ČO TO VLASTNE INTERRUPCIA JE?
Interrupcia je umelé prerušenie tehotenstva.
V súvislosti s potratmi sa na Slovensku vedie debata v dvoch rovinách - právnej a etickej. Z hľadiska práva zákon z roku 1986 umožňuje dva druhy interrupcií - interrupciu na základe žiadosti ženy, ktorá sa vykoná do dvanástich týždňov tehotenstva bez udania dôvodu a abort v prípade zdravotných dôvodov, ohrozenie života a zdravia ženy, alebo ak ide o ťažko poškodený plod. Navyše, ústava hovorí, že život je hoden ochrany už pred narodením. Z etického hľadiska sa dostávame k otázke - JE UMELÉ PRERUŠENIE TEHOTENSTVA VRAŽDOU? Ak áno, zabíjame človeka. JE ZYGOTA (EMBRYO) ČLOVEKOM?
Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že nedobrovoľná interrupcia neznamená vraždu. Súdne rozhodnutie však neurčilo, či je plod ľudskou bytosťou, alebo nie. Súd je presvedčený, že nie je žiadúce ani možné odpovedať na otázku, či je nenarodené dieťa už osoba. Týmto vzniká precedens v oblasti právneho statusu nenarodených detí, ktorý môžu aplikovať európske krajiny.
Do polemiky o interrupciách sa zapájali odborníci, cirkev, politici, verejnosť. Neostalo to len áno alebo nie.
V polovici marca roku 2005 sa parlament intenzívne zaoberal novelou Ústavy Slovenskej republiky. Politické strany sa usilovali do novely dostať také úpravy, ktorým sa pred týmto obdobím nevenovala veľká pozornosť, alebo - naopak - boli ústrednými témami konfrontácií na našej politickej scéne. Do kategórie tých prvých patrila problematika interrupcií, ktoré KDH navrhlo zakázať ústavou. Téma, ktorá nepatrila medzi spoločensky najakútnejšie, rozdelila časť politikov i občanov na dva tábory. Priaznivci apelovali na etiku, právo na život, operovali pojmami ako zločin a vražda. Odporcovia zákazu interrupcií oponovali tým, že priaznivý vývoj v tejto oblasti u nás si nevyžaduje takýto striktný zákon, pretože by išlo o obmedzovanie slobodného rozhodovania žien. Vo vyostrenej polemike padli slová ako vytĺkanie politického kapitálu pre KDH, alebo návrat k socialistickým metódam, keď o osude ženy rozhodovali interrupčné komisie.
Ak sledujeme demografický vývoj od začiatku storočia v Československu ale i vo svete zistíme, že vždy v období vojen ubúda obyvateľstvo a klesá pôrodnosť. Následne v euforických povojnových rokoch dochádza k prudkému nárastu populácie. Potom pravidelne každých 20 rokov pôrodnosť v dôsledku tzv. babyboomu. Na Slovensku do 90. rokov 20. storočia aj zásluhou určitých populačných opatrení štátu počet obyvateľov a pôrodov narastal. Ale od roku 1990 v Československu a potom neskôr aj na samotnom Slovensku dochádza k postupnému znižovaniu pôrodnosti. Za posledných 10 rokov je to asi o 32%. Na to, aby mladí ľudia mali viac detí, nie sú vhodné zákazy. Štát musí urobiť iné opatrenia. Také, aby sa zlepšila sociálna a ekonomická situácia. Zákazom interrupcie sa populácia nezvýši. Pokiaľ je žena rozhodnutá pre interrupciu, vždy si nájde spôsob ako ju vykonať. Na svete je stále viac a viac žien, ktoré za ňou cestujú do štátov, kde je povolená.
Keďže interrupcie sú predovšetkým problémom, ktorý prerastá aj do ekonomiky a sociálnej oblasti, je možné diskutovať o ňom veľmi dlho. Argumenty na oboch stranách sú silné. V takýchto prípadoch sa zvykne voliť cesta menšieho zla. Ale kto posúdi čo je amorálnejšie: podstúpiť interrupciu alebo zahodiť práve narodené dieťa do kontajnera na odpadky? Je nemorálnejšie používať antikoncepciu alebo odložiť nechcené dieťa do detského domova? Slovenské ženy v marcových prieskumoch verejnej mienky jednoznačne uprednostňovali súčasný legislatívny stav s voľne dostupnou antikoncepciou, s prístupom k interrupciám a možnosťou rozhodovať o sebe.
INTERRUPCIA A ANTIKONCEPCIA
Interrupcia a plánovanie rodičovstva súvisia s antikoncepciou. Kým v 70. a 80. rokoch u nás ženy hormonálnu antikoncepciu nepoužívali, v súčasnosti je pomerne rozšírená. Je kvalitná, účinná a dostupná. Poskytuje ženám slobodnú voľbu pri zakladaní rodiny. Väčšina mladých párov sa z rôznych dôvodov neodvažuje mať početnejšie rodiny a navyše si chcú sami určiť, kedy majú prísť deti a koľko. V tom im antikoncepcia pomáha. Aj keď cirkev odmieta akúkoľvek jej formu pristupuje k nej čoraz viac žien a odráža sa to na počte potratov. Znie to možno zvláštne, ale antikoncepciu cirkev vníma de facto ako zabránenie Božej vôle. Niečo čo sa prieči piatemu prikázaniu. Boh to vraj zariadil tak, aby žena mohla otehotnieť iba v určitú dobu a ak sa vtedy manželia sexu vyhnú, jednoducho neotehotnie.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie