Na kontaktných miestach - synapsách sa nervový impulz prenáša z jedného neurónu na druhý.
Prenos impulzov sa uskutočňuje pomocou transmiterovej substancie, ktorá je obsiahnutá vo vačkoch, nachádzajúcich sa v pozdĺžne zhrubnutých synaptických častiach nervovej bunky. V priebehu života môžu neustále vznikať nové synaptické spojenia: počet nervových buniek v organizme je naopak konštantný a nové nervové bunky u dospelého jedinca už vzniknúť nemôžu.
AKÉ SÚ FUNKCIE NERVOVÉHO TKANIVA?
Nervový systém prijíma nové informácie, prevádza ich ďalej a spracováva ich. Nervové bunky sprostredkúvajú prenos informácií prostredníctvom elektrických impulzov alebo chemickou cestou.
Na takéto podráždenie reagujú ďalšie nervy a impulz sa tak prenáša stále ďalej až k cieľovým bunkám. Prvotné podráždenie nervov môže byť mechanické, chemické,elektrické, prípadne vyvolané teplom či chladom. Aby bolo podráždenie účinné, musí svojou intenzitou presiahnuť určitý prah a trvať určitý čas. Iba v takýchto prípadoch nastáva podráždenie nervu a jeho ďalší prenos.
Každé nervoé vlákno aj v stave pokoja vykazuje medzi povrchom a vnútrom bunky určitý rozdiel elektrického napätia. Povrch bunky je nabitý pozitívne a jej vnútro negatívne. Pri podráždení vznikne akýsi bleskový výboj, pri ktorom ionty sodíka z povrchu bunky prúdia do jej vnútra. Len čo podráždenie vymizne, musia sa ionty sodíka z jadra buniek znova odstrániť.
Pri týchto pochodoch, ako aj snimi súviasiacom metabolizme je dôležitý vitamín B1, ktorý pôsobí ako katalyzátor prebiehajúcich reakcií.

Nervoé bunky potrebujú mnoho energie. Nervové bunky nášho mozgu denne na svoju výživu a fungovanie spotrebujú asi 80 gramov hroznového cukru a asi 18 percent celkového množstva kyslíka, ktorý organizmus vstrebe. V prípade obmedzeného prísunu kyslíka k nervovým bunkám z akéhokoľvek dôvodu dokážu tieto bunky prežívať maximálne dve až päť minút, následne začnú odumierať.