Má kvalitatívne obdobné účinky ako dieldrin, je však podstatne účinnejší. Je opísaná hromadná otrava po užití pekárenských výrobkov z múky, ktoré boli behom transportu kontaminované endrinom. Za niekoľko hodín po požití sa dostavili prvé príznaky (slabosť, nevoľnosť, obvykle bez zvracania, niekedy poruchy sluchu, dezorientácia, v niektorých prípadoch agresivita), asi polovica (30 z 59) otrávených potom mala epileptické kŕče s poruchami vedomia medzi záchvatmi. Ku kŕčovým záchvatom dochádzalo často i náhle bez predchádzajúcich príznakov otravy. Skoro po záchvate bol neurologický nález (okrem EEG) normálny, v niektorých prípadoch pretrvávala slabosť, nespavosť, nechuť do jedla a bolesti hlavy ešte dva až štyri týždne po otrave. Podľa prepočtu vyvolávala jediný záchvat kŕčov u dospelého dávka asi 0,20 – 0,25 mg/kg a opakované záchvaty dávka asi 1 mg/kg. Rozdiely v citlivosti jednotlivcov boli zrejme značné. Status epilepticus a hypertermia sú pri otrave signum mali ominis. O karcinogénnom účinku endrinu u zvierat sú väčšie pochyby než o účinku dieldrinu. Rýchlo sa metabolizuje a vylučuje.
Tetrahydrofurán
Tetrahydrofurán má narkotický účinok, pri inhalácii pár dochádza k narkóze pomalšie než po éteri, ale trvá dlhšie. Opakovaná inhalačná expozícia vedie u zvierat, zvlášť u mačiek, k poškodeniu ľadvín a pečene. Pary pôsobia lokálne dráždivo, kvapalina podľa niektorých údajov kožu zreteľne dráždi, podľa iných kožu primárne nedráždi ani nesenzibilizuje a usudzuje sa , že na vyrážkach, ktoré boli po kontakte s tetrahydrofuránom pozorované, majú vinu skôr sprevádzajúce peroxidy než sám tetrahydrofurán.
P- dioxán
Dioxán má narkotické , nefrotoxické a hepatotoxické účinky, lokálne dráždi a u zvierat bol dokázaný jeho kancerogénny účinok. Nefrotoxický a hepatotoxický účinok bol zistený. Po opakovanej perorálnej aplikácii dioxánu u psov, po inhalačnej, intravenóznej a perkutálnej aplikácii pri králikoch. U zvierat bola objavená hydropická degenerácia točených ľadvinových kanálikov, vedúca k ich blokáde a degeneratívna zmena v pečeni. Usudzuje sa zvlášť na poruchu metabolizmu glykogénu. Po inhalačnej expozícii vysokou koncentráciou boli u zvierat objavené známky dráždenia dýchacích ciest, pneumónie až edém pľúc. Je opísaných niekoľko prípadov inhalačných otráv u ľudí, niektoré z nich končili smrťou. Došlo k ním skôr po niekoľkokrát opakovanej väčšej expozícii, než po dlhej profesionálnej expozícii pomerne nízkou koncentráciou a nepovažujú sa preto väčšinou za otravy chronické. Ani dráždivé, ani narkotické účinky dioxánu nie sú tak výrazné, aby ich bolo možno považovať za varovanie pred expozíciami, ktoré majú za následok poškodenie pečene a ľadvín. Stupeň poškodenia ľadvín rozhoduje o ďalšom živote. Pri ťažkých otravách mali postihnutí žalúdočné problémy, u niektorých bola zväčšená pečeň a neutrofília potom sa prejavili známky poškodenia funkcie ľadvín. Nebol pozorovaný icterus, hoci boli v prípadoch, ktoré končili smrťou objavené nie len nekrotické zmeny v kôre ľadvín ale aj nekróza centrálnych častí pečeňových lalôčikov. Koncentrácia 200 ppm je len slabo cítiť, 300 ppm trochu dráždi neadaptované osoby, 1600 ppm okamžite zreteľne dráždi oči a nosovú sliznicu a 5500 ppm vedie k popáleniu hrdla. Je opísaná smrťou končiaca otrava po týždni práce v priemernej koncentrácii dioxánu 470 ppm , je však možné, že dochádzalo i k vstrebávaniu látky kožou. Kožou sa totiž dioxán dobre vstrebáva.
Pyrol
Celkový i lokálny účinok pyrolu je pomerne malý. Ústredné nervstvo najprv dráždi a potom ochromuje. Pary majú narkotický účinok a vyvolávajú zvýšenie teploty, podľa iných údajov pyrol telesnú teplotu znižuje. Intraperitoneálna aplikácia (nie iné spôsoby aplikácie!) vedie u psov ku kŕčom a k poškodeniu pečene. Injekčná aplikácia spôsobuje u cicavcov odfarbenie moču. U exponovaných ľudí nebolo spozorované žiadne lokálne ani celkové pôsobenie.
Aminofenazon
Nazýva sa aj amidopyrin alebo aminopyrin. Je od konca minulého storočia veľmi často používaný ako osvedčené antipyretikum a analgetikum v dávkach 0,3 – 0,5 g. Vysoké dávky spôsobujú kŕče, dospelých môže usmrtiť požitie 8-10 g, deti sú citlivejšie než by odpovedalo ich telesnej hmotnosti. Po kratšom i dlhšom užívaní sa môžu náhle objaviť príznaky idiosynkrázie. Sú známe početné prípady granulocytopénie až agranulocytózy, trombopenické purpury a aplastické anémie.
Podľa ruských údajov sa sťažujú pracujúci pri výrobe amidopyrínu na únavnosť, podráždenosť, plačlivosť, na poruchy spánku bolesti srdca a žalúdku, na zlú chuť do jedla, pálenie záhy, závrate, zvracanie a zápchu.
Pri vyšetrení sa zistili temné srdcové ozveny, choroby pečene (hepatitídy) a hematologické zmeny – zníženie počtu erytrocytov, retikulocytov a obsahu hemoglobínu, zvlášť výrazne bol znížený počet leukocytov s relatívnou aj absolútnou neutropéniou a niekde s vyšším počtom tyčiek. Po expozícii vyššími koncentráciami prachu amidopyrínu bolo spomalené dozrievanie neutrofilov zvlášť zreteľné.
Pyridin
Azin
Pyridin má lokálny dráždivý účinok a celkový účinok hlavne neurotoxický, ktorý sa pričíta jeho zásahu do funkcie tiamínu.
Akútna otrava sa po užití prejavuje najprv príznakmi podráždenia tráviaceho systému, zvracaním a hnačkou. Skoro sa pričleňujú známky celkového pôsobenia, tvár očervenie, tep sa zrýchli a otrávený trpí bolesťami hlavy. Po veľkých dávkach prichádza vysoká horúčka, delírium a môže dôjsť k smrti edémom pľúc. Príznaky celkového účinku sú zreteľné už po užití 2-3 ml pyridinu, lebo sa dobre vstrebáva z tráviaceho ústrojenstva. Pri akútnej inhalačnej otrave sú známky dráždenia dýchacích ciest, pálenia v hrdle, kašeľ, slzenie podráždených očí. V ľahkých prípadoch môže byť eufória nasledovaná útlmom a nevoľnosťami. V ťažších dochádza rýchle k prevládnutiu príznakov tlmenia CNS, k poruchám vedomia niekedy so spontánnym odchodom moču a stolice, pozdejšie k nespokojnosti, k tonickým kŕčom a k výdatnému zvracaniu. Začiatočné prejavy dráždenia môžu chýbať po inhalačnej expozícii môže byť latencia niekoľko hodín, po ktorých ihneď prevažujú prejavy útlmu CNS. Krvný tlak je znížený, tento účinok pyridínu nebol však experimentálne u psov dokázaný. V krvi sa nachádza obyčajne zvýšený počet erytrocytov aj leukocytov, v
