Ulmus carpinifolia, Brest hrabolistý

Strom dorastá do výšky 30-35m. Koruna je vajcovitá až nepravidelná. Konáre sú často metlovito vzpriamené. Kôra je hladká, sivohnedá, borka hlboko sieťovito rozpukaná, tmavosivá až černastá. Púčiky sú sediace, postavené striedavo vo dvoch radoch. Listy elipsovité, najširšie v strede, zahrotené, na báze nepravidelne srdcovité, na okraji dvojito pílkovité, vrchná strana je tmavozelená, hladká, lesklá, spodná strana je svetlejšia. Kvitne v marci až v apríli pred rozvíjaním listov. Plod je malá šošovicovitá hnedá dokolakrídlatá nažka. Dozrieva v máji. Brest je rozšírený v južnej a strednej Európe. Polotieňomilná drevina, náročná na obsah živín v pôde, ale dosť prispôsobivá. Rastie v lesostepiach, na teplých suchých stanovištiach, často len ako ker, ale aj v lužnom lese. U nás rastie od najnižších polôh do 650-890 m n.m.


ULMUS LAEVIS, BREST VäZOVÝ

Strom vysoký 30-35 m. Koruna je široko vajcovitá až nepravidelná, konáre sú hrubé, odkláňajú sa pod ostrým uhlom a smerujú šikmo nahor. Kôra je hladká, sivohnedá. Púčiky má postavené striedavo vo dvoch radoch, sediace. Výhonky sú svetlohnedé až červenohnedé, jemne chlpaté. Listy sú vajcovité, dlho hrotité, na báze výrazne nepravidelne srdcovité, na okraji dvojito pílkovité. Kvitne v marci až v apríli pred rozvíjaním listov. Plod je šošovicovitá sivohnedá dokolakrídlatá nažka. Pôvodne rozšírený v strede a východnej Európe, na severe zasahuje k Baltickému moru, na východe ide cez Petropavlovsk, Vologdu, Kirov a Sverdlovsk, nepresahuje Ural, na juhu zasahuje po Saratov, Dnepropetrovsk k západnému pobrežiu Čierneho mora, na Balkánsky a severnú časť Apeninského polostrova, do stredného Francúzska, odkiaľ sa vracia k Baltickému moru. Polotieňomilná drevina, v mladosti znáša aj silné zatienenie, vyžaduje úrodné, dostatočne vlhké pôdy, znáša aj dlhšie záplavy, nájdeme ju však aj na suchých pôdach na karbonátovom podklade. Rastie predovšetkým v lužnom lese s dubom letným, jaseňom a brestom hrabolistým.
U nás sa vyskytuje iba vtrúsene a zriedkavo, od najnižších polôh v lužných lesoch do 630 – 1100m n.m. V zeleni miest je zriedkavý.


ULMUS MONTANA, BREST HORSKÝ

Strom vysoký 30-40 m. Koruna je široko vajcovitá, konáre sa odkláňajú pod ostrým uhlom. Kôra je hnedosivá, hladká, borka hlboko sieťovito rozpukaná, tmavohnedá až černastá. Púčiky sú sediace, postavené striedavo vo dvoch radoch. Výhony sú oblé, hrubé, tmavohnedé, hrdzavo chlpaté. Listy sú obráteno vajcovité, dlho ostro hrotité, vrchná strana je tmavozelená, matná, drsno chlpatá, spodná strana je svetlejšia, mäkko chlpatá, tenké papierovité. Kvitne v marci pred rozvíjaním listov. Jednodomá rastlina. Plod je dokolakrídlatá nažka, okrúhlastá, hnedá. Dozrieva v máji. Pôvodne rozšírený na Britských ostrovoch, v Škandinávii, európskej časti ZSSR po tajgy, cez Vologdu, Molotov. Polotieňomilná drevina, náročná na vlhkosť a živiny v pôde, rastie v užľabinách a údoliach potokov, ale aj na skalnatých sutinách, s javorom horským, jaseňom a lipami. Na severe je drevinou nížin a pahorkatín, na juhu vystupuje do hôr. Bol častý v zeleni, najmä v stromoradiach, ale väčšina jedincov vyhynula na grafiózu (choroba spôsobená parazitickou hubou Cerastomella ulmi). Ozdobné sú najmä smútočné formy.


ROZMNOŽOVANIE:

Väčšina brestov môžeme množiť generatívne. Musíme však počítať s tím, že len Ulmus minor, syn. U. carpinifolia a U. glabra sú k semene verné, ostatné druhy, ako U. americana, U. laciniata, U.laevis, U. pumila a U.rubra dávajú väčšinou zmes rôznych typov.

Koncom mája až začiatkom júna opadavé dozrejú, blanité nažky, avšak najlepšie výsledky dosiahneme z osiva, ktoré vyberáme priamo zo semenných stromov. Hmotnosť tisíc semien je 7 – 13 g. Veľké percento semien býva hluché. Klíčivosť len 30-40 % a vrchol len 2 – 3 mesiace po zbere semien, potom už rýchlo klesá. Nazbierané nažky vysievame bezprostredne po zbere na volné záhony do vlhkej pôdy do riadku po 2,5 g na 1 m a zasypeme len 0,5 cm hrubou vrstvou humóznej zeminy. Vyberieme ľahkú, úrodnú a humóznu pôdu, mierne kyslou až neutrálnou pH. Pre jarný výsev semeno presušíme a uskladňujeme v jutových vreciach vo vzdušných a suchých miestnostiach. Asi 2-3 týždne pred výsevom, osivá namočíme na 24 hodín, navrstvujeme s vlhkým pieskom a uložíme až do výsevu pri teplote 10°C. Len U.parvifolia dozrieva v septembri až v októbri, tieto semená vysievame bez odkladania. Ak nenecháme jarný výsev zasychať, tak osivo vyklíči pomerne skoro. Semenáčiky tienime a zavlažujeme.