Každý deň vznikajú v tele prostredníctvom bunkového delenia milióny nových buniek. Chromozómy počas bunkového delenia vykonávajú komplikovanú sériu pohybov. Tento proces zabezpečuje, že každá nová bunka dostane správny genetický materiál.


Bunkové delenie (proces, ktorým sa rozmnožuje bunka)

Dospievaním živých organizmov sa zväčšuje ich veľkosť. Ich bunky však zostávajú takmer presne rovnako veľké. Živé organizmy rastú, pretože sa ich bunky delia a narastá ich počet. Bunky sa delia dvoma spôsobmi nazývanými mitóza a meióza.


Bunkový cyklus (životný cyklus bunky)

Každá bunka nášho tela má vlastný životný cyklus. Počas jednej časti tohto cyklu sa DNK (látka uskladňujúca informácie, prítomná vo všetkých živých organizmoch), uložená v jadre, kopíruje. V ďalšej fáze cyklu sa bunka buď delí alebo odpočíva. Niektoré bunky, napríklad bunky kože, dokončujú cyklus každých 24 hodín. Iné bunky, napríklad mozgové bunky, dokončia niekoľko cyklov pred narodením a potom sa už nikdy nedelia.

Mitóza (delenie bunkového jadra, ktorým vznikajú dve totožné bunky)

Mitózou vznikajú dve dcérske bunky s presne rovnakým genetickým materiálom ako mala materská bunka. Tesne pred začiatkom mitózy sa každý chromozóm kopíruje a tvorí dve chromatidy (jedno z dvojice vlákien, ktoré vznikajú pri delení chromozómy). Počas mitózy sa chromatidy vzďaľujú a tvoria dve samostatné jadrá. Potom sa rozdelí cytoplazma a vzniknú dve nové totožné bunky.

Somatická bunka (bunka, ktorá sa nezapája do pohlavného rozmnožovania)

Takmer všetky bunky nášho tela sú somatické. Delia sa len mitózou. Každá nová somatická bunka má preto dvojitý súbor chromozómov podobný tej, z ktorej vznikla. Takéto bunky sa nazývajú diploidné(bunka, ktorá má dvojitý súbor chromozómov). Somatické bunky sa nezúčastňujú na rozmnožovaní, takže nemôžu prenášať gény na ďalšiu generáciu.

Meióza (spôsob bunkového delenia, ktorým vznikajú odlišné bunky)

Meióza sa skladá z dvoch delení, ktoré nasledujú po sebe. Počas týchto delení sa gény alebo alely(jedna z dvoch alebo viacerých foriem toho istého génu) miešajú. Vznikajú štyri nové bunky a každá má unikátnu kombináciu aliel. Každá nová bunka má polovicu genetickej výbavy pôvodnej, materskej bunky.

Vretienko (sieť jemných tubulov, ktoré počas bunkového delenia oddeľujú chromatidy)

Počas bunkového delenia sa oddeľujú chromatidy tak, aby sa dostali do dcérskych buniek. Vretienko je vnútrobunková štruktúra, ktorá ich odťahuje. Má dva póly, ktoré stoja na protiľahlých stranách jadra. Póly sú spojené jemnými tubulmi, ktoré k nim priťahujú chromatidy.

Rekombinácia (výmena génov, ktorou vznikajú nové kombinácie)

Počas meiózy dochádza k výmene génov dvomi spôsobmi –prostredníctvom crossing over alebo náhodného výberu. Ten vzniká preto, lebo každá bunka má dva súbory chromozómov – každú od iného rodiča. Počas meiózy tieto dva súbory nezostávajú pohromade, ale sa náhodne delia, takže každá nová bunka dostane chromozómy z oboch sád.

Pohlavná bunka (bunka zúčastňujúca sa nepohlavného rozmnožovania)

Pohlavné bunky, alebo gaméty, vznikajú meiózou a zúčastňujú sa pohlavného rozmnožovania. U ľudí sú pohlavné bunky rozlíšené na spermie u mužov a vajíčka u žien. Pohlavné bunky sa líšia od ostatných buniek tela, pretože sú haploidné (majú len jeden súbor chromozómov). Počas pohlavného rozmnožovania prenášajú svoje gény na ďalšiu generáciu.

Crossing over (presun génov medzi homologickými chromozómami)

Po začatí meiózy sa spoja homologické chromozómy a vytvoria tetrády. Každý chromozóm má dve chromatidy, takže tetráda ich má štyri. Chromatidy v každej tetráde vytvoria vzájomné spojenia, chiazmy, a navzájom si vymenia úseky. Potom sa chromozómy oddelia. Pomocou crossing over získavajú chromozómy novú kombináciu génov.