Interupcia

ČO TO VLASTNE INTERRUPCIA JE?

Interrupcia je umelé prerušenie tehotenstva.

V súvislosti s potratmi sa na Slovensku vedie debata v dvoch rovinách - právnej a etickej. Z hľadiska práva zákon z roku 1986 umožňuje dva druhy interrupcií - interrupciu na základe žiadosti ženy, ktorá sa vykoná do dvanástich týždňov tehotenstva bez udania dôvodu a abort v prípade zdravotných dôvodov, ohrozenie života a zdravia ženy, alebo ak ide o ťažko poškodený plod. Navyše, ústava hovorí, že život je hoden ochrany už pred narodením. Z etického hľadiska sa dostávame k otázke - JE UMELÉ PRERUŠENIE TEHOTENSTVA VRAŽDOU? Ak áno, zabíjame človeka. JE ZYGOTA (EMBRYO) ČLOVEKOM?

Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že nedobrovoľná interrupcia neznamená vraždu. Súdne rozhodnutie však neurčilo, či je plod ľudskou bytosťou, alebo nie. Súd je presvedčený, že nie je žiadúce ani možné odpovedať na otázku, či je nenarodené dieťa už osoba. Týmto vzniká precedens v oblasti právneho statusu nenarodených detí, ktorý môžu aplikovať európske krajiny.
Do polemiky o interrupciách sa zapájali odborníci, cirkev, politici, verejnosť. Neostalo to len áno alebo nie.

V polovici marca roku 2005 sa parlament intenzívne zaoberal novelou Ústavy Slovenskej republiky. Politické strany sa usilovali do novely dostať také úpravy, ktorým sa pred týmto obdobím nevenovala veľká pozornosť, alebo - naopak - boli ústrednými témami konfrontácií na našej politickej scéne. Do kategórie tých prvých patrila problematika interrupcií, ktoré KDH navrhlo zakázať ústavou. Téma, ktorá nepatrila medzi spoločensky najakútnejšie, rozdelila časť politikov i občanov na dva tábory. Priaznivci apelovali na etiku, právo na život, operovali pojmami ako zločin a vražda. Odporcovia zákazu interrupcií oponovali tým, že priaznivý vývoj v tejto oblasti u nás si nevyžaduje takýto striktný zákon, pretože by išlo o obmedzovanie slobodného rozhodovania žien. Vo vyostrenej polemike padli slová ako vytĺkanie politického kapitálu pre KDH, alebo návrat k socialistickým metódam, keď o osude ženy rozhodovali interrupčné komisie.

Ak sledujeme demografický vývoj od začiatku storočia v Československu ale i vo svete zistíme, že vždy v období vojen ubúda obyvateľstvo a klesá pôrodnosť. Následne v euforických povojnových rokoch dochádza k prudkému nárastu populácie. Potom pravidelne každých 20 rokov pôrodnosť v dôsledku tzv. babyboomu. Na Slovensku do 90. rokov 20. storočia aj zásluhou určitých populačných opatrení štátu počet obyvateľov a pôrodov narastal. Ale od roku 1990 v Československu a potom neskôr aj na samotnom Slovensku dochádza k postupnému znižovaniu pôrodnosti. Za posledných 10 rokov je to asi o 32%. Na to, aby mladí ľudia mali viac detí, nie sú vhodné zákazy. Štát musí urobiť iné opatrenia. Také, aby sa zlepšila sociálna a ekonomická situácia. Zákazom interrupcie sa populácia nezvýši. Pokiaľ je žena rozhodnutá pre interrupciu, vždy si nájde spôsob ako ju vykonať. Na svete je stále viac a viac žien, ktoré za ňou cestujú do štátov, kde je povolená.

Keďže interrupcie sú predovšetkým problémom, ktorý prerastá aj do ekonomiky a sociálnej oblasti, je možné diskutovať o ňom veľmi dlho. Argumenty na oboch stranách sú silné. V takýchto prípadoch sa zvykne voliť cesta menšieho zla. Ale kto posúdi čo je amorálnejšie: podstúpiť interrupciu alebo zahodiť práve narodené dieťa do kontajnera na odpadky? Je nemorálnejšie používať antikoncepciu alebo odložiť nechcené dieťa do detského domova? Slovenské ženy v marcových prieskumoch verejnej mienky jednoznačne uprednostňovali súčasný legislatívny stav s voľne dostupnou antikoncepciou, s prístupom k interrupciám a možnosťou rozhodovať o sebe.

INTERRUPCIA A ANTIKONCEPCIA

Interrupcia a plánovanie rodičovstva súvisia s antikoncepciou. Kým v 70. a 80. rokoch u nás ženy hormonálnu antikoncepciu nepoužívali, v súčasnosti je pomerne rozšírená. Je kvalitná, účinná a dostupná. Poskytuje ženám slobodnú voľbu pri zakladaní rodiny. Väčšina mladých párov sa z rôznych dôvodov neodvažuje mať početnejšie rodiny a navyše si chcú sami určiť, kedy majú prísť deti a koľko. V tom im antikoncepcia pomáha. Aj keď cirkev odmieta akúkoľvek jej formu pristupuje k nej čoraz viac žien a odráža sa to na počte potratov. Znie to možno zvláštne, ale antikoncepciu cirkev vníma de facto ako zabránenie Božej vôle. Niečo čo sa prieči piatemu prikázaniu. Boh to vraj zariadil tak, aby žena mohla otehotnieť iba v určitú dobu a ak sa vtedy manželia sexu vyhnú, jednoducho neotehotnie.
Antikoncepcia je eticky indiferentná, nezabíja ani netvorí. Tak ako aspirín, aj ona je liekom, ktorý sa v extrémnom chápaní tiež prieči Božej vôli, ktorá nám spôsobuje bolesť hlavy. Ešte koncom 80. a začiatkom 90. rokov Svetová zdravotnícka organizácia považovala Československo za krajinu bez antikoncepcie - užívali ju u nás len 2% žien. vo vyspelých krajinách sa toto číslo pohybovalo medzi 30% - 40%. Neželané tehotenstvá riešili naše ženy interrupciami. V roku 1989 ich na Slovensku absolvovalo 50 tisíc žien. V tom čase pripadalo na 1000 žien v plodnom veku vyše 40 interrupcií. Za posledných 10 rokov však počet umelých prerušení tehotenstva na Slovensku klesol o vyše 65%. Dnes lekári urobia za rok 12,6 interrupcií na 10 000 žien v plodnom veku. Tým sme sa dostali dokonca pred škandinávske krajiny. Veľkú zásluhu na tom má osveta, predmanželská výchova a výchova k rodičovstvu.

Keď sa dnes hovorí o umelom prerušení tehotenstva, zväčša sa nám do kategórie žien, ktoré ho podstupujú, hodia mladé osemnástky. Alebo, ako hovoria štatistiky, ženy po tridsiatke, ktoré už deti majú. Lenže je ešte jedna skupina žien, ktoré sa zhrozene pozerajú na dve ružové čiarky v krúžku tehotenského testu. Majú tesne pod, alebo nad 30 rokov, často žijú v usporiadaných vzťahoch, nie sú vo finančnej núdzi. Deti a rodinu zo svojho života nevylučujú, ale to, čomu sa venujú s plným nasadením, je ich kariéra a sú ochotné obetovať jej všetko, aj život svojho nenarodeného dieťaťa.

RUSKÁ RULETA S PLODNOSŤOU?

Interrupcia kedysi bývala tým posledným riešením, dnes ju však podstupuje viac žien ako kedykoľvek predtým bez dlhého premýšľania len pre svoju zaneprázdnenosť. Životný štýl mnohých ambicióznych žien dnes nepripúšťa neplánované zásahy. Ak nazrieme do štatistík krajín Európskej únie, je z nich zrejmé, že od roku 1976 prudko rastie počet žien vo veku od 25 do 35 rokov, ktoré podstupujú interrupciu. Všetko sú to ženy, ktoré dieťa ešte nemajú a všetko sú to ženy, ktoré raz dieťa mať chcú, ale momentálne sa plánujú venovať svojej profesii. Keď majú pocit, že by dieťa mohlo zničiť niečo, čo si ešte potrebujú nejaký čas budovať, neakceptujú ho. Robia presne to, čo chcú a majú naplánované.

O tom, že dnešné ženy si zakladajú na budovaní vlastnej existencie svedčia aj štatistiky o veku, v ktorom vstupujú do manželstva. V roku 1971 to bol v Európe vek 25 rokov, dnes je to v priemere 32. Viac ako 90% neviest sú bezdetné ženy. Koľké z nich majú za sebou interrupciu, môžeme len odhadovať.

Napriek tomu, že ženy, ktoré zastihne tehotenstvo v "nevhodnej" chvíli sa pre umelé prerušenie rozhodnú rýchlo, nikdy to nie je také jednoduché, ako to na prvý pohľad vyzerá. Keď tak urobí dievča v sedemnástich, pocit viny je menší a po rokoch sa stratí. Je tam objektívny argument, je príliš mladá. Žena po 25-ke si to povedať nemôže, ťažšie sa s tým vnútorne vyrovnáva. Okrem toho, každej jednej napadne, že interrupciou sa môže pripraviť o možnosť mať deti v budúcnosti, pretože aj to sa môže stať. Keď si žena svoje materstvo plánuje príliš dlho, môže sa jej to vypomstiť tak, že práve vtedy, keď sa rozhodne, že UŽ , tak si telo povie NIE. Každopádne je to len a len na žene a štát by jej nemal brániť v tom, aby slobodne mohla rozhodnúť o svojej budúcnosti. Je to jej život, jej telo, jej vôľa a svedomie.

FAKTY O INTERRUPCIÁCH NA SLOVENSKU

-V roku 2003 bolo u nás vykonaných 16 222 umelých prerušení tehotenstva, v roku 2004 - 15 307. Od roku 2000 toto číslo neustále klesá (v tomto roku hovorí štatistika o počte 18 468 interrupcií).
-Umelé prerušenie tehotenstva stojí v súčasnosti 7 500 Sk. U svojho gynekológa vypíše žena žiadosť a na zákrok ide na pracovisko, kde interrupciu vykonávajú.
-Zhruba tretina gynekologických pracovísk na Slovensku umelé prerušenie tehotenstva nevykonáva. Prax je taká, že primár určuje, či sa na jeho oddelení budú interrupcie robiť alebo nie.
-Na umelé prerušenie môžete ísť až vtedy, keď je tehotenstvo naozaj potvrdené, čo je okolo šiesteho týždňa gravidity. Podľa zákona ju môžete bez udania dôvodu podstúpiť do 12 týždňa tehotenstva.
-Do roku 1950 bolo umelé prerušenie tehotenstva trestným činom. Potom zákon pripustil jediný dôvod na jeho vykonanie - zdravotné príčiny. Od roku 1958 mohli ženy prerušiť svoje tehotenstvo aj zo sociálnych dôvodov.