Nervové tkanivá

ČO JE NERVOVÉ TKANIVO?
Nervové tkanivo je základným stavebným kameňom nervového systému človeka.Ten sa dá rozdeliť do troch veľkých oblastí. Centrálna nervová sústava, pozostávajúca z mozgu a miechy, je nadriadená akejkoľvek nervovej činnosti organizmu človeka.
Vôľový nervový systém, ako už vyplýva z jeho názvu, podlieha našej vôli. Týmto systémom sa vnemy zo zmyslových orgánov, svalov a kĺbov a z pocitových zakončení nervov vedú do centrálneho nervového systému. Opačným smerom sa z mozgu odovzdávajú pokyny do zmyslových orgánov, kĺbov a kože.
Autonómny nervový systém, označovaný ako vegetatívny, pracuje spravidla nezávisle na našej vôli. jeho činnosť nemôžeme nijako ovplyvniť. Nepretržite riadi funkcie vnútorných orgánov, krvných ciev, srdca, žliaz ap.
Z ČOHO POZOSTÁVA NERVOVÉ TKANIVO?
Základnou stavebnou substanciou nervového tkaniva je nervová bunka - neurón.
Neurón tvorí telo nervovej bunky a jeho výbežky.Väčšina nervových buniek má mnoho krátkych a iba jeden alebo iba niekoľko dlhých výbežkov.
Krátke rozvetvené výbežky sa volajú dendrity a fungujú ako príjemcovia vzruchov iných nervových buniek. Dlhé výbežky, ktoré prevádzajú príslušné vzruchy z nervovej bunky ďalej, sa označujú ako neurity.
Tieto výbežky môžu byť veľmi dlhé - napríklad neurit ischiatického nervu, najdlhšieho nervu ľudského tela, vedie nervové vlákna vychádzajúce z driekovej chrbtice až k palcu nohy. Niektoré neurity sú obklopené pošvou, tvorenou látkami podobnými tukom s obsahom fosfátov. Tieto vlákna tvoria bielu hmotu mozgu a miechy, telá nervových buniek sú zdanlivo sivé, z čoho vzniklo označenie nervového tkaniva, ktoré spolu vytvárajú - sivá mozgová, resp. miechová hmota.
Vlákna sú spolu pospájané väzivovým tkanivom do hrubších pletencov a nervových povrazcov.
Z miechy otvormi v stavcovh chrbtice vystupuje 31 takýchto povrazcov, ktoré označujeme ako miechové nervy. Tie sa rozvetvujú a vytvárajú husté, navzájom prepojené pletence, ktoré prerastajú do všetkých oblastí tela.
Ľudský nervový systém pozostáva z asi 25 miliárd nervových buniek a ich výbežkov. Nervové bunky majú veľké bunkové jadro a každý ich neurón je v kontakte s veľkým množstvom iných nervových buniek.
Jednotlivé bunky sú takto prostredníctvom svojich výbežkov pospletané do obrovskej sieťoviny rozprestierajúcej sa v každom orgáne a časti ľudského tela.

Na kontaktných miestach - synapsách sa nervový impulz prenáša z jedného neurónu na druhý.
Prenos impulzov sa uskutočňuje pomocou transmiterovej substancie, ktorá je obsiahnutá vo vačkoch, nachádzajúcich sa v pozdĺžne zhrubnutých synaptických častiach nervovej bunky. V priebehu života môžu neustále vznikať nové synaptické spojenia: počet nervových buniek v organizme je naopak konštantný a nové nervové bunky u dospelého jedinca už vzniknúť nemôžu.
AKÉ SÚ FUNKCIE NERVOVÉHO TKANIVA?
Nervový systém prijíma nové informácie, prevádza ich ďalej a spracováva ich. Nervové bunky sprostredkúvajú prenos informácií prostredníctvom elektrických impulzov alebo chemickou cestou.
Na takéto podráždenie reagujú ďalšie nervy a impulz sa tak prenáša stále ďalej až k cieľovým bunkám. Prvotné podráždenie nervov môže byť mechanické, chemické,elektrické, prípadne vyvolané teplom či chladom. Aby bolo podráždenie účinné, musí svojou intenzitou presiahnuť určitý prah a trvať určitý čas. Iba v takýchto prípadoch nastáva podráždenie nervu a jeho ďalší prenos.
Každé nervoé vlákno aj v stave pokoja vykazuje medzi povrchom a vnútrom bunky určitý rozdiel elektrického napätia. Povrch bunky je nabitý pozitívne a jej vnútro negatívne. Pri podráždení vznikne akýsi bleskový výboj, pri ktorom ionty sodíka z povrchu bunky prúdia do jej vnútra. Len čo podráždenie vymizne, musia sa ionty sodíka z jadra buniek znova odstrániť.
Pri týchto pochodoch, ako aj snimi súviasiacom metabolizme je dôležitý vitamín B1, ktorý pôsobí ako katalyzátor prebiehajúcich reakcií.

Nervoé bunky potrebujú mnoho energie. Nervové bunky nášho mozgu denne na svoju výživu a fungovanie spotrebujú asi 80 gramov hroznového cukru a asi 18 percent celkového množstva kyslíka, ktorý organizmus vstrebe. V prípade obmedzeného prísunu kyslíka k nervovým bunkám z akéhokoľvek dôvodu dokážu tieto bunky prežívať maximálne dve až päť minút, následne začnú odumierať.