Cikády
Asi v polovici júla, keď už i nočné teploty mávajú okolo 30 stupňov, vyliahne sa hmyz, ktorý je neodmysliteľnou kulisou letného večera – cikády.
Naraz skoro ráno a potom akonáhle začne zapadať slnko, ozve sa okolo nás odniekiaľ z vetvy bzučanie, ako keď sa silno rozkmitá elektrické vedenie. Najprv je to len slabé mraučanie, ktoré ale postupne naberá na sile. Aj jedna cikáda dokáže vydávať pekne silný bzukot, ale ak sedíte niekde v priamej blízkosti a cikád sa rozozvučí viac naraz, môže vám od toho zaľahnúť v ušiach. Bzukot trvá síce sotva pol minúty, ale pravidelne, každú minútu alebo dve sa opakuje. Zahliadnuť samotnú cikádu je veľmi ťažké, sedí väčšinou niekde vysoko a dokáže, pritisnutá k vetve stromu celkom splynúť s jeho farbou. Cikády nie sú žiadnou zvláštnosťou, existujú aj v Európe a všade tam, kde sú stromy a teplé letá. V Amerike ich žije asi 75 druhov a líšia sa od seba prevažne veľkosťou, zafarbením a bzukotom samčeka. Tieto rozdiely ale spozná iba odborník na hmyz (entomológ).
Cikády sa delia na dva druhy – periodical a non - periodical. Tie periodické cikády sa ešte delia na ďalšie dva druhy a síce na cikády 13-ročné a 17-ročné. Tie 17-ročné sú viac v severných štátoch USA, tie 13-ročné v južných. Tie čísla 13 a 17 znamenajú počet rokov, ktoré cikády vo forme tzv. nymfy žijú pod zemou, než vylezú von. Tie neperiodické sú tzv. "dog-day" cikády, ktoré žijú pod zemou iba 2-5 rokov a v menšom počte sa každoročne niektoré narodia (vyliahnu). Názov majú od obľúbeného angl. výrazu, ktorým sa označujú „dni v teplom lete, keď je aj pes lenivý“ – "dog-days of summer". Periodické cikády sa na rozdiel od tých dog-days cikád, liahnu v ohromnom množstve naraz (tzv. broods) a sú prirovnávané k nájazdu kobyliek aj k nim vôbec nepatria a žiadne škody na úrode nespôsobujú. Vedci, ktorí sa množením cikád zaoberajú vedu presné tabuľky a o ich 13-ročných alebo 17-ročných "inváziách" už vedia dopredu.
Všetky cikády majú rovnaký cyklus zrodu, rozdiel je iba v počte rokov, ktoré trávia pod zemou. Cikády po vyliahnutí žijú len asi 30 – 40 dní a takmer celá táto doba, keď vlastne ani veľa nejedia, je v duchu párenia a následnom kladení vajec. Typické bzučanie, ktoré každý tak dobre pozná, vydáva iba samček, kmitaním membrány na bruchu. Týmto zvukom k sebe volá samičku a "prijme" každú, ktorú jeho pieseň lásky privábi. Keď samček párenie skončí, umiera. Samička potom kladie vajíčka do zárezov, ktoré si urobila v kôre vetví stromov. Tomuto rozrezávaniu kôry, ktoré môže spôsobiť uschnutie vetví sa hovorí po anglicky "flagging" a samička tak znesie okolo 400 vajec až do 50 rôznych zárezov. Potom tiež umiera. Ku kladeniu vajec si najradšej vyberá vetvy o priemere pol až jeden centimeter, čo v praxi väčšinou znamená mladé vetvičky. V dobe veľkej invázie sezónnych cikád, môžu tieto zárezy byť mladým stromčekom nebezpečné.
Majitelia lesných škôliek preto sledujú výpočty vedcov a keď hrozí nebezpečie veľkej populácie cikád v ich oblasti, snažia sa svoje mladé stromy po dobu tých 40 dní ochrániť. Robia to buď krycími sieťami, postrekmi, zábalmi alebo orezávaním vetví.
U starších stromov, kde si samičky cikád vybrali nejaké tenšie vetvičky, nebezpečie nehrozí, strom prípadné odumretie nejakej tej vetvy prežije.
Vajíčka zostanú uložené v kôre stromov 6-10 týždňov. Potom sa vyliahnu nymfy veľkosti maličkého mravca, ktoré takmer okamžite spadnú na zem. Tam sa zavŕtajú do hliny, až do neuveriteľnej hĺbky 15-45 cm. Pod zemou sa živia miazgou koreňov a ich vývoj prejde 5 štádiami, než sa po uplynutí dlhých rokov znovu vyhrabú von. Keď sa blíži doba ich prerodu, vyvrtávajú si smerom hore malé tunely, tzv. mud turrets, ktoré na povrchu zeme potom vyzerajú ako maličké škáry s hlinou okolo. Tesne pod povrchom potom čakajú na ten pravý deň, keď v noci z jamky vylezú vo forme veľkého chrústa - nymfy a prichytia sa na najbližšiu vetvičku. Potom skoro ráno tejto nymfe "praskne chrbát", nová zrodená cikáda prudko vyletí zo svojej kukly (exoskelet) a usadne niekde na vetvu. Nymfy sú asi 2,5 cm veľké, ale samotné cikády dosahujú veľkosť až 5 cm. Do ich chrústovej schránky musia teda byť v poslednom štádiu vývoja poriadne natlačené. Akonáhle nová cikáda oschne a jej krídla i telo zosilnejú, začínajú „pytačky“, ktoré po 40 dňoch končia ich smrťou. Za sebou zanechávajú milióny vajíčok a celý cyklus ich prazvláštneho vývoja sa opakuje.
