z uložených zásob cukru do krvi. Tak náš mozog a nervy dostávajú stály prísun energie vo forme cukru. Takýmto spôsobom udržiava pečeň cukor v krvi na normálnej úrovni.

Práve opísané metabolické pochody slúžia rovnakému cieľu: premeniť potravu na energiu a ukladať prebytok potravy ako zásoby energie, ktoré možno použiť, keď nejeme. Keď tieto metabolické pochody fungujú správne, hladina cukru sa udržiava v normálnych hraniciach. Ani veľmi vysoká, ani veľmi nízka.