Operácia natrhnutého menisku predstavuje až 90 percent operácií kolena.

Kĺzavé spojenie
Kĺzavé spojenie vytvárajú kosti zápästia, ktoré sa po sebe môžu kĺzať podobne ako v sedlovitom kĺbe zboka nabok a spredu dozadu, ale ich pohyb je viac obmedzený. Starnutím sa stáva pohyb v tomto spojení komplikovanejší.
Kompaktná kosť
Kosť je jedno z najtvrdších tkanív v ľudskom tele. Nie je úplne celistvá, ale je popretkávaná kanálikmi a dutinami, čím pripomína plást medu. Pevnosť kosti je štyrikrát väčšia než pevnosť betónu. Odolnosť kosti voči zátaži sa rovná odolnosti hliníka.

Ešte pozoruhodnejšie je však to, aká ľahká je kosť pri tejto pevnosti a odolnosti. Kostra predstavuje iba štrnásť percent z celkovej telesnej hmotnosti, čo predstavuje asi desať kilogramov. Oceľové tyče porovnateľnej veľkosti by vážili štyri alebo päťkrát viac. Kosť je v skutočnosti pevnejšia ako oceľ a železobetón.
Na rozdiel od oceľovej tyče, ktorá je nepoužiteľná, keď sa zlomí, kosť, ako živé tkanivo, je i vtedy schopná regenerácie. Kosť získava pevnosť spojením bielkovín a minerálov, ktoré spoločne tvoria jej pružné tkanivo. Takmer dve tretiny kosti tvoria rôzne soli, hlavne zložité zlúčeniny vápnika a fosforu. Tieto soli tvoria kryštály v tvare tyčiniek, ktoré prepožičiavajú kostiam tvrdosť a pevnosť. Zvyšok kostného tkaniva je zložený z kolagénu – elastickej bielkoviny, ktorý sa varením premieňa na glej. Kolagénové vlákna sú posiate kryštálikmi minerálov a vinú sa okolo seba ako vlákna v lane. Keby sme odstránili tieto minerály, kosť by sa stala takou ohybnou, že by sa z nej dal uviazať uzol ako na záhradnej hadici. Bez kolagénu by bola zase krehká ako sklo. Zväzky stĺpcovitých Haversových systémov prechádzajú po celej dĺžke kosti tak ako letokruhy v kmeni stromov. Každý z týchto kruhov získava svoju pevnosť a tvrdosť vďaka minerálnym kryštálikom uloženým v mikroskopických prameňoch kolagénových vláken. Dutiny nazývané lakúny obsahujú osteocyty, ktoré produkujú kostné bunky a centrálne Haversove kanáliky sú sídlom krvných ciev, ktoré dopravujú základné živiny. Vonkajší povrch kostí je obalený pevnou „kožou“, okosticou.

Okostica čiže periost je tenká väzivová blana, ktorá obaľuje povrch kompaktných kostí ako koža telo. Je bohato prekrvená a práve predovšetkým z nej sa vyživuje kosť. Ak sú tepny prebiehajúce cez Haversove kanáliky zablokované, cievy z okostice môžu stále zásobovať lokálne kostné bunky. Tenké vlákna vystupujúce z okostice prenikajú do kosti a spájajú tieto dve tkanivá. Iné vlákna prerastajú do šliach a bezpečne upevňujú svaly ku kostiam.

I keď je stehenná kosť v strednej časti dutá, nestráca svoju mechanickú pevnosť. Výsledné ušetrenie hmotnosti je značné.